N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 39/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 21. augusta 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému D. T., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 172 ods. 1 písm. c/,
d/ Tr. zák., o dovolaní matky obvineného D. T., V. T. proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 13. septembra 2011, sp. zn. 5To/51/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie matky obvineného D. T., V. T. sa o d m i e t
a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 8. novembra 2010, sp. zn.
1T/49/2010 bol i obvinený D. T. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 172 ods. 1 písm. c/, d/
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby mesiaca apríl 2009, v záhrade rodinného domu č. X.,
na N. v obci H. nad H., okres Ž.H., ako aj v priestoroch zrúcaniny priľahlého domu, spoločne
zasadili a pestovali rastliny z rodu Cannabis, kedy 8. septembra 2009 bolo v týchto objektoch
zaistených 1 244 g upotrebiteľného množstva tejto rastliny s obsahom účinnej látky THC 2,6
% hmotnostných, čo predstavuje najmenej 1 078 obvykle jednorazových dávok v celkovej
hodnote najmenej 2 156 Eur, pričom rastlina z rodu Cannabis je zradená do I. skupiny
omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok, uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov.
Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal i obvinený D. T. v zákonnej lehote odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. septembra 2011, sp. zn. 5To/51/2011,
podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného D. T. zamietol (okrem ostatného rozhodnutia).
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala matka obvineného D. T., V. T. 12.
marca 2012 prostredníctvom obhajcu dovolanie. V jeho odôvodnení uviedla ako dovolacie
dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý
predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku. Pričom ako dôvod dovolania uplatnila aj konanie na súde prvého stupňa,
keďže podľa jej názoru vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.). V dovolaní najprv (v bode I.) rozsiahlo opísala
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Následne pod bodom II. svojho dovolania
sa dovolateľka čerpajúc z rozhodnutí najvyššieho súdu venovala teoretickým princípom
podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Až pod bodom III.
sa v krátkosti venovala svojim uplatneným dovolacím dôvodom (vo väčšej miere
sa argumentácia zhoduje s odvolaním obvineného) nasledovne:
„V priebehu konania sa obžalovaný vyjadroval, že skutok nespáchal a obvinený
zo spáchania zločinu bol len na základe tvrdenia obžalovaného S. T., ktorý
sa D. T. snažil usvedčiť v rámci svojej obrany.
Vyjadrujem názor, že je na škodu veci, že orgány činné v trestnom konaní
pri zaisťovaní veci nevykonali domovú prehliadku, kde by mohli nájsť aj časť vysušenej
rastliny. Tento motív obrany obžalovaného S. T. súd neskúmal a ani nevyhodnotil.
Vyjadrujem názor, že rozsudok krajského súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch,
pretože súd tieto vyhodnotil v rozpore so základnými zásadami platného trestného práva
hmotného i procesného. Aby bolo možné skonštatovať, že došlo k zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi, je potrebné, aby to bolo bez pochybností preukázané. V danom
prípade, však z trestného činu obžalovaného D. T. usvedčoval spoluobžalovaný a svedkovia,
ktorí sú jeho príbuzní. Ani jeden zo svedkov exaktným spôsobom nepotvrdil výpoveď
spoluobžalovaného S. T.. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami
obžalovaného (uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 2.2.2011) a vytýkané pochybenia neboli
napravené ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.“
Z uvedených dôvodov dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
výrok o zamietnutí odvolania obvineného, rozhodnutia krajského a okresného súdu zrušil
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar
nad Hronom, ktorý navrhol toto podľa § 382 písm. b/, c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko bolo
podané neoprávnenou osobou a nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní matky
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo
podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané
prostredníctvom obhajcu osobou oprávnenou – matkou obvineného s jeho výslovným
písomným súhlasom (§ 369 ods. 5 a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom
mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods.1 a ods. 2 Tr. por.) a rovnako zistil, že obvinený využil svoje právo
podať riadny opravný prostriedok (§ 372 Tr. por.).
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381
Tr. por. zistil, že dovolanie podané matkou obvineného D. T., V. T. nie je dôvodné, a preto ho
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka napriek tomu, že sama vo svojom
dovolaní uvádza „dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci
urobili súdy prvého a druhého stupňa“, napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého
stupňa, čo však nie je zákonný dovolací dôvod podľa § 371 Tr. por.
Vzhľadom na to, že v samotnom dovolaní sa cituje z rozhodnutí dovolacieho súdu,
že v rámci vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je možné
účinne namietať právne vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je
prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený
nesprávne a neúplne, netreba sa pri tomto dovolacom dôvode bližšou argumentáciou
zaoberať.
Je zrejmé, že námietky uplatnené v dovolaní sú námietkami, ktorými sa popiera
správnosť a úplnosť zistenia skutku. Celý obsah dovolania v bode III. sa v maximálne možnej
miere týka skutkových zistení a hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi.
Dovolateľka ani jedným svojím argumentom nespochybnila právne posúdenie
zisteného skutku. Napriek tomu treba uviesť, že v prípade právneho posúdenia zisteného
skutku súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval konanie obvineného D. T. ako zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,
§ 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák.
Dovolateľka ďalej v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedla aj dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., tvrdiac, že rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por. je zrejmé, že tento dovolací dôvod je založený opäť len na názore
o nesprávnosti skutkových zistení súdov a nesprávnom hodnotení dôkazov oboma súdmi.
V dovolaní v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom nie je uvedený ani jeden dôkaz, ktorý by
nebol vykonaný spôsobom, ktorý by pre konkrétny dôkaz predpisoval zákon.
Tento dôvod však predpokladá, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch,
ktoré v skutočnosti aj boli vykonané, ale nie zákonným spôsobom (v dovolaní sa len
konštatuje, že „je na škodu veci, že orgány činné v trestnom konaní pri zaisťovaní veci
nevykonali domovú prehliadku..“).
Pokiaľ sa v dovolaní namieta nevykonanie domovej prehliadky (čo nebolo namietané
ani obhajcom obvineného pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania, ani pri
predbežnom prejednaní obžaloby a ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania
pred vyhlásením rozsudku neboli), možno k tomu poznamenať, že právo obvineného
na obhajobu (ak bolo porušené, potom treba aplikovať dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por.) spočíva aj v navrhovaní dôkazov v zmysle § 34 ods. l, § 44 ods. 2 Tr. por.
Potom tomu zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať
sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu
buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú
(k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Tdo/45/2009 uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 7/2011).
Dovolateľka uplatnila ako samostatne uplatnený dovolací dôvod i § 374 ods. 3
Tr. por., teda že vytýkané pochybenia konania na súde prvého stupňa neboli napravené
v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Takto však nie je možné chybu rozhodovania
alebo konania, ktoré mu predchádzalo v dovolacom konaní uplatňovať.
Ak sa namieta chyba konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať
niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 Tr. por., a takto musí aj byť v dovolaní
označená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2012, sp. zn.
2Tdo/24/2012).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., dovolací súd musel dovolanie matky obvineného D. T., podaného v jeho
prospech a s jeho výslovným písomným súhlasom, V. T. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na
neverejnom zasadnutí odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. augusta 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková