UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí dňa 22. júla 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného V. X. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného V. X. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. marca 2014, sp. zn. 2 To 19/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného V. X. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 19. decembra 2013, sp. zn. 22 T 141/2013 bol V. X. uznaný za vinného prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 10.10.2012 v dobe okolo 09.30 hod. v Lučenci vo vchode bytového domu na K. Y.. XX najprv fyzicky napadol X. V. a to tak, že ho udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti úst a následne mu odcudzil na podlahe položený kufor s vŕtačkou zn. Makita, typ BDF343SHE3 v hodnote 250,- Eur, s ktorým vybehol von z vchodu a ukryl na neznámom mieste, následne sa vrátil späť a odcudzil aj druhý kufor s akumulátorovou vŕtačkou zn. Makita, typ BDF442RFE3 v hodnote 239,90 Eur, s ktorým vybehol von z vchodu a tento ukryl za neďalekým plotom, čím X. V. spôsobil škodu v celkovej výške 489,90 Eur.
Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obvinený V. X. odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici na jeho podklade rozsudkom zo 6. marca 2014 sp. zn. 2 To 19/2014 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec z 19.decembra 2013 sp. zn. 22 T 141/2013 vo výroku o treste (a o výške náhrady škody) a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému podľa § 212 ods. 1, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest päťsto Eur.
Podľa § 57 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu obžalovaným úmyselne zmarený, súd ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody štyri mesiace.
Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) a rozsudku Okresného súdu Lučenec z 19. decembra 2013 sp. zn. 22 T 141/2013 podal obvinený V. X. prostredníctvom obhajcu dňa 9. júna 2014 dovolanie uplatniac dovolací dôvod ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. z dôvodu, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku. Vyjadril názor, že nespáchal prečin krádeže, pretože nenaplnil formálne znaky skutkovej podstaty tohto prečinu. Tvrdil, že si neprisvojil žiadnu vec poškodeného, aj keď došlo prechodne k odňatiu veci z dispozície vlastníka, avšak nie s úmyslom nakladať s vecou ako s vlastnou a trvale s ňou disponovať. Ukrytím alebo odhodením veci nesledoval tento zámer, a preto považuje rozhodnutie oboch stupňov súdov za nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Dal tiež do pozornosti postup odvolacieho súdu, ktorý mimo iné zrušil aj výrok o výške náhrady škody, ktorú ustálil čiastkou 250 Eur predstavujúcou hodnotu vŕtačky, pričom ak podľa ustanovenia § 125 Tr. zák. malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur, potom intenzita narušeného vzťahu pri škode 250 Eur nenapĺňa znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ale len intenzitu prípadného priestupkového konania. Ďalej v podanom dovolaní rozoberal výroky rozhodnutí súdov o náhrade škody.
Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, prípadne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové prejednanie s vysloveným právnym názorom, že popísané konanie nie je možné subsumovať pod ustanovenie prečinu krádeže tak, ako to urobili súdy oboch stupňov.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Lučenec v podanom vyjadrení k dovolaniu obvineného V. X. vyjadrila názor, že súd prvého stupňa vo veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy a správne ich vyhodnotil jednotlivo i v súhrne. Dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, ktoré skutočnosti považoval so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené a pochybné. Krajský súd v Banskej Bystrici vyhodnotil výrok o vine prvostupňového rozsudku za správny a zákonný, zodpovedajúci všetkým dôkazom, o ktoré okresný súd svoje rozhodnutie oprel. V ďalšej časti vyjadrenia prokuratúra rozoberá aplikáciu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v teoretickej rovine výkladu tohto ustanovenia. Navrhuje dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť pre nedôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatneného obvineným v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) pri predbežnom preskúmaní dovolania pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že v konkrétnom prípade bolo podané dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.), čo následne viedlo k rozhodnutiu o odmietnutí dovolania, a to z týchto dôvodov:
Najvyšší súd zistil, že obvinený V. X. vykonal uložený peňažný trest 500 Eur jeho zaplatením dňa 30. apríla 2014, čím u právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Lučenec z 19. decembra 2013 sp. zn. 22 T 141/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. marca 2014 sp. zn. 2 To 19/2014 nastali účinky zahladenia odsúdenia v zmysle § 92 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 32 písm. d/ Tr. zák. vykonaním tohto trestu. Na páchateľa sa tak hľadí, akoby nebol odsúdený.
V súvislosti s tým najvyšší súd konštatuje:
Následky zahladenia odsúdenia na základe rozhodnutia súdu alebo zákonnej fikcie, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený (čo je i posudzovaný prípad) platia generálne a nevzťahujú sa len naprípady, kedy zákon také účinky pre použitie určitého inštitútu výslovne neguje (údaje o zahladených odsúdeniach v odpise z registra trestov uvedené a použité v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/, ods. 3 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov).
Ak sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený a taký účinok nastal u všetkých trestov uložených právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, dotknuté rozhodnutie nemožno preskúmavať v dovolacom konaní a dovolací súd dovolanie, ktoré bolo podané napriek účinkom zahladenia odsúdenia obvineného, odmietne postupom podľa § 382 písm. f/ Tr. por.
Pokiaľ ide o povinnosť výkonu peňažného trestu, jeho zaplatením odsúdený odvracia hrozbu nariadenia výkonu náhradného trestu odňatia slobody (keďže dovolanie nemá odkladný účinok - § 368 ods. 4 Tr. por.), ďalej vyvoláva účinky zahladenia odsúdenia, ale zároveň aj nemožnosť úspešne podať dovolanie.
Podľa § 380 ods. 4 Tr. por. minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania môže tak urobiť aj dovolací súd.
Uvedený postup, teda odklad výkonu rozhodnutia (pred jeho vykonaním) mohol v podanom dovolaní navrhnúť dovolaciemu súdu aj dovolateľ, teda v posudzovanej veci obvinený.
Dovolací súd by mohol postupovať podľa § 380 ods. 4 veta druhá Tr. por. aj bez návrhu, pričom po predložení veci na dovolacie konanie by súd prvého stupňa vo vykonávacom konaní nepokračoval. Dovolateľ však zaplatením (vykonaním) peňažného trestu dňa 30. apríla 2014 pred podaním dovolania dňa 9. júna 2014 odklad výkonu rozhodnutia znemožnil, pretože nemožno odložiť výkon rozhodnutia už vykonaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených okolností dovolanie obvineného V. X. podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.