UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. O. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. februára 2016, sp. zn. 1T/133/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného M. O. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. februára 2016, sp. zn. 1T/133/2015, bol obvinený M. O. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 2. januára 2015 v čase o 23.27 hodine v E. na J. G., v Pohostinstve V. J., po predchádzajúcom slovnom konflikte prišiel za poškodeným Z. X., ktorý sedel pri stole, kopol mu do lavice, na ktorej sedel a rukami odhodil a následne prevrátil stôl, pri ktorom sedel poškodený, na poškodeného sa opakovane zahnal pravou rukou, pričom sa poškodeného snažil chytiť ľavou rukou v oblasti pod krkom, čomu sa však poškodený ubránil, následne medzi obžalovaným a poškodeným prebehla konverzácia, počas ktorej obžalovaný poškodeného tľapkal po hlave a po tvári, chytal ho za zátylok a tlačil smerom k sebe, následne si obžalovaný oprel hlavu o čelo poškodeného, pričom sa poškodeného snažil pravou rukou chytiť, čomu sa poškodený bránil, na čo sa vzápätí poškodený postavil, no obžalovaný ho zhodil na lavičku, na ktorej dovtedy poškodený sedel, pričom on sám spadol na podlahu pohostinstva a stiahol poškodeného na seba, po chvíli zápasenia sa obaja postavili, držali v zovretí, kde obžalovaný zatlačil do poškodeného, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde obžalovaný spadol na poškodeného a naďalej sa vzájomne držali v zovretí, zápasili rukami, pričom obžalovaný sa následne postavil a stál nad ležiacim poškodeným, ktorý sa nevládal zo zeme už viac postaviť, nakoľko pádom obžalovaného na poškodeného Z. X. bola poškodenému spôsobená dislokovaná špirálová fraktúra ľavej tíbie, ktorá si vyžiadala narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného v dĺžke 3 - 5 mesiacov.
Za to mu okresný súd podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Tr. zák. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. P.. XXX, škodu vo výške 3 088,80 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného Z. X. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti citovanému rozsudku Okresného súdu Prievidza podal obvinený M. O. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 26. júla 2016 (č.l. 161 spisu), následne aj prostredníctvom obhajcu dňa 6. marca 2017 (č.l. 177-180 spisu), a to do výroku o uznaní viny, ako aj do výroku o treste, vrátane výroku o náhrade škody, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda, že závažným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. V podanom dovolaní uviedol, že v prejednávanej veci bol na neho už v prípravnom konaní podaný znalecký posudok z odboru psychiatrie, z ktorého okrem iného vyplýva, že u neho bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, kde pri užívaní psychofarmák dochádza k narušeniu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. V čase skutku, ako aj počas trestného konania užíval predpísané lieky s účinkami ovplyvňujúcimi jeho nervovú sústavu, s utlmujúcimi účinkami a účinkami proti výbušnosti. V čase skutku sa nachádzal v ochrannej protialkoholickej ambulantnej liečbe, dodržiaval liečebný režim, s výnimkou dňa, keď sa stal predmetný skutok, pred ktorým požil menšie množstvo alkoholu, ktorého účinok bol preňho neočakávaný a spôsobil to, že sa nedokázal ovládať. Pri ďalšej abstinencii počas trestného konania a dodržiavaní liečebného režimu užívaním uvedených liekov bolo jeho psychické zdravie ovplyvnené utlmujúcim spôsobom tak, že pod vplyvom týchto psychofarmák mal narušené aj rozpoznávacie schopnosti. Už v prípravnom konaní podľa jeho názoru vznikli pochybnosti o jeho schopnosti náležite sa obhajovať a z tohto dôvodu mu mal byť ustanovený obhajca podľa § 37 ods. 2 Tr. por., či už orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom pri prejednávaní jeho trestnej veci. Porušením jeho práva na kvalifikovanú a účinnú obhajobu došlo podľa jeho názoru k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.
