2Tdo/40/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Gabriely Šimonovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného G. Q. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. augusta 2015, sp. zn. 2To/13/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného G. Q. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/153/2011 z 3. decembra 2014, bol obvinený G. Q. uznaný spoločne s ďalšími dvomi spolupáchateľmi za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktoré spáchal na tom skutkovom základe, že:

C. G. a G. N. sa 10. marca 2010 v čase medzi 21.00 hod a 22.00 hod v obci Mengusovce, okres Poprad stretli s G. Q. a s doposiaľ nestotožnenou osobou, pričom už pred týmto stretnutím boli dohodnutí, že pôjdu do chatovej osady zvanej Lieskovec, ktorá sa nachádza v Tatranskej Štrbe vykradnúť objekt školy v prírode, následne sa presunuli do obce Tatranská Štrba, chatovej oblasti Lieskovec, okr. Poprad, kde G. Q. dal G. N. vysielačku, pričom všetci prišli k bežne používanej chate č. 3008, majiteľa organizácie Národný inštitút detí mládeže Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky, so sídlom na ulici Sámovej č. 3, Praha, Česká republika, kde G. N. zostal na príjazdovej ceste pod uvedenou chatou, C. G. zostal na príjazdovej ceste nad uvedenou chatou, pričom G. Q. spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou nezisteným predmetom vypáčili dve prízemné eurookná, jedny balkónové dvere a jedny bočné vchodové dvere do suterénu chaty, vošli do uvedenej chaty, kde zkancelárie vedúceho chaty a skrine pred touto kanceláriou odcudzili hotovosť 192,-€, 1 ks 19 palcový LCD monitor zn. BenQ, nezisteného typu a výrobného čísla, 1 ks klávesnicu k počítaču nezistenej značky, typu a výrobného čísla, 3 ks notebooky zn. Acer Extenza, nezisteného typu a výrobného čísla, 1 ks notebook zn. Asus F2HF, nezisteného výrobného čísla, 1 ks dataprojektor U21130, nezisteného výrobného čísla, z miestnosti vzduchotechniky v suteréne chaty odcudzili snehovú frézu zn. TORO 1028 LXE, z kancelárie vedúceho chaty odcudzili ďalekohľad zn. Nikon, nezisteného typu a výrobného čísla, fínsky nožík nezistenej značky, typu a výrobného čísla, fotoaparát zn. Minolta, nezisteného typu a výrobného čísla, z drevenej uzamknutej skrine nachádzajúcej sa na chodbe pred touto kanceláriou odcudzili strelnú zbraň - malokalibrovú viacranovú biatlonovú pušku výrobcu Zbrojovka Brno, typ ZKM 452, kalibru 22 Long Rifle, výrobného čísla 270 607, ktorú mal majiteľ v legálnej držbe, čím vyššie uvedeným konaním a doposiaľ nestotožnenej osoby bola poškodenému majiteľovi chaty a to organizácii Národný inštitút detí a mládeže Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy, Českej republiky so sídlom na ul. Sámovej č. 3, Praha, Česká republika krádežou vyššie uvedenej finančnej hotovosti, LCD monitora, klávesnice, 4 ks notebookov, dataprojektora a snehovej frézy spôsobená škoda vo výške 2.685,-€, pričom poškodením vyššie uvedených okien a dverí bola poškodenej organizácii spôsobená škoda vo výške 600,-€ a vyššie uvedeným konaním bola poškodenému W. W., nar. XX. O. XXXX, bytom H., ul. D.. XXX/X, okres Poprad spôsobená škoda krádežou uvedeného ďalekohľadu, fotoaparátu, malokalibrovky a fínskeho nožíka najmenej vo výške 470,63,-€, spolu bola spôsobená škoda krádežou vo výške 3.155,63,-€, pričom C. G. bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený Okresným súdom v Poprade na základe trestného rozkazu sp. zn. 6 T 98/2008 právoplatným dňa 30. októbra 2008 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky 6 mesiacov do 9. septembra 2011.

Za to mu bol podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1., § 41 ods. 1, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. 1/ a § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T 36/2010 zo dňa 24. augusta 2010, právoplatného dňom 24. augusta 2010 podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 8 (osem) mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Brezno, sp. zn. 4T 152/2013 zo dňa 3. februára 2014, právoplatný dňom 3. februára 2014, podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v trvaní 6 (šesť) mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému a jeho spolupáchateľom uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Národnému inštitútu detí a mládeže Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR, so sídlom na ul. Sámovej č. 3 Praha, ČR škodu vo výške 3 285,- eur a poškodenému W. W., nar. XX. O. XXXX, bytom H., ul. D.. XXX/X, okres Poprad škodu vo výške 432,- eur.

Krajský súd v Prešove odvolanie obvineného G. Q. uznesením sp. zn. 2 To/13/2015 zo 6. augusta 2015 podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený G. Q. prostredníctvom obhajcu dňa 16. novembra 2015 dovolanie, uplatňujúc dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., obvinený uviedol, že jeho právo na obhajobu bolo porušené tým, že neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhol vykonať pred odvolacím súdom a dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. videl vporušení jeho práva zúčastniť sa na verejnom zasadnutí osobne alebo prostredníctvom advokáta a domnieval sa, že neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

S poukazom na dôvody dovolania obvinený G. Q. navrhol, aby dovolací súd rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v citovanom zákonnom ustanovení v neprospech odsúdeného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie krajského súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad považoval vo vyjadrení k podanému dovolaniu napadnuté uznesenie i jemu predchádzajúci prvostupňový rozsudok za zákonný a správny a navrhol dovolanie obvineného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por.

