UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci obvineného H. Y., pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 16. júla 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného H. Y. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. marca 2022, sp. zn. 6To/6/2022, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. Y. odmieta.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Okresný súd Trnava (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo,,okresný súd“) rozsudkom z 8. decembra 2021, sp. zn. 3T/48/2019 uznal obvineného H. Y. vinným v bodoch 1) až 21) a 23) z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019 s prihliadnutím na § 138 písm. j) Trestného zákona, z toho v bodoch 1) a 17) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, v bode 22) z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019 s prihliadnutím na § 138 písm. j) Trestného zákona, v bodoch 1) až 5), 7), 8), 10) až 15), 18), 19), 21) až 23) z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, z toho v bodoch 1) až 5), 7), 10), 13) až 15), 18), 21), 23) z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v bode 1) v presne nezistenej dobe v čase od 18.00 hod. do 22.12 hod. dňa 2. septembra 2018 v obci B., na ulici J. F. vnikol na oplotený pozemok trvalo obývaného rodinného domu s popisným číslom X a to tak, že prekonal oplotenie pozemku o výške cca 170 cm, presunul sa ku garáži, kde nezisteným predmetom a spôsobom vypáčil okno, cez ktoré vnikol do garáže, v ktorej sa následne spustil alarm, načo z miesta činu ušiel, čím tak poškodenému Ing. H. J. vznikla škoda poškodením vo výške 50 eur,
v bode 2) v presne nezistenej dobe v čase od 23.00 hod. dňa 2. septembra 2018 do 11.00 hod. dňa 3. septembra 2018 v obci B. na ulici F. vnikol na oplotený pozemok trvalo obývaného rodinného domu s popisným číslom X a to tak, že nezisteným spôsobom prekonal oplotenie pozemku o výške 180 cm, vnikol na pozemok, prešiel k zadnej časti domu, kde vypáčil vetracie okno na garáži, čím poškodil vnútorné kovanie okna, vnikol do garáže, kde odcudzil 1 ks profesionálnu WAB zn. Kärcher sivožltej farby, 1 ks fľašu značkového alkoholu zn. Jack Daniels o objeme 1,0 litra, pri manipulácii s WAB poškodil zadný nárazník na vozidle zn. Mercedes GLF,4x4 EČ: L. XXXRE, následne cez spojovaciu chodbu sa dostal do obývacej časti domu, kde odomkol vchodové dvere do domu kľúčom, ktorý bol v zámku, vytiahol kľúč zo zámku spolu so zväzkom a z domu odišiel, čím poškodenému H. B. spôsobil škodu krádežou vo výške 790 eur a škodu poškodením vo výške 252,37 eura,
v bode 3) v presne nezistenej dobe v čase od 01.00 hod do 15.00 dňa 3. septembra 2018 v obci B. na ulici V. vnikol na pozemok trvalo obývaného rodinného domu s popisným číslom XX a to tak, že presne nezisteným spôsobom prekonal oplotenie pozemku, prešiel k zadnej časti domu, kde zvesil sieťku proti hmyzu na pootvorenom okne na pivnici, okno vytlačil a zvesil ho z horného pántu, následne vnikol do pivnice, z ktorej odcudzil 1 ks WAB zn. Kärcher žlto- čiernej farby K6, l ks dioptrické heliocentrické okuliare neznámej značky, 2 ks fliaš značkového alkoholu zn. Ballantines o objeme 0,7 litra, 1 ks fľašu značkového alkoholu Aniversario o objeme 0,7 l a 1 ks športovej tašky zn. Tchibo šedej farby, čím poškodenému H. Y. spôsobil škodu krádežou vo výške 225 eur,
v bode 4) v presne nezistenej dobe v čase od 16.00 hod. dňa 2. septembra 2018 do 16.00 hod. dňa 3. septembra 2018 v obci B. na ul. R. presne nezisteným spôsobom vnikol na pozemok rodinného domu s popisným číslom č. XX/A, následne sa presunul do zadnej časti dvora k neuzamknutým dverám, kde vnikol do garáže a bez zjavného použitia násilia odcudzil skladací elektrobicykel zn. Trybeco compacta 26, bielej farby na boku rámu s nápisom „TRYBECO“ čierno-zelenej farby na bielom podklade neznámeho výrobného čísla, čím poškodenej RNDr. H. H. spôsobil škodu odcudzením vo výške 1.000 eur,
v bode 5) v presne nezistenej dobe v čase od 20.00 hod. dňa 21. augusta 2018 do 07.00 hod. dňa 23. augusta 2018 v meste R. na ulici G. presne nezisteným spôsobom vnikol na oplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom č. XXXX/XXB, následne sa presunul k neuzamknutému záhradnému domčeku, z ktorého následne odcudzil l ks horský bicykel zn. CTM model FLAG 1.0 čierno-zelenej farby, výrobného čísla M., čím spôsobil poškodenému Ing. H. L. škodu odcudzením vo výške 270 eur,
