2 Tdo 40/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvinených V.   P.   a spol.   pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 písm. a/

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2010 v Bratislave o dovolaní obvinených V. P., J. Z., M. B., M. K., J. B., J. M. a S. H. proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2010, sp. zn. 2 To 118/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvinených V. P., J. Z., M. B., M. K., J. B., J. M. a S. H. sa o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol takto: Podľa § 321 ods. l písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e   rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 5 T 32/07 z 29.1.2010 vo výroku o vine   a treste u všetkých obžalovaných. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods.3

Tr. por. obžalovaní:

1/ V. P., nar. X. v Ž. nad H., trvalé bytom Ž. nad H., P.,

2 P. D., nar. X. v Ž. nad H., trvale bytom Ž. nad H., ul. P.. T., Z..

3/ J. M. , nar. X. v Ž. nad H., trvalé bytom Ž. nad H., ul. B.,

4/ J. Z.. nar. X. v Ž. nad H., trvalé bytom Ž. nad H., ul. A.,

5/ S. H. , nar. X. v Ž. nad H., trvalé bytom L. T.. okr. Ž. nad H.,

6/ M. K. , nar. X. v N. B., trvalé bytom Ž. H., ul. P.,

7/ M. K., nar. X. v K., trvalé bytom L., ul. H.. okres Ž. nad H..

8/ M. B., nar. X. v N. B., trvalé bytom O. G.. okres Ž..

9/ J. B., nar. X. v Ž. nad H., trvalé bytom Ž. nad H. ul. A.

u z n á v a j ú   sa   za   v i n n ý c h, že

po počiatočnom vzájomnom skontaktovaní sa obvinených V. P., J. M. a P. D. asi v polovici roka 2004 v Ž. nad H. sa títo obžalovaní dohodli na

ďalšom postupe týkajúceho sa odcudzenia hliníkového materiálu z objekt u F. E. a.s. P., Ž. nad H. (predtým Z. F.. a.s. Ž. nad H.) v dôsledku čoho obžalovaný V. P.

zabezpečil tavičov tohto podniku obvinených M. K. a M. B., aby títo nespotrebovaný hliník pri tavení v pravidelných intervaloch od augusta 2004 odvážali do skladu, v ktorom pracovala obžalovaná M. K.. Odkiaľ po naložení tohto materiálu ňou na dodávkové vozidlá odvoz z objektu podniku vykonal obžalovaný J. M. cez výstupné stanovištia bez toho, aby tieto vozidlá boli riadne skontrolované strážnou službou, v ktorej pôsobili obžalovaní P. D., S. H. a J. Z., čo zabezpečil obžalovaný V. P.

a dodaním falošných dokladov a zorganizovaním vývozu tiež obžalovaný P. D., v dôsledku čoho bol takto najmenej a aj opakovane v dňoch 19. 08., 26. 08.. 27. 08., 08. 09.. 16. 09.. 23. 09., 01. 10., 06. 10., 07. 10., 25. 10., 03. 11., 10. 11., 11. 11.. 15. 11. a 19. 11. 2004 z objektu F. E. a.s., P., Ž. nad H. (predtým Z. F., a.s. Ž. nad H.) odcudzený hliníkový materiál v kovových paletách spolu v minimálnej hodnote 49.21 1,45.-€ (1.482.544.-Sk) a viac, a následne bol odovzdaný v Ž. nad H. v zberných surovinách na ul. P., patriacich J. B., od ktorého získané finančné prostriedky medzi jednotlivých členov tejto skupiny prerozdeľoval obžalovaný V. P.,

t e d a

prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali ako členovia organizovanej skupiny a takým činom spôsobili značnú škodu, pričom obž. V. P. a obž. P. D. taký čin zorganizovali.

č í m s p á c h a l i

trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,5 písm. a/, c./ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a obž. V. P. a obž. P. D. aj podľa § 247 ods. 1,5 písm. b./ Tr. zák. č. 140/61 Zb.

boli odsúdení

1/ V. P. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške

3.000,-€ / Tritisíc eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

2/ P. D. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške 3.000,-€ / Tritisíc eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

3/ J. M. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške 2.500,-€ / Dvetisíc päťsto eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

4/ J. Z. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého

trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške

2.000,-€ / Dvetisíc eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia

slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

5/ S. H. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody

vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške 2.000,-€ / Dvetisíc eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 jedného/ roka.