Prejavom porušenia tejto zásady v konaní pred súdom bol aj procesný postup obvineného, keď na jednej strane podal proti trestnému rozkazu zo dňa 28. septembra 2015 odpor, v ktorom poukazoval na vyššie uvedené okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o jeho schopnosti náležite sa obhajovať, ako aj na okolnosti vylučujúce jeho zavinenie, a na druhej strane na hlavnom pojednávaní konanom 2. februára 2016 mal uznať vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a súd toto jeho vyhlásenie prijal, a to bez toho, aby mu predtým ustanovil obhajcu, vzhľadom na jeho zdravotný stav a z neho vyplývajúce pochybnosti o jeho schopnosti náležite sa obhajovať.
V súvislosti s postupom súdu podľa § 257 ods. 1 Tr. por. obvinený poukázal na zásadné porušenie jeho práva na obhajobu, ktoré vidí v tom, že súd ho nepoučil o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. v rozsahu podľa odsekov 5 a 8 pred jeho vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ale až po tom, ako takéto vyhlásenie urobil. Tento nesprávny procesný postup súdu je zachytený aj v zápisnici z hlavného pojednávania, z ktorej je zrejmé, že najprv bol sudcom vyzvaný urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a zákonne poučený podľa § 257 ods. 2 Tr. por. bol zo strany súdu až následne.
V súvislosti so samotným skutkom obvinený uviedol, že už v prípravnom konaní, ako aj v podanom odpore spochybňoval svoju trestnú zodpovednosť za poškodenie zdravia poškodeného Z. X.. Keďže v konaní pred súdom nebolo (vzhľadom na vyhlásenie obvineného o uznaní viny a jeho prijatie súdom) vykonávané dokazovanie, poukázal na to, že jeho dovolanie nie je samoúčelné, ale má pre neho zásadnývýznam, pričom zrušenie rozhodnutia a následný zákonný postup súdu môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Podľa jeho názoru poškodenému nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a to ani z nedbanlivosti. Síce slovne vyprovokoval incident s poškodeným, ale fyzicky ho nenapadol, naopak poškodený napadol jeho a pritom (tak ako to vyplýva z obsahu výpovedí z prípravného konania) ho zvalil na zem tak, že obvinený zostal ležať na chrbte a poškodený na ňom kľačal, pričom obvinený sa spod neho snažil vymaniť, pričom došlo k tomu, že poškodený si mal pri zvrtnutí nohy túto zlomiť.
Obvinený ďalej poukázal na to, že pri rozhodovaní o treste Okresný súd Prievidza postupoval nesprávne v tom, že v jeho neprospech zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., hoci nespáchal viac trestných činov i napriek tomu, že skutok bol právne kvalifikovaný nielen ako prečin výtržníctva, ale v jednočinnom súbehu aj ako prečin ublíženia na zdraví. Postup súdu mal zásadný vplyv na dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá sa v neprospech obvineného zvyšovala o jednu tretinu. Naproti tomu súd nezohľadnil v jeho prospech poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák., pretože ak prijal jeho vyhlásenie o vine, je zohľadnenie tejto poľahčujúcej okolnosti v súlade s citovaným ustanovením zákona i súdnou praxou, keďže vyhlásenie o vine je najvyššou formou napomáhania súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Uznanie priťažujúcej okolnosti a neuznanie poľahčujúcej okolnosti zásadným spôsobom ovplyvnilo v jeho neprospech trestnú sadzbu. Pokiaľ mu súd podľa odôvodnenia rozsudku ukladal trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, mal mu uložiť trest v trestnej sadzbe, ktorej dolná hranica bola 2 roky a nie 3 roky.
Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím vyslovil, že napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza bol porušený zákon v jeho neprospech, a to v ustanoveniach, na porušenie ktorých dovolanie poukazuje a o ktoré sa dovolací dôvod opiera a aby súčasne napadnutý rozsudok zrušil a prikázal Okresnému súd Prievidza, aby vec opätovne prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa dňa 12. mája 2017 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorý uviedol, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 2. februára 2016 jednoznačne vyplýva, že obvinenému bolo umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a po vyhlásení bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a taktiež bol poučený o právach podľa § 34 Tr. por. Skutočnosti uvádzané obvineným teda nekorešpondujú s priebehom hlavného pojednávania. Pred tým, ako obvinený odpovedal na otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por., bol riadne poučený o následkoch prijatia jeho vyhlásenia. Súd teda jednoznačne pri poučovaní obvineného na hlavnom pojednávaní postupoval v súlade s Trestným poriadkom a poučil ho v súlade so zákonom.