v bode 6) v presne nezistenej dobe v čase od 07.30 hod. dňa 22. augusta 2018 do 14.00 hod. dňa 22. augusta 2018 v meste R. na ulici Š. presne nezisteným spôsobom vnikol do chodby bytového domu s popisným číslom XX, kde následne bez zjavného použitia násilia odcudzil voľne opretý pánsky bicykel, zn. Merida, modro-zeleno-bielej farby, karbónový rám, oceľová vidlica bielej farby, nálepka Multivan, čím poškodenému J. R. spôsobil škodu krádežou vo výške 2.000 eur,
v bode 7) v čase o 03.19 hod. dňa 27. augusta 2018 v obci H. J. L. na ulici V. sa cez zadnú bránku, ktorá bola násilne vzpriečená, dostal na oplotený pozemok trvalo obývaného rodinného domu s popisným číslom XXXX, z ktorého odcudzil voľne položený bicykel zn. MTB B-twin Rock rider 340, s červeno-čiernou detskou sedačkou značky HAMAX, detskú prilbu bielo-modrej farby, kapsičku na bicykel modrú maskáčovú a ružový zámok na bicykel, čím poškodenému Ing. J. B. spôsobil škodu odcudzením vo výške 300 eur,
v bode 8)
v presne nezistenej dobe v čase od 03.00 hod. do 05.45 hod. dňa 29. augusta 2018 v obci M.V. D., časť Č. Y., E. C. na ulici X. vnikol na neoplotený pozemok trvalo obývaného rodinného domu s popisným číslom X, následne presne nezisteným predmetom a spôsobom demontoval uzamknutý visiaci zámok z vchodových dverí uzamknutého záhradného domčeka, do ktorého následne vnikol a odcudzil z neho l ks karbobrúsky zn. Makita, sadu nožov zn. Zepter s puzdrom a 12 ks diamantových kotúčov, čím spôsobil poškodenému H. H. škodu vo výške 200 eur.
v bode 9) dňa 23. septembra 2018 okolo 04.00 hod v obci E. na futbalovom štadióne cez pootvorené vetracie okienko prestrčil ruku a kľučkou otvoril vedľajšie okno, cez ktoré vošiel do vnútorných priestorov budovy, do miestnosti s názvom ROZHODCI, ďalej prešiel cez nezamknuté dvere do miestnosti s názvom ZASADAČKA, v ktorej sa nachádza malé okno slúžiace na obsluhu z bufetu s rozmermi okna 60x70 cm, ktoré pomocou kombinovaných klieští vypáčil a cez toto okno prešiel do priestorov bufetu u J., kde z pokladničky odcudzil hotovosť vo výške 288,50 eura, 63 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v hodnote 197,93 eura, 15 ks plechoviek Red Bull v hodnote 16,50 eura, 20 ks sušienok zn. Horalky v hodnote 5,63 eura a cez otvorené okno vyšiel z bufetu von, čím poškodenému Š. D. spôsobil škodu krádežou vo výške 508,56 eura,
v bode 10) v čase o 01.00 hod dňa 27. septembra 2018 v obci Y. č. XX pri kostole nastaviteľným kľúčom vylomil cylindrickú vložku na vstupných dvojkrídlových drevených dverách na garáži a vošiel do garáže rodinného domu, odkiaľ odcudzil horský bicykel zn. DEMA, výrobné číslo F. XXXXXX bielo-čierno-červenej farby, rok výroby 2001, v hodnote 50 eur, vŕtačku BLACK & DECKER v hodnote 65,99 eura, 2 ks vŕtacie kladivá spolu v hodnote 133 eur, priamočiaru pílu s pilníkmi v hodnote 42 eur, elektrický skrutkovač zn. SHARKS v hodnote 80 eur, sadu vrtákov v hodnote 50 eur, čím poškodenému Mgr. J. H. spôsobil škodu krádežou vo výške 420,99 eura,
v bode 11) v čase cca o 03.00 hod. dňa 27. septembra 2018 v obci Y. č. XXX preskočil murovaný plot vysoký 190 cm spredu, dostal sa na drevenú terasu pri rodinnom dome, v ktorom býva H. P., prešiel ku vchodu rodinného domu, kde cez neuzamknuté vchodové dvere vstúpil do predsiene rodinného domu, odkiaľ odcudzil tam na stoličke položenú tašku na notebook, v ktorej bol notebook zn. LENOVO čiernej farby, sériové číslo J. v cene 950 eur, iPed zn. Apple, 128 GB, model 2018 v cene 540 eur, napájacie káble a nabíjačku v hodnote 30 eur, ďalej tam bol hardware token RSA v hodnote 30 eur, 1 ks externý HDD zn. Verbatim v hodnote 50 eur, rôzne písomnosti, čím poškodenej spoločnosti KUEHNE+NAGEL, s.r.o. so sídlom J. V. X, Y. XXX/B, L., IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu krádežou vo výške 1.600 eur,
v bode 12) dňa 27. septembra 2018 o 05.00 hod v obci Y. č. XXX nastaviteľným kľúčom vylomil cylindrickú vložku na zámku dverí vedúcich do samostatne stojacej garáže, vošiel do garáže odkiaľ odcudzil horský bicykel zn. DEMA, sivo-žlto-bielej farby, rok výroby 2010 nezisteného výrobného čísla v hodnote 50 eur, horský bicykel zn. SCOTT, bledomodrej farby, rok výroby 2006 nezisteného výrobného čísla v hodnote 300 eur, príklepovú vŕtačku zn. METABO v hodnote 80 eur, krovinorez zn. Husquarna 128R v hodnote 100 eur, akumulátorovú vŕtačku zn. De WAL v hodnote 150 eur, sekeru na drevo zn. Fiskars v hodnote 30 eur, priamočiaru pílku BLACK & DECKER v hodnote 50 eur, staršiu vodováhu z roku 2009 v hodnote 10 eur, brúsku na drevo zn. PARKSIDE v hodnote 50 eur, sejačku na trávu zn. Gardena v hodnote 20 eur, brúsku na železo zn. METABO v hodnote 30 eur, zváračku na železo v hodnote 20 eur, a vzduchový kompresor malý kufrík v hodnote 20 eur, čím poškodenému H. Y. spôsobil škodu vo výške 910 eur,
v bode 13) v presne nezistenom čase po polnoci dňa 29. septembra 2018 v meste R. E. na ulici Y. XXX/X nezisteným predmetom vypáčil plechovú garážovú výklopnú bránu na diaľkové ovládanie, následne vnikol do garáže, ktorá je súčasťou rodinného domu a odcudzil z neuzamknutého osobného motorovéhovozidla zn. Škoda Octavia combi, EČ:J. slnečné okuliare polarizačné nezistenej značky v hodnote 25 eur a starší vyskakovací nôž nezistenej značky v hodnote 5 eur, čím poškodenému E. Š. vznikla celková škoda odcudzením vo výške 30 eur a poškodením garážovej brány vo výške 350 eur,
v bode 14) v presne nezistenom čase po polnoci dňa 29. septembra 2018 vo R. E. na ulici J. B. XXX/X nezisteným spôsobom vytlačil pivničné okienko na bytovke, následne vnikol do pivnice bytovky odkiaľ odcudzil 1 ks elektrický skrutkovač zn. BLACK & DECKER, červenej farby, nezisteného výrobného čísla, rok výroby 2015 v hodnote 120 eur, 1 ks priamočiaru pílu zn. BLACK & DECKER, červenej farby, nezisteného výrobného čísla, rok výroby 2015 v hodnote 120 eur a 1 ks ruksak zn. IBM čiernej farby v hodnote cca 5 eur, čím poškodenému Ing. E. Y. vznikla celková škoda odcudzením vo výške 245 eur a poškodením pivničného okna vo výške 20 eur,
v bode 15) v presne nezistenom čase v skorých ranných hodinách dňa 29. septembra 2018 vo R. E. na ulici F. XXX/X skrutkovačom odskrutkoval kovanie vetračky pivničného okna do spoločnej sušiarne, následne vnikol do uvedenej sušiarne, odkiaľ odcudzil nasledovné veci: dámsky horský bicykel zn. CUBE, model AIM SL 29, zeleno-modrej farby, výrobné číslo W., rok výroby 2015 v hodnote 500 eur, bicyklový zámok typu ABUS v hodnote 40 eur, bicyklový tachometer zn. AUTHOR v hodnote 30 eur, bicyklový nosič na batožinu v hodnote 16 eur, 2 ks bicyklových kolies priemer 26 palcov zn. SPECIALIZED v hodnote 100 eur a podsedlovú taštičku čiernej farby v hodnote 15 eur, následne nastaviteľným kľúčom zvnútra pivnice vylomil vnútornú vložku zámku na dverách pivnice, tieto otvoril a vyšiel von na ulicu cez nezamknuté vstupné dvere bytovky spolu s bicyklom a kolesami, čím poškodenému J. Z. vznikla celková škoda odcudzením vo výške 701 eur a poškodením vo výške cca 30 eur
v bode 16) v čase asi o 04.30 h dňa 29. septembra 2018 vo R. E. na Š. ul. č. Z., v areáli futbalového ihriska, vytrhol petlicu, ktorou boli uzamknuté vchodové dvere do objektu DIDI PUB, vnikol dnu, kde následne odcudzil zo steny nad dverami do kuchyne bezpečnostnú kameru neznámej značky a výrobného čísla, roku výroby 2015 v hodnote 40 eur, ako i 1 ks videoprojektor zn. Benq, neznámeho typu, rok výroby 2016 v hodnote 300 eur a nakoniec vytrhol neónové svietidlo nad výčapným oknom, ktoré však nechal na mieste, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenému C. C. škodu krádežou vo výške 340 eur a celkovú škodu poškodením vo výške 50 eur,
v bode 17) dňa 1. októbra 2018 v čase o 04.30 hod v obci E., v areáli futbalového štadiónu, sa pokúsil násilím prekonať vstupné vchodové dvere, vedúce do tam nachádzajúceho sa bufetu bez popisného čísla, z ktorého chcel odcudziť potraviny a to tak, že za pomoci skrutkovača demontoval krytku uzamykacieho mechanizmu, následkom čoho vytvoril ryhu o dĺžke l cm na ráme dverí vedľa vložky zámku, pričom počas manipulácie s uzamykacím mechanizmom bol prichytený prevádzkovateľom bufetu, čím tak poškodenému Š. D. nespôsobil žiadnu škodu krádežou a ani poškodením,
v bode 18) v čase od 21.00 hod dňa 28. septembra 2018, do 09.00 hod dňa 29. septembra 2018 vo R. E. na J. N. č. XX, rozlomil vložku zámku FAB na drevených dverách garáže, ktorá je súčasťou rodinného domu, vnikol do uvedenej garáže, ktorú si vizuálne prezrel a bez odcudzenia vecí z nej odišiel na neznáme miesto, čím poškodenej Ing. P. F. spôsobil škodu poškodením vložky zámku vo výške cca 10 eur,