6/ M. K. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody v o výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške 2.000,-€ / Dvetisíc eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

7/M. K. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody v o výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške 1.500,-€ / Tisícpäťsto eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia

slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.

8/ M.   B.   podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody v o výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek l Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške

1.500,-€ / Tisícpäťsto eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.

9/ J. B. podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody

vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. aj k peňažnému trestu vo výške 3.000,-€ / Tritisíc eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia

slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Rozsudkom, ktorý bol Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušený rozhodol Okresný súd Banská Bystrica tak, že sa všetci vyššieuvedení obžalovaní uznávajú za vinných, že

po počiatočnom vzájomnom skontaktovaní sa obvinených V. P., J. M. a P. D. asi v polovici roka 2004 v Ž. nad H. sa títo obžalovaní dohodli na ďalšom postupe týkajúceho sa odcudzenia hliníkového materiálu z objektu F. E. a.s., P., Ž. nad H. (predtým Z. F.. a.s. Ž. nad H.) v dôsledku čoho obžalovaný V. P. zabezpečil tavičov tohto podniku obvinených M. K. a M. B., aby títo nespotrebovaný hliník pri tavení v pravidelných intervaloch od augusta 2004

odvážali do skladu, v ktorom pracovala obžalovaná M. K., odkiaľ po naložení tohto materiálu ňou na dodávkové vozidlá odvoz z objektu podniku vykonal obžalovaný J. M. cez výstupné stanovištia bez toho, aby tieto vozidlá boli riadne skontrolované strážnou službou, v ktorej pôsobili obžalovaní P. D., S. H. a J. Z., čo zabezpečil obžalovaný V. P. a dodaním falošných dokladov a zorganizovaním vývozu tiež obžalovaný P. D., v dôsledku čoho bol takto v dňoch 19. 08., 26. 08., 27. 08., 08. 09., 16. 09., 23. 09., 01. 10., 06. 10., 07. 10., 25. 10., 03. 11., 10. 11., 11. 11., 15. 11. a 19. 11. 2004 z objektu F. E. a.s., P., Ž. nad H. (predtým Z. F., a.s. Ž. nad H.) odcudzený hliníkový materiál v kovových paletách spolu v presne nezistenej výške najmenej však vo výške 4 182,56 € (126.003,89 Sk) a viac. a následne bol odovzdaný v Ž. nad H. v zberných surovinách na ul. P. patriacich J. B., od ktorého získané finančné prostriedky medzi jednotlivých členov tejto skupiny prerozdeľoval obžalovaný V. P..

t e d a

prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali ako členovia organizovanej skupiny

č í m s p á c h a l i

trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1.5 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

Z a   t o   b o l i   o d s ú d e n í 1/ V. P. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatí slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní

4 (štyroch) rokov.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 800.-€ /osemsto eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

2/ P. D. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 600,-€ /šesťsto eur/. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

3/ J. M. podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 a § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k súhrnnému trestu odňatia slobody

vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov. Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 600,-€ /šesťsto eur/. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní

1 /jedného/ roka.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa v rozsudku Okresného súdu v Ž. nad H. zo dňa 14.2.2005 č.k. 2T 63/04 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica zo dňa 27.4.2005 č.k. 5 To 94/05, ktorým mu bol za trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, zrušuje výrok o treste ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce.

4/ J. Z. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 300.-€ /tristo eur/. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

5/ S. H. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 300,-€ /tristo eur/. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

6/ M. K. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 300,-€ /tristo eur/. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

7/ M. K.   podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 160,-€ /stošesťdesiat eur/. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

8/ M. B. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 200,-€ /dvesto eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

9/ J. B. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s použitím § 39, 40 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/1961 Zb. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu vo výške 200,-€ /dvesto eur/.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. sa poškodený F. E. a.s. P., Ž. nad H. (predtým Z. F., a.s. Ž. nad H.) s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie obvinení P., Z., B., K., B., M. a H., a to nasledovne:

V. P. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním z 2. júla 2010.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Argumentuje tým, že v konaní nebolo vo vzťahu k jeho osobe dokázané spôsobenie značnej škody ani členstva v organizovanej skupine.