K námietke obvineného týkajúcej sa skutočnosti, že mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. prokurátor uviedol, že súd nemôže bez zohľadnenia akejkoľvek inej aktivity obvineného paušálne priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Najpodstatnejšou okolnosťou v tejto konkrétnej veci je, že súd mal hodnotiť význam tejto poľahčujúcej okolnosti predovšetkým podľa toho, aké iné možnosti, okrem vyhlásenia obvineného, mali orgány činné v trestnom konaní a aj súd na objasnenie trestného činu a následné odsúdenie. Celý priebeh skutku je zachytený na zázname z bezpečnostnej kamery, ktorý jednoznačne vyvracia domnienky a tvrdenia obvineného o tom, že nespôsobil poškodenému zranenia. Obvinený je taktiež usvedčovaný výpoveďami poškodeného X., svedkýň Q. a E. a tiež znaleckým posudkom z odboru chirurgie. Podľa prokurátora nebolo namieste priznať obvinenému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože tak v prípravnom konaní, ako aj v podanom odpore poprel spáchanie skutku a nijako nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. bola obvinenému pričítaná správne, keďže pred spáchaním predmetného trestného činu bol desaťkrát právoplatne odsúdený a z toho šesťkrát na nepodmienečný trest odňatia slobody.
K námietke obvineného ohľadne povinnosti ustanoviť mu obhajcu prokurátor uviedol, že ani počas prípravného konania, ani v konaní pred súdom nevyvstali žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu ustanovenia obhajcu obvinenému. Obvinený bol navyše posudzovaný aj z toho hľadiska, či je nutné skúmať jeho duševný stav, pričom znalec skúmanie duševného stavu obvineného v posudkunenavrhol. Jednoznačne teda neboli zistené také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali ustanovenie obhajcu obvinenému, či už počas prípravného konania alebo v konaní pred súdom.
Na základe uvedeného prokurátor konštatoval, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu a z toho dôvodu navrhol dovolanie obvineného M. O. odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Súčasne však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, keďže obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok dovolania, ktorú musia oprávnené osoby (okrem ministra spravodlivosti) splniť, je využitie ich zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku (s výnimkami uvedenými v druhej a tretej vete tohto ustanovenia). Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania, ktorá má za následok odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. d) Tr. por.
V posudzovanom prípade najvyšší súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že obvinený síce zaslal súdu odvolanie formou elektronického - mailového podania bez zaručeného podpisu - zo dňa 13. februára (č.l. 111 spisu), toto však nepotvrdil písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, ako to predpokladá § 62 ods. 1 tretia veta Tr. por., a z tohto dôvodu naň súd neprihliadal, o čom obvineného upovedomil (prípisom z č.l. 114). Z uvedeného je zrejmé, že obvinený pred podaním dovolania nesplnil podmienku uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por. - nevyužil svoje právo podať proti rozsudku súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok (keďže tento podal elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu a v zákonom stanovenej lehote ho písomne nepotvrdil) a z tohto dôvodu nie je možné zaoberať sa v rozhodnutí o dovolaní jeho námietkami týkajúcimi sa uloženého trestu.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného týkajúce sa jeho vyhlásenia o vine, v tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017, v zmysle ktorého: „Ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Trestného poriadku).“ Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. je možné podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. aj proti odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny. Aj keď v citovanom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému toto právo prislúcha, treba ho vykladať v spojení s § 369 ods. 1 Tr. por., z ktorého vyplýva, že oprávnený na podanie dovolania v tomto prípade je len minister spravodlivosti, na podnet príslušného subjektu, a to z dôvodu, že ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa (na rozdiel odobvineného a generálneho prokurátora, ktorí sú podľa § 369 ods. 2 Tr. por. oprávnenými osobami na podanie dovolania len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa).
Nakoľko v posudzovanej veci obvinený nesplnil podmienku na podanie dovolania uvedenú v § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani postupom podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, dovolanie obvineného M. O. podľa § 382 písm. d) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.