v bode 19) v čase cca o 01.00 hod dňa 1. októbra 2018 preskočil železnú bránu vysokú 2 m na rodinnom dome v obci L., na ul. M. č. X/XX, vo vlastníctve E. A. a z dvora uvedeného rodinného domu odcudzil pánsky horský bicykel zn. CTM, typ Bora čiernej farby, na ktorom následne odišiel z miesta preč, čím majiteľovi bicykla H. R. spôsobil škodu odcudzením bicykla vo výške 200 eur,
v bode 20) dňa 28. septembra 2018, v neskorých nočných hodinách, vo R. E., na ulici F., rozlomil vložku zámku FAB na plechovej garáži č. XXXX/XXX, vnikol do uvedenej garáže, z ktorej následne odcudzil vzduchovku zn. Slávia nezisteného typu v hodnote 50 eur, škatuľku brokov do vzduchovky v hodnote 2 eur, finančnú hotovosť z drevenej dózy v hodnote cca 10 eur, starší zatvárací nožík striebornej farby v hodnote cca 5 eur a starú plátennú hnedú tašku v hodnote 5 eur, čím poškodenému C. C. spôsobil škodu odcudzením vyššie uvedených vecí vo výške 72 eur,
v bode 21) dňa 27. septembra 2018 približne o 04.00 hod v obci Y. si kľúčmi, ktoré sa nachádzali z vnútornej strany zámku kovanej bránky riadne obývaného rodinného domu s popisným číslom 380, prestrčením ruky túto bránku otvoril, dostal sa na pozemok tohto rodinného domu, tieto kľúče z bránky zobral, následne prešiel k neuzamknutým, ale zatvoreným vchodovým hliníkovým dverám do garáže, ktoré otvoril a z garáže odcudzil 1 ks kľúč od osobného motorového vozidla zn. Audi A6, EČ: V. XXX G. a l ks kľúč od osobného motorového vozidla zn. Renault Laguna, EČ:V. XXX D., čím tak poškodenému Y. J. bola spôsobená škoda krádežou kľúčov vo výške cca 100 eur,
v bode 22) dňa 27. septembra 2018 približne o cca 05.00 hod v obci Y. preskočil 150 cm vysoký murovaný plot riadne obývaného rodinného domu s popisným číslom 75, vo vlastníctve Z. D., následne prešiel k otvoreným kovovým posuvným vchodovým dverám do garáže, z ktorej odcudzil pánsky horský bicykel zn. Dema model Casida s čiernym rámom výrobné číslo E., zakúpený 05/1999 v hodnote 200 eur, čím poškodenému spôsobil škodu krádežou bicykla vo výške 200 eur,
v bode 23) dňa 30. septembra 2018 v presne nezistenom čase od 04.30 hod. do 07.00 hod. v bytovom dome na adrese K. XXX, otvoril vchodové dvere na bytovke tým spôsobom, že ich potlačil, prešiel cez vstupnú miestnosť k dverám do garáže na prízemí, ktoré otvoril nastaviteľným kľúčom tak, že ním vylomil vložku zámku, potom vymenil vložku zámku a zamkol sa v garáži, tu postupne naložil 1 ks fľaše šampanského, 1 ks paneton - talianska bábovka, 3 ks gélov na pranie, 1 ks mydlo, 12 ks čistiacich prostriedkov, do tam zaparkovaného neuzamknutého osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: V. XXX O., v ktorom sa nachádzal vodičský preukaz, veľký technický preukaz, malý technický preukaz na meno P. B., 3 ks kľúčov s kľúčenkou v tvare ryby, 1 ks diaľkové ovládanie od brány, povinná výbava pre auto, 1 ks autolekárnička, 3 ks nákupných tašiek, 1 ks farebný dáždnik, 2 ks reflexnej vesty, 2 ks podušiek modrej farby a finančná hotovosť vo výške 15 eur, následne otvoril zvnútra dvojkrídlovú garáž a s vozidlom odišiel poľnými cestami do Pezinka, čím spôsobil poškodenej P. B. škodu odcudzením vecí vo výške 5.811 eura a škodu poškodením zámku vo výške 10 eur.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona okresný súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/65/2019 zo dňa 25. septembra 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To/37/2020 zo dňa 11. augusta 2020, rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 39T/6/2019 zo dňa 18. júna 2020, právoplatný dňa 19. júna 2020 vo výroku o vine, vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. Pri viazanosti skutkovými zisteniami v rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/65/2019 zo dňa 25. septembra 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To/37/2020 zo dňa 11. augusta 2020, rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 39T/6/2019 zo dňa 18. júna 2020, právoplatný dňa 19. júna 2020 uložil obvinenému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019 s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona spoločný, úhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a šesť mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obvineného zaradil pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona vspojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obvinenému trest prepadnutia veci - 1 ks pákové nožnice, 1 ks cylindrická vložka s kľúčom a 1 ks visiaci zámok, pričom podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých veci stal štát.