Pokiaľ ide o škodu, inventúrami pred vznesením obvinenia nebol zistený žiaden schodok. Vyčíslenie škody poškodená strana v priebehu konania viackrát menila bez konkrétnych podkladov. Určenie výšky škody na základe výsledkov vyšetrovacieho pokusu je fiktívne a vyšetrovateľ a prokurátor nie sú na toto vyčíslenie kompetentní, škodu musí vyčísliť poškodený.

Nezákonným je nielen ustálenie skutkového stavu vo vzťahu k výške spôsobenej škody, ale aj výmera trestu, ktorý bol dovolateľovi uložený. Primeraným sa mu javí trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Preto navrhuje vysloviť porušenie zákona, napadnutý rozsudok zrušiť a prikázať Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

J. Z. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo 7. júla 2010.

Za právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.  

Odôvodňuje ho vo vzťahu ku kvalifikačnému momentu značnej škody rovnako ako obvinený P. a naviac dodáva, že jeho účasť na predmetnej veci sa obmedzuje len na posledné štádium, a to asi od polovice októbra 2004. Je zjednodušené pričítať celú škodu všetkým obvineným a u neho vo vzťahu k ostatným nejde o spolupáchateľstvo.

Vo vzťahu k organizovanej skupine cituje jej legálnu definíciu, namieta, že jeho členstvo v takejto skupine nebolo dokázané a on nevedel, kto všetko je do prípadu zapojený, kto hliník zo závodu vyviezol a aký je rozsah trestnej činnosti.

Skutok navrhuje pre pochybnosti a výške škody prekvalifikovať podľa § 247 ods. 1

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a za primeraný trest pre svoju osobu považuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Preto finálne navrhuje vysloviť porušenie zákona, napadnutý rozsudok zrušiť a prikázať Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

M. B. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo 6. júla 2010.

Za právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Konkrétne namieta právnu kvalifikáciu členstva v organizovanej skupine (§ 247 ods. 5 písm. a/, § 89 ods. 26 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006) vo vzťahu ku svojej osobe. Táto kvalifikácia nezodpovedá konaniu, ktorého sa dopustil a nie je podložená

relevantnými dôkazmi. On poznal len dvoch zo všetkých odsúdených a nevedel, ako sa hliník, ktorý   odložil do skladu len v obmedzenom množstve, ktoré oceňuje na 376,41 eur dostal mimo objekt závodu. Konal len tak ako mu umožňovalo jeho pracovné zaradenie, teda bez deľby úloh s ostatnými spoluobžalovanými.

Z hľadiska vyššie uvedenej hodnoty hliníka, ktorý odcudzil, nespôsobil značnú škodu

ako znak podľa § 247 ods. 5 písm. c/ Tr. zák. Nie je spolupáchateľom M. K. a menovaným spôsobenú škodu nemožno sčítavať so škodou, ktorú spôsobil on.

Vo vzťahu k výške škody ďalej uvádza rovnaké námietky ako obvinený P. a žiada o zrušenie napadnutého rozsudku po vyslovení porušenia zákona a vrátenie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

M. K. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním z 22. júna 2010.

Ako právne dôvody dovolania označil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. g/ Tr. por.

Argumenty na podporu danosti oboch dovolacích dôvodov sa v texte dovolania prekrývajú.

Obvinený uvádza, že iný právny názor mal a iné hmotnoprávne ustanovenia použil pri kvalifikácii činu okresný a iné krajský súd.

Poškodenou stranou nebola ustálená výška škody. Inventúry vykonané pred vznesením obvinenia nepotvrdili schodky, žiadna škoda teda nevznikla. Navyše škoda musí byť v konaní uplatnená poškodeným a nemôže byť ustálená orgánmi činnými v trestnom konaní, ku ktorej sa poškodený len pripojí.

Celkovo dovolateľ uzatvára, že neboli vykonané dôkazy, ktoré by preukazovali výšku škody, ktorá je len fiktívna, taktiež naplnenie ostatných zákonných znakov trestného činu, vrátane členstva v organizovanej skupine.

Preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a prikázať Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

J. B. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním z 22. júna 2010.

Ako právne dôvody dovolania označil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a g/ Tr. por.

Vo svojom podaní dovolateľ analyzuje priebeh konania a v jeho rámci vykonaného dokazovania, svoje skutkové tvrdenia v konaní, odvolacie námietky, a spôsob, ako sa s nimi vysporiadal odvolací súd.