K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd uvádza, že preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu zistil, že po ukončení dokazovania pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nemal obvinený pripomienky k vykonaným dôkazom a taktiež nemal návrhy na doplnenie dokazovania a okresný súd považoval vykonané dôkazy za dostatočné pre rozhodnutie o základných otázkach trestného konania v tejto trestnej veci (viď č. l. 412 spisu).

Z tohto dôvodu ako postup okresného, tak i krajského súdu možno považovať za zákonný, pretože nemožno použiť ani rozhodnutia, na ktoré obvinený vo svojom dovolaní poukázal.

Navyše po preskúmaní spisu dovolací súd dopĺňa, že výpoveď obvineného R. R. z 10. októbra 2012 nie je jediným dôkazom, o ktorý sa rozhodnutie o vine opiera. Pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté obhajobou, s týmito sa okresný súd náležite a v súlade so zákonom vysporiadal. Vyplýva to z uznesení v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č. l. 141, ktorými rozhodol o odmietnutí vykonania dôkazov navrhnutých obhajobou, ale aj o ukončení dokazovania. O priebehu a rozsahu dokazovania rozhoduje súd.

(Porušením práva na obhajobu zásadným spôsobom sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať a orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.)

V prerokúvanej veci dovolací súd také pochybenia nezistil.

Pokiaľ ide o dovolaciu námietku týkajúcu sa skutočnosti, že odvolací súd nereagoval na návrhy na vykonanie dôkazov uvedených v odvolaní podanom osobne obvineným, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 241 ods. 1 písm. l/ a § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. por., podľa ktorých rozsah a spôsob dokazovania v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. určuje súd.

Nespokojnosť obvineného G. Q. s vykonaným dokazovaním a hodnotením dôkazov prvostupňovým i odvolacím súdom nezakladá dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. - dovolací súd preskúmal, či Krajský súd v Prešove postupoval v súlade so zákonom, keď verejné zasadnutie o odvolaní konané 6. augusta 2015 vykonal v neprítomnosti obvineného G. Q. a jeho obhajcu.

Podľa § 293 ods. 5 až 9 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu. Ospravedlnenie a žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je na to osobitne splnomocnený.

Obvinený G. Q. trikrát požiadal krajský súd o odročenie verejného zasadnutia a toto bolo skutočne odročené z termínu 23. apríla 2015 na 7. mája 2015 z dôvodu zmeny obhajcu a návrhu na vykonanie dokazovania. Z tohto termínu bolo verejné zasadnutie odročené na termín 28. mája 2015 z dôvodu práceneschopnosti obvineného G. Q.. Aj v termíne 28. mája 2015 nebolo verejné zasadnutie vykonané pre hospitalizáciu obvineného od 27. do 29. mája 2015. Až verejné zasadnutie 6. augusta 2015 bolo vykonané v neprítomnosti obvineného a v neprítomnosti jeho obhajcu.

K tomu je potrebné uviesť, že v prípade obvineného G. Q. nešlo v tejto trestnej veci o povinnú obhajobu. O tú by išlo podľa § 37 ods. 1 písm. a/ až e/ a odseku 2 a 3 Tr. por. Obvinený G. Q. však nebol ani vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, nebol ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, nešlo o konanie o obzvlášť závažnom zločine, ani o konanie proti mladistvému, ani o konanie proti ušlému. Rovnako nevznikla pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Taktiež v prerokúvanom prípade nešlo o konanie o vydanie do cudziny a konanie, v ktorom sa rozhodovalo o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.

Obzvlášť závažným zločinom je podľa § 11 ods. 3 Tr. zák. zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.

Za najprísnejší zločin, pre ktorý bola na obvineného v prerokúvanom prípade podaná obžaloba - nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami - bolo možné uložiť trest v rozpätí od troch do ôsmich rokov.

Dôvody povinnej obhajoby u obvineného G. Q. v prerokúvanej veci teda neboli dané.

Právo zvoliť si obhajcu mu však upreté nebolo a obvinený si postupne zvolil JUDr. Petra Mihályho a JUDr. Vieru Ferčákovú. Ostatne menovanej pred konaním verejného zasadnutia 6. augusta 2015 (č. l. 481 spisu) podľa vlastného oznámenia vypovedal plnú moc a požiadal odvolací súd o ustanovenie obhajcu ex offo. Navyše uviedol, že zároveň chce oznámiť krajskému súdu, že v prípade, ak sa rozhodne pojednávať a rozhodnúť vo veci za prítomnosti advokáta, súhlasí, aby sa tak udialo v jeho neprítomnosti.

Krajský súd nebol povinný ustanoviť obvinenému obhajcu, pretože podľa § 40 ods. 2 Tr. por. obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby.Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať. Rovnako nebol povinný konať verejné zasadnutie v prítomnosti obvineného G. Q., pretože ten bol na verejné zasadnutie riadne predvolaný, avšak súhlasil s konaním verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.

Krajský súd v Prešove v súlade so zákonom neustanovil obvinenému obhajcu a vykonal verejné zasadnutie, pretože obvinený neuvádzal, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, čo je z jeho predchádzajúceho i nasledujúceho postupu v dovolacom konaní, kedy si sám zvolil obhajcov, prakticky vylúčené.

Tým nebol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., pretože v prerokúvanom prípade boli splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia o odvolaní v neprítomnosti obvineného, ako aj jeho obhajcov, ktorým pred konaním verejného zasadnutia navyše vypovedal plnú moc a na ustanovenie obhacu ex offo neboli splnené zákonné podmienky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por., preto dovolanie obvineného G. Q. odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.