Okresný súd ďalej rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku o náhrade škody a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal niektorých poškodených so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces.
Krajský súd v Trnave (ďalej aj,,krajský súd“ alebo,,odvolací súd“) rozsudkom z 24. marca 2022, sp. zn. 6To/6/2022, na základe odvolania obvineného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil skorší rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, právoplatný 11. augusta 2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, ako aj skorší rozsudok Okresného súdu Pezinok z 18. júna 2020, sp. zn. 39T/6/2019, právoplatný 19. júna 2020, vo výrokoch o vine, o treste a o náhrade škody.
Krajský súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, právoplatnom 11. augusta 2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, a v zrušenom rozsudku Okresného súdu Pezinok z 18. júna 2020, sp. zn. 39T/6/2019, právoplatnom 19. júna 2020, uznal obvineného H. Y. za vinného na skutkovom základe tam uvedenom v bodoch 1) až 23) z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019 s prihliadnutím na § 138 písm. j) Trestného zákona, z toho v bodoch 1) až 5), 7) až 21) a 23) aj podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a v bodoch 1) a 17) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu, v bodoch 1) až 5), 7), 8), 10) až 15), 18), 19), 21) až 23) z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, z toho v bodoch 1) až 5), 7), 10), 13) až 15), 18) a 21) aj podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Krajský súd obvinenému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019, za použitia § 36 písm. k), písm. l) písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona uložil spoločný, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov.
Krajský súd zaradil obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obvinenému ďalej odvolací súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci - 1 ks pákové nožnice, 1 ks cylindrická vložka s kľúčom, 1 ks visiaci zámok a podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Krajský súd uložil obvinenému podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd rozhodol o náhrade škody a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodených so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces.
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený H. Y. dovolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu, písomným podaním z 27. marca 2024, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) a písm. k) Trestného poriadku.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že úlohou obhajovacej zásady je poskytnúť osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie možnosť brániť sa. Táto zásada bola porušená, a to v ustanoveniach § 2 ods. 9, ods. 10, ods. 11. ods. 12 Trestného poriadku a § 33 a § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený predložil prostredníctvom svojho obhajcu viaceré návrhy na doplnenie dokazovania v priebehu súdneho konania, pričom neboli všetky vykonané a to ani na okresnom, ani na krajskom súde. Krajský súd zrušil právoplatné rozsudky, pričom tresty nimi uložené boli už obvineným vykonané. Opätovne o nich rozhodol, čím zneužil vyhlásenie o vine odsúdeného a tak mu znemožnil sa voči predmetnému konaniu brániť. Odvolací súd rozšíril pôvodnú obžalobu pre jeden skutok o ďalších 22 skutkov, za ktoré bol obvinený už odsúdený, a v ktorých urobil vyhlásenie o vine a tresty nimi uložené už vykonal.
V zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený namietal zmenu právnej kvalifikácie Krajským súdom v Trnave už právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/37/2020. Odvolací súd mal rozhodovať o vine obvineného pre jeden skutok v zmysle obžaloby, no napriek tomu zmenil právoplatné rozsudky, pričom tresty nimi uložené už boli vykonané. Prekvalifikoval ich z prečinu krádeže na zločin krádeže. Spojil skutky uvedené v právoplatnom rozsudku s jedným skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba. Obvinený je toho názoru, že ak bola daná iná právna kvalifikácia, mala byť vec vrátená okresným súdom do prípravného konania.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, obvinený uviedol, že rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 39T/6/2019, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/65/2019, a aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/37/2020 boli rozsudky vyhlásené, právoplatné a tresty nimi uložené vykonané, okrem toho boli prijaté na základe uznesení o prijatí vyhlásenia o vine. Tieto rozsudky sú nemenné a nemôže ich znovu prejednať iný súd so snahou zmeniť právnu vetu a znovu rozhodovať o vine pre rovnaký skutok, o ktorom už bolo rozhodnuté. Trestné konanie v týchto veciach sa skončilo právoplatným rozsudkom a platí tu zásada,,nie dvakrát v tej istej veci“. Krajský súd sa dopustil ďalšieho porušenia zákona, a to konkrétne § 9 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a čl. 4 ods. 1 protokolu k Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe vyššie uvedeného obvinený žiadal, aby dovolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia v časti výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, vyslovil porušenie zákona a súčasne napadnuté rozhodnutie prípadne aj predchádzajúce rozhodnutia zrušil a následne prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor sa podaním z 12. apríla 2024 vyjadril k dovolaniu obvineného a uviedol, že s dovolaním sa nestotožňuje, pričom nezistil naplnenie ani jedného z dovolacích dôvodov. V súvislosti s dovolacím dôvodom obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poukázal na zápisnice z hlavných pojednávaní z ktorých vyplýva, že obhajoba v rámci prvostupňového konania nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k doplneniu dokazovania pre odvolacím súdom poukázal na bod č. 24 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, z ktorého vyplýva, že odvolací súd doplnil dokazovanie tam uvedenými dôkazmi, pričom iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) a písm. k) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že na obvineného bola podaná obžaloba iba pre jeden skutok, avšak tento tvoril jeden z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu krádeže a porušovania domovej slobody, čomu zodpovedala aj právna kvalifikácia. Za ostatné čiastkové útoky bol obvinený H. Y. odsúdený Okresným súdom Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 39T/6/2019 a Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 46T/65/2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/37/2020. Tietopripojené spisy, osobitne rozsudky ako aj spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/38/2021 boli oboznámené na hlavnom pojednávaní konanom 8. decembra 2021.
Nakoľko Krajský súd v Trnave (a pred tým aj okresný súd) odsúdil H. Y. za ďalší čiastkový útok, ktorý tvoril súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iné čiastkové útoky bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zrušil v rozsudku skoršie výroky o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré mali v uvedenom výroku o vine svoj podklad. K takejto právnej kvalifikácii, ako aj posudzovaniu skutkov ako čiastkových útokov sa odvolací súd vyčerpávajúco vyjadril. Je zrejmé, že dvadsiatym tretím čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu bol naplnený v spojitosti s predtým vyhlásenými a právoplatnými rozsudkami aj kvalifikačný znak podľa § 138 j) Trestného zákona.
Namietané rušenie predchádzajúcich rozsudkov a opätovné rozhodovanie o tej istej veci druhýkrát bolo iba zákonným postupom v súlade s § 41 ods. 3 Trestného zákona pri ukladaní spoločného trestu za ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že vo veci nie sú naplnené dovolacie dôvody, a preto prokurátor žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd” alebo,,dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].
Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie je v zásade prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými slovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).
Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom, a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.
Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie“. (primerane napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 67/2018, 4 Tdo 17/2019, 4 Tdo 23/2019, 5 Tdo 85/2017, 5 Tdo 7/2020).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
V súvislosti s dovolateľovou námietkou porušenia práva na obhajobu [dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] najvyšší súd stabilne judikuje a aj na tomto mieste opakuje, že právo na obhajobu je potrebné v zmysle tohto dovolacieho dôvodu chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku, vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, keďže nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva zásadným spôsobom. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na tieto v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.
Je potrebné taktiež zdôrazniť, že trestné konanie sa posudzuje komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony, resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Najvyšší súd z obsahu rozsudku okresného súdu ani rozhodnutia odvolacieho súdu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu konania na súdoch nižšieho stupňa došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Naopak, jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania v plnom rozsahu zachované. Obvinený mal možnosť uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu.
V zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal porušenie jeho práv, a to v ustanoveniach § 2 ods. 9, ods. 10, ods. 11. ods. 12 Trestného poriadku a § 33 a § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Obvineným predložené návrhy na doplnenie dokazovania neboli podľa jeho názoru vykonané všetky a to ani na okresnom súde, ani na krajskom súde.
Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že na hlavných pojednávaniach konaných na Okresnom súde Trnava dňa 17. septembra 2020, 24. novembra 2020, 4. novembra 2021 a 1. decembra 2021 stranynemali návrhy na doplnenie dokazovania. Na hlavnom pojednávaní 8. decembra 2021 bolo preto uznesením podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku dokazovanie vyhlásené za skončené a sudca udelil slovo na záverečné reči. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 24. marca 2022 na Krajskom súde v Trnave najvyšší súd zistil, že potom, čo krajský súd doplnil dokazovanie oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 22. októbra 2014, sp. zn. 2T/91/2014, a prečítaním časti zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého z vyšetrovacieho spisu (č. l. 97) a úradného záznamu (č. l. 105) strany zhodne uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Sudca následne vyhlásil dokazovanie za skončené.
Z vyššie uvedených dôvodov tvrdenie obvineného, že by sa okresný súd a krajský súd nezaoberali dôkazmi ním navrhnutými, nie je pravdivé. Obvinenému bola súdmi oboch stupňov daná možnosť predkladať dôkazy počas celého konania. Na výzvu sudcu, či navrhuje vykonať ďalšie dôkazy obvinený odpovedal záporne niekoľkokrát počas hlavných pojednávaní na súde prvého stupňa, a aj počas verejného zasadnutia na odvolacom súde. Súdy oboch stupňov postupovali pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, a teda ich hodnotili podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a na základe toho dospeli k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Z uvedeného hľadiska je dovolacia námietka obvineného v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nedôvodná.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok, tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke pod č. 47/2014).
Nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] zodpovedá pochybeniu súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to takej intenzity, že zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Trestného poriadku). Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo, že išlo o iný trestný čin než ten, ktorý bol uvedený v právnej vete napadnutého rozhodnutia. Teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného zákona), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Trestného zákona), pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona.) a pod.
Najvyšší súd však nie je legitimovaný posudzovať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
Podľa § 9 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno vňom pokračovať a musí byť zastavené, (neprípustnosť trestného stíhania) a) ak je trestné stíhanie premlčané, b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný, c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná, d) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, f) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť, alebo g) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku namietal totožné skutočnosti ako pri dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, a to zmenu právnej kvalifikácie z prečinu krádeže na zločin krádeže. Ďalej namietal to, že súd nerozhodol o vine obvineného pre jeden skutok v zmysle obžaloby, ale rozhodoval aj o skutkoch, za ktoré bol už obvinený právoplatne odsúdený, pričom skoršie, právoplatné rozsudky súd nemal zrušiť a tiež ich nemal znovu prejednať so snahou zmeniť právnu vetu a znovu rozhodovať o vine pre rovnaký skutok, o ktorom už bolo rozhodnuté. Trestné konanie v týchto veciach sa skončilo právoplatným rozsudkom a platí tu zásada,,nie dvakrát v tej istej veci“.
Najvyšší súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysvetlil, prečo bolo potrebné zrušiť už právoplatné rozsudky týkajúce sa predchádzajúcej trestnej činnosti obvineného:,,..to čo obžalovaný od samého začiatku namietal, bola právna kvalifikácia skutku opísaného v bode 23) výroku o vine napadnutého rozsudku, ktorý bol stíhaný a následne žalovaný samostatne a v obžalobe bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona. Okresný súd s prihliadnutím aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava III, z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020 a na rozsudok Okresného súdu Pezinok z 18. júna 2020, sp. zn. 39T/6/2019, právoplatný 19. júna 2020, dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a na viacerých osobách a spôsobil ním väčšiu škodu a neoprávnene vnikol do obydlia iného, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Okresný súd okrem iného v odôvodnení napadnutého rozsudku teoreticky rozviedol, čo je podstatou pokračovacieho trestného činu a tiež uviedol, že pre toto konanie je podstatné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 18. júna 2020, sp. zn. 39T/6/2019, právoplatným 19. júna 2020. Keďže k spáchanej trestnej činnosti obžalovaného pripadalo do úvahy ukladanie spoločného trestu vo vzťahu ku všetkým skutkom uvedeným v tomto rozsudku, ktoré boli spáchané v rozmedzí od 21. augusta 2018 do 1. októbra 2018, teda počas necelých 2 mesiacov, jedná sa o čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu krádeže, z dôvodu objektívneho jednotiaceho prvku v spôsobe, čase a predmete páchania čiastkových útokov toho istého trestného činu, ako aj subjektívnej súvislosti, najmä jednotiaceho zámeru obžalovaného páchať trestný čin krádeže. Preto musel okresný súd zrušiť vo vyššie uvedených rozhodnutiach výroky o vine o treste ako aj o náhrade škody a opätovne sám rozhodnúť, pri viazanosti skutkovými zisteniami rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, ako aj rozsudku Okresného súdu Pezinok z 18. júna2020, sp. zn. 39T/6/2019.
Okresný súd po právnej stránke správne ustálil, že skutok opísaný v bode 23) výroku o vine napadnutého rozsudku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba je ďalším čiastkovým útokom, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iné čiastkové útoky bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. augusta 2020. Správne okresný súd poukázal na to, že tieto čiastkové útoky napĺňajú znaky toho istého trestného činu krádeže, že je medzi nim nielen blízka časová súvislosť, ale aj súvislosť v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, čo je evidentne zrejmé z opisov jednotlivých čiastkových útokov pod bodmi 1) až 23) výroku o vine tohto rozsudku. Rovnako boli vedené jednotiacim zámerom obžalovaného spáchať tento úmyselný trestný čin krádeže.“
K vyššie uvedenému krajský súd ešte doplnil, že,,...podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona sa za čas spáchania pokračovacieho trestného činu, ktorý tvorí jediný skutok, považuje čas ukončenia trestného činu, t. j. okamih, kedy bol ukončený posledný útok (R 94/2002), pričom platí, že moment, ktorý delí pokračovanie jedného páchateľa v konaní na dva samostatné skutky, je moment oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia.“
Obvinený spáchal trestný čin krádeže závažnejším spôsobom konania podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 tak, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, na viacerých osobách, spôsobil ním väčšiu škodu a neoprávnene vnikol do obydlia iného, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
V súvislosti s vyššie uvedeným najvyšší súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke pod č. 13/2015, z ktorého vyplýva, že:,,...objektom trestných činov proti majetku je ochrana majetku a majetkových práv ustanoveniami uvedenými v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona (§ 212 až § 249 Trestného zákona.). Individuálnym objektom trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona je ochrana vlastníckeho vzťahu k určitým veciam, legálnej držby veci a faktickej dispozície s vecou. Predmetom útoku je vec patriaca nositeľovi týchto vzťahov dotknutých protiprávnym zásahom páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoku cudzou vecou. Ak je taký čin spáchaný na ujmu viacerých osôb, napr. formou pokračovania v trestnej činnosti, je naplnený znak spáchania činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, teda spáchanie činu na viacerých osobách“.