Pokiaľ ide o argumentáciu na podporu danosti dovolacích dôvodov, táto je obsahovo rovnaká ako u obvineného K..

J. M. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo 14. júla 2010.

Ako právne dôvody dovolania označil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a g/ Tr. por.

Pokiaľ ide o dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., namieta kvalifikovanie u jeho osoby členstva v organizovanej skupine v zmysle § 247 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Členom takejto skupiny nikdy nebol a s nikým sa nedohadoval a nekoordinoval. Prepravu hliníka vykonal len v jednom prípade na žiadosť P. alebo D., bol ubezpečený, že je legálna a nič za

ňu nedostal. Preto nie je dokázané jeho zavinenie ani právna kvalifikácia skutku.

Čo sa týka štylizácie podania oboch dovolacích dôvodov, dovolateľ namieta i výšku škody, ktorá nebola zistená ako schodok pôvodnými inventúrami.

Preukázaná je len škoda v hodnote materiálu, zadržaného 19. novembra 2004, a to 4182,56 eur. Rozsudkom krajského súdu vyčíslená škoda bola zistená na základe vyšetrovacieho pokusu, čo považuje dovolateľ za fiktívny spôsob jej určenia, a teda nezákonný dôkaz.

Finálne navrhuje rozsudok zrušiť a prikázať vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na nové prerokovanie a rozhodnutie.

S. H. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu podaním doručeným Okresnému súdu

Banská Bystrica 28. júla 2010.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Jeho naplnenie vidí dovolateľ v uložení mu trestu v rámci sadzby podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, čo je neprimerane prísne. Vzhľadom na okolnosti týkajúce sa jeho osoby bol dôvod na použitie § 40 ods. 1 Tr. zák., teda na mimoriadne zníženie trestu.

Vec bola Okresnému súdu Banská Bystrica postúpená Špeciálnym súdom, nakoľko kvalifikačne nešlo o zločineckú skupinu. Prokurátor potom predniesol obžalobu s právnou kvalifikáciou len podľa § 247 ods. 5 písm. c/ Tr. zák. (teda pri zahľadení len značnej škody). Preto je nezákonný postup súdu pokiaľ skutok kvalifikoval aj podľa písmena a/ dotknutého ustanovenia (teda ako spáchaný členom organizovanej skupiny), keďže predmetom konania pred súdom nebolo aj prejedanie trestného činu podľa ustanovenia § 247 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a dokazovanie k nemu.

Dovolateľ celkovo navrhuje zrušiť výroky o vine a treste napadnutého rozsudku u jeho osoby.

Najvyšší súd ako dovolací súd predbežne preskúmal vec podľa § 378 Tr. por. a konštatoval, že dovolanie je proti napadnutému rozhodnutie prípustné (§ 368 Tr. por.),

bolo podané včas a na zákonom určenom súde (§ 370 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 Tr. por.) a označuje chyby konania a právny dôvod dovolania (§ 374 Tr. por.).

Pokiaľ ide o podmienku možnosti podať dovolanie (vyčerpanie zákonného práva podať riadny opravný prostriedok) podľa § 372 Tr. por., táto je splnená u všetkých dovolateľov v súlade s druhou vetou tohto ustanovenia (keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali len obžalovaní K. a B.). Odvolanie totiž podal aj prokurátor, a to v neprospech všetkých obžalovaných, a na jeho základe rozhodol odvolací súd v ich neprospech, teda aj (vrátane) v neprospech všetkých dovolateľov.

Úvodom je potrebné tiež uviesť, že z hľadiska podmienky uplatnenia dovolacieho

dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., ktorý sa v dovolaniach vyskytuje (popri dôvode podľa písm. i/ cit. ust.), zakotvenej v § 371 ods. 3 Tr. por. (predchádzajúce namietanie dotknutej okolnosti už v pôvodnom konaní), je splnená príslušnými tvrdeniami obvinených v predchádzajúcom konaní, vrátane odvolacieho konania (v obsahu podaných dovolaní u obvinených K. a B.).

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Na základe tohto zákonného titulu dochádza v mimoriadnom opravnom konaní k prieskumu právoplatného rozhodnutia súdu z hľadiska možnej nesprávnej právnej kvalifikácie skutku alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Takto právne označený dôvod uplatňujú všetci dovolatelia. Aj keď čiastočne vo svojich podaniach reflektujú platný právny stav, vrátane použiteľnej judikatúry (jasne deklarujúcej neriešenie otázok zisťovania skutkového stavu, resp. preskúmavania dôkazných záverov súdu v dovolacom konaní), takto koncipované formulácie, vyskytujúce sa v odôvodnení dovolaní nezodpovedajú ich skutočnému, vecne argumentovanému obsahu.

Obsahom námietok je totiž vždy okolnosť, že nemohla byť použitá právna kvalifikácia so zohľadnením jednak zákonného znaku značnej škody, nakoľko spôsobenie škody v takejto výške nebolo dokázané (výsledkom dokazovania je jej fiktívne určenie), jednak (v niektorých

prípadoch, ako sú popísané vyššie), že škodu nemožno pričítať v celom rozsahu tomu – ktorému obvinenému, nakoľko jeho účasť na čine bola obmedzená, čo potvrdzujú výsledky dokazovania.

To platí aj o zákonnom znaku spáchania činu členom   organizovanej skupiny, ktorý nemožno kvalifikačne použiť, nakoľko obvinení nepovažujú svoj kontakt so spoluobvinenými v kritickom čase za takúto formu páchania trestnej činnosti. Uvedené sa tiež viaže na ich skutkové tvrdenia v konaní, ktoré majú zodpovedať výsledkom dokazovania, resp. ním neboli vyvrátené.

K tomu je potrebné uviesť nasledovné:

Skutok, ako bol formulovaný vo výroku rozsudku krajského súdu   popisuje priebeh činu v podobe, integrujúcej vedomé konanie obžalovaných do reťazca navzájom

nadväzujúcich činností, ktorých priebeh sa vyznačuje deľbou úloh, plánovaním a koordinovanosťou, tak ak to zodpovedá legálnej definícii organizovanej skupiny podľa § 89

ods. 26 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a v nadväznosti na to zákonnému znaku podľa § 247 ods. 5 písm. a/ tohto zákona.

Je pritom samozrejmé, že každý z členov skupiny vykonával práve a len tie činnosti, ktoré zodpovedali jeho pracovnému zaradeniu v poškodenej spoločnosti, resp. v prípade J. B. pri externom odbere odcudzeného materiálu mimo nej. Rozširujúcou výnimkou je potom organizačné prepojenie skupiny prostredníctvom obvinených P. a D., čo zodpovedá ich organizátorstvu ako zákonnému znaku podľa § 247 ods. 5 písm. b/ použitého Trestného zákona.

Takto je konanie obvinených rozsudkom krajského súdu zistené. Rovnako jeho skutkové zistenia nijako neobmedzujú účasť jednotlivých obvinených na skutku (časovo ani inak), a teda ani na rozsahu spôsobenej škody, okrem už uvedeného popisu deľby úloh.

Len nad rámec prieskumu právnej kvalifikácie zisteného skutku možno dodať, že v rámci organizovanej skupiny to možno konštatovať (ak to zodpovedá výsledkom dokazovania) i alternovanie určitých činností podľa faktického priebehu trestnoprávne relevantného konania páchateľov, napr. (v prejednávanej veci) zaraďovania do pracovných zmien či služieb. To je potom objektívne spojené so širším rozsahom celkovo spáchanej

trestnej činnosti, zároveň však i subjektívne, a to vedomou príslušnosťou páchateľov ku dotknutej skupine, v rámci ktorej len niektorí (jej riadiaci) príslušníci poznajú všetky okolnosti, a teda aj celkový rozsah jej činnosti, vrátane sumáru získaného prospechu (a oproti

tomu spôsobenej škody).  

Ako teda už bolo uvedené, vymedzenie skutku v napadnutom rozsudku nedáva podklad na kvalifikačné obmedzenie participácie niektorého z obvinených na výške spôsobenej škody, ktorá je za predpokladu takýchto skutkových zistení správne posúdená ako značná škoda podľa § 89 ods. 13, § 247 ods. 5 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania (dokonania) činu (použitie Trestného zákona v tomto znení zodpovedá § 2 ods. 1 súčasne účinného Trestného zákona).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (časť vety za bodkočiarkou) správnosť a úplnosť

zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať a meniť.

Aj v zmysle aktuálnej a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k dotknutému ustanoveniu je potrebné vyvodiť výkladový záver, že dovolací súd hodnotí

skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, v dovolaniach namietaných (a aj iných, námietkami nedotknutých) momentoch je právna kvalifikácia činu správna. Okolnosť, či sú správne aj skutkové zistenia (teda správnosť a úplnosť zisteného skutku) nemôže byť predmetom prieskumu v dovolacom konaní (v čom spočíva jeho rozdiel oproti konaniu odvolaciemu).

Je ešte potrebné uviesť, že nie sú opodstatnené uplatnené dovolacieho námietky ani v tom smere, že určenie výšky škody je vecou poškodeného a nie je túto otázku oprávnený, či kompetentný riešiť orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Naopak, v konečnom dôsledku súd musí pri majetkových trestných činoch výšku škody ako kvalifikačný moment ustáliť, a to bez ohľadu na jej vyčíslenie poškodeným, resp. výšku

tomu zodpovedajúceho nároku ním uplatneného v trestnom konaní (a teda v tzv. adhéznom konaní ako jeho súčasti). Ak bola škoda ustálená v konkrétnej (resp. minimálne spôsobenej) výške na základe použitia určitého dôkazného prostriedku (v tomto prípade vyšetrovacieho pokusu), nie je možné vecnú nesprávnosť tohto skutkového zistenia úspešne namietať v dovolacom konaní.

Taktiež neobstojí námietka, napádajúca rozdielne kvalifikačné závery okresného a krajského súdu. Jej neopodstatnenosť vyplýva zo vzťahu prvostupňového a odvolacieho konania, pričom platí aj to, že kvalifikácia trestného činu sa z hľadiska výšky trestnej sadzby nezmenila (z hľadiska použitia ustanovení § 322 ods. 4 písm. b/, § 284 ods. 2 Tr. por.). Pokiaľ v napadnutom rozsudku pribudli zákonné znaky uvedené v § 247 ods. 5 písm. b/ a c/ Tr. zák., nič to nemení na okolnosti, že predmetom trestného konania je vždy skutok, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu.

Obvinený H. uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. aj pre nepoužitie zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu (mimoriadne zníženie trestu podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006).

Je opäť otázkou použitia konštantnej judikatúry nedôvodnosť takejto námietky.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. vylučujú použiť ako ďalší dôvod dovolania ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pri nepoužití § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (rovnako § 39 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Takto uplatnený dovolací dôvod tu nie je obsahovo naplnený. Nejde totiž o otázku nesprávneho právneho posúdenia skutku ani nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Inými slovami povedané, uložený trest je možné úspešne napadnúť v dovolacom konaní, len ako bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (v čom spočíva dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ktorý v prejednávanej veci nie je uplatňovaný a nepochybne ani nie je naplnený).

Vyššie uvedené platí i o námietke voči trestu obvineného P.. Trest mu bol taktiež uložený v rámci zákonnej sadzby podľa právnej kvalifikácie činu, z ktorého bol uznaný

vinným (teda v rámci sadzby podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006).

Dovolací dôvod podľa § 371 od. 1 písm. g/ Tr. por.

Popis okolností, ktoré majú byť podkladom pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu (spočívajúceho v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) sa v odôvodnení dovolaní prelína s popisom podkladov pre dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Uvedený dôvod uplatnili obvinení K., B. a M..

Nezákonnosť vykonania dôkazov však nie je v podaných dovolaniach ani tvrdená z hľadiska priebehu procesných úkonov v konaní, ale vidí sa v nesprávnom hodnotení

výsledku použitia dôkazných prostriedkov v ich rámci (teda v rámci uvedených úkonov). To sa týka výšky zistenej škody i príslušnosti k organizovanej skupine, ako je to popísané vyššie, resp. celkovo vo vzťahu ku skutkovým zisteniam napadnutého rozsudku.

Na skôr prezentované závery je potom potrebné poukázať aj z hľadiska vysporiadania sa s takto vymedzenými dovolacími námietkami obvinených. Nezákonnosť v zmysle § 371

ods. 1 písm. g/ Tr. por. (rovnako ako porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) nespočíva v tom, že súd určitú okolnosť považoval za dokázanú na základe použitia tohto – ktorého dôkazného prostriedku a že z tohto dôvodu nevykonával aj iné dôkazy. Takto možno namietať skutkové zistenia v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní, kde je naopak pre dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku záväzná.

Na základe uvedeného najvyšší súd podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol podané dovolania pre zrejmé nesplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. novembra 2010 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková