2Tdo/43/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného A. L. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 0T 29/2015, na neverejnom zasadnutí dňa 19. júla 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného A. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 01. marca 2016, sp. zn. 1To 9/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného A. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 10. decembra 2015, č. k. 0T 29/2015-113 bol A. L. (ďalej len,,obvinený“) uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

potom, čo požil alkoholické nápoje dňa 21. augusta 2015 v čase o 02,25 hod. viedol nákladné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A6, evidenčné číslo J. XXX T., po ulici Komenského v Topoľčanoch, počas jazdy bol pred rodinným domom číslo 1915/23 zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov OOPZ v Topoľčanoch, počas kontroly bol podrobený dychovej skúške na alkohol a vykonanou dychovou skúškou prístrojom Alcotest Dräger 7410, číslo ARNJ-033, tlačiareň číslo ARJB-0070, číslo merania 0030 dňa 21. augusta 2015 v čase o 02,30 hod. bola u neho nameraná hodnota 0,58 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu.

Za to mu súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd mu uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Odvolanie obvineného Krajský súd v Nitre uznesením z 1. marca 2016, sp. zn. 1 To 9/2016, podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie, ktoré bolo Okresnému súdu Topoľčany doručené 2. mája 2016.

Ako právny dôvod dovolania označil obvinený dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Obvinený svoje dovolanie odôvodnil tým, že v konaní boli zásadným spôsobom porušené jeho práva na obhajobu, jeho práva na kontradiktórny proces.

Obvinený uviedol, že 25. novembra 2015 prostredníctvom svojho obhajcu doručil na Okresný súd Topoľčany znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína, choroby z povolania a toxikológia MUDr. Františka Jaroša, CSc. č. 2/2015 zo 16. novembra 2015, pričom tento obvineným zadovážený dôkaz navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní spôsobom ako to vyplýva z § 144 ods. 1 Tr. por. Ak stranou predložený dôkaz je svojím charakterom znaleckým posudkom, zákon v § 144 ods. 2 Tr. por. ukladá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní znalca na okolnosti uvedené v § 144 ods. 1 Tr. por. poučiť a nič ho neoprávňuje takémuto postupu sa vyhnúť odmietnutím vykonania už zadováženého znaleckého posudku.

Obvinený podotkol, že postup podľa § 272 ods. 3 Tr. por. prichádza do úvahy vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania predneseného stranou v konaní po tom, čo predseda senátu po vykonaní všetkých dôkazov v zmysle § 272 ods. 2 Tr. por. zisťuje, či strany nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Takýto postup, podľa názoru obvineného, neprichádza do úvahy vo vzťahu k vykonaniu dôkazu, ktorý už v čase začatia hlavného pojednávania je súčasťou súdneho spisu. Z rozsudku súdu prvého stupňa pritom bezpečne vyplýva, že vykonanie výsluchu znalca odmietol súd až po tom, čo sa s obsahom znaleckého posudku v rámci prípravy na hlavné pojednávanie oboznámil a práve na základe skutočností, ktoré zistil z posudku, návrhu na výsluch znalca k znaleckému posudku nevyhovel, keďže ho vyhodnotil ako dôkaz nadbytočný a neodôvodnený. Následne ale potom znalecký posudok prečítal ako listinný dôkaz. Uznesenie súdu, ktorým rozhodol o návrhu na doplnenie dokazovania, teda nie je možné vyložiť inak, že ním súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý súdu obvinený doručil dňa 25. novembra 2015, súd iba odmietol znalca MUDr. Jaroša predvolať a vypočuť na hlavnom pojednávaní a ním podaný posudok následne prečítal ako listinný dôkaz. Ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov (napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo 17/2014 zo 16. apríla 2014) je postup nesprávny, keďže je v rozpore s ust. § 144 ods. 1 Tr. por., úplne evidentne však vo vzťahu k vykonaniu predmetného dôkazu neprichádzal do úvahy postup podľa § 272 ods. 3 Tr. por.

Okrem uvedených nedostatkov poukázal obvinený aj na to, že nevykonaním dôkazu znaleckým posudkom MUDr. Jaroša, ktorý predložil, súdy ignorovali základné zásady trestného konania v tom, že s rovnakou starostlivosťou ako vo vzťahu k usvedčujúcim dôkazom neobjasňovali aj skutočnosti svedčiace v môj prospech a v rozpore so zásadou kontradiktórnosti tak ako je vyjadrená v Tr. por. rozdielne pristúpili k dôkazom zadováženým orgánmi činnými v trestnom konaní na strane jednej a obvineným na strane druhej.

Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyslovil, že uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 9/2016 z 1. marca 2016 bol porušený zákon v ust. § 2 ods. 10 veta tretia a štvrtá, ods. 12 Tr. por., § 144 ods. 2 Tr. por., § 268 ods. 2 veta druhá, ods. 3 Tr. por., § 272 ods. 3 Tr. por., § 319 Tr. por., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 9/2016 z 1. marca 2016, podľa § 388 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

S poukazom na § 380 ods. 4 veta druhá Tr. por. sa obvinený zároveň domáha odloženia výkonurozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T 29/2015 z 10. decembra 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 9/2016 z 1. marca 2016, uloženého trestu odňatia slobody, keďže obvinený je presvedčený, že je predpoklad, že podané dovolanie bude úspešné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného, navrhol dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por..

Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods.1 a 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods.1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

V zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, takže Najvyšší súd zameral svoj postup na zistenie, či napadnutým uznesením, resp. konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (§ 34 Tr. por.), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom obhajcu (§ 34 ods. 1, § 44 ods. 2 Tr. por.). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť (272 ods. 3 Tr. por.), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Tr. por.), (R 116/2014).

V tomto smere postupoval aj súd prvého stupňa, ktorý sa na hlavnom pojednávaní a následne v rozhodnutí vysporiadal s tým, prečo obhajobou navrhnutý dôkaz odmietol vykonať. Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať znalecký posudok výsluchom znalca, pretože ide o dôkaz nadbytočný, neodôvodnený vzhľadom k ostatným dôkazom, týkajúci sa nepodstatnej veci, ktorú bolo možné zistiť z už skôr vykonaných dôkazov.

Námietka obvineného, že postup podľa § 272 ods. 3 Tr. por. prichádza do úvahy vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania predneseného stranou v konaní po tom, čo predseda senátu po vykonaní všetkých dôkazov v zmysle § 272 ods. 2 Tr. por. zisťuje, či strany nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neobstojí, nakoľko (ako to aj vyplýva z vyššie uvedeného) v konaní pred súdom vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť o každom návrhu (aj o tom, ktorý bol podaný súčasne s obžalobou obvineným) na vykonanie dokazovania, pričom tak môže urobiť v ktorejkoľvek fáze konania, najneskôr však pred meritórnym rozhodnutím vo veci.

Obvinený sa domnieval, že uznesenie Okresného súdu Topoľčany, ktorým rozhodol o návrhu na doplnenie dokazovania, nie je možné vyložiť tak, že ním súd odmietol návrh na vykonanie znaleckého posudku, súd iba odmietol znalca predvolať a vypočuť na hlavnom pojednávaní a ním podaný posudok následne prečítal ako listinný dôkaz.

Vyššie uvedeným sa zaoberal Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým zamietol odvolanie obvineného podaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany. Krajský súd v Nitre nesúhlasil s postupom Okresného súdu Topoľčany, ktorý po odmietnutí vykonania znaleckého posudkuvýsluchom znalca prečítal tento ako listinný dôkaz. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Nitre, že nemožno prihliadnuť na takto vykonaný dôkaz (čo však okresný súd ani neurobil) a táto chyba (prečítanie znaleckého posudku) nemala podstatný vplyv na zachovanie práv obvineného a už vôbec zásadným spôsobom neporušila práva obvineného na obhajobu.

Sumarizujúc uvedené Najvyšší súd konštatoval, že obvineným namietané skutočnosti nenaplnili ním označený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.