Rozhodnutiami okresného a krajského súdu z uvedených dôvodov nedošlo k pochybeniu tým, že zrušili predchádzajúce právoplatné rozsudky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, právoplatný 11. augusta 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, a rozsudok Okresného súdu Pezinok z 18. júna 2020, sp. zn. 39T/6/2019, právoplatný 19. júna 2020. Skutok pod bodom 23), pre ktorý bola podaná obžaloba je ďalším čiastkovým útokom, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, pričom pre iné čiastkové útoky tohto pokračovacieho trestného činu bol obvinený už odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 25. septembra 2019, sp. zn. 46T/65/2019, právoplatným 11. augusta 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020, a rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 18. júna 2020, sp. zn. 39T/6/2019.
Pri ukladaní spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona musí súd zrušiť skorší rozsudok v celom výroku o vine, o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Pri postupe podľa tohto ustanovenia nemožno zrušiť len niektorý z viacerých trestov uložených popri sebe skorším rozsudkom. Nakoľko bol skutok žalovaný pod bodom 23) ďalším čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu krádeže, Okresný súd v Trnave a následne Krajský súd v Trnave zrušili skoršie rozsudky a rozhodli nanovo, keďže jednotlivé čiastkové útoky obvineného tvorili jeden celok pokračovacieho trestného činu. Inak povedané, ak páchateľ pokračoval v konaní toho istého trestnéhočinu, trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin. Jedná sa o tzv. právnu jednotu konania. Uvedené konanie nie je porušením zásady ne bis in idem, a nedošlo teda k zhoršeniu postavenia obvineného.
Ako to správne uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí, kde vysvetlil dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa: „Okresný súd pochybil len v tom smere, že nedôsledne prevzal právnu kvalifikáciu skutkov zo zrušeného výrok o vine rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/65/2019 zo dňa 25.09.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To/37/2020 zo dňa 11.08.2020, keďže tam boli skutky v bodoch 1/ až 22/ právne kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., z toho v bodoch 1/ až 5/, 7/ až 21/ ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, z toho v bodoch 1/ a 17/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchané v jednočinnom súbehu v bodoch 1/ až 5/, 7/ až 22/ s pokračovacím prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., z toho v bodoch 1/ až 5/, 7/, 10/, 13/ až 15/, 18/, 21/ aj ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Obžalovaný to síce výslovne nenamietal, no nakoľko by táto chyba zakladala dovolací dôvod, krajský súd na ňu prihliadol z úradnej povinnosti.“
Krajský súd v odôvodnení rozsudku k tomu tiež uviedol aj to, že,,...v rozsudku z 11. augusta 2020, sp. zn. 3To/37/2020 Krajský súd v Bratislave okrem iného skonštatoval, že v tam prejednávaných veciach pokračovanie konania obžalovaného (od 22. augusta 20218 až do 1. októbra 2018) nebolo prerušené oznámením uznesenia o vznesení obvinenia, pretože najskorší dátum, kedy bolo uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému oznámené, je deň 1. októbra 2018, čím je naplnená aj podmienka § 122 ods. 13 Trestného zákona na posúdenie konania ako pokračovacieho trestného činu. Za aktuálne žalovaný skutok (bod 23) bolo obžalovanému oznámené uznesenie o vznesení obvinenia dňom 18. októbra 2018, teda až potom, ako sa dňa 1. októbra 2018 dopustil posledného čiastkového útoku, ktorým ukončil túto pokračovaciu trestnú činnosť. Podmienka § 122 ods. 13 Trestného zákona na posúdenie jeho konania ako pokračovacieho trestného činu je teda aj naďalej splnená.“
Ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona špecifikuje pokračovací trestný čin, resp. určuje moment, od ktorého sa čin považuje za nový skutok. Od toho sa následne odvíja použiteľnosť ustanovení o ukladaní úhrnného, súhrnného, spoločného, prípadne samostatného trestu. Najvyšší súd opätovne uvádza, že pri pokračovacom trestnom čine tvoria jednotlivé čiastkové útoky jeden celok, preto ak po právoplatnom odsúdení páchateľa vyjde najavo ďalší čiastkový útok tvoriaci súčasť pokračovacieho trestného činu, súd zruší výrok o vine a treste a uloží spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona. Krajský súd postupovali zákonne v zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona, a skutok spáchaný obvineným podradil pod správne skutkové podstaty trestných činov.
Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že nedošlo k naplneniu ani jedného z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) ani písm. k) Trestného poriadku, a preto najvyšší súd dovolanie obvineného H. Y. na neverejnom zasadnutí odmietol.
Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.