UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného Z. Z. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 1. júna 2021 v Bratislave, o dovolaní obvineného Z. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2018, sp. zn. 3Tos/106/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. Z. sa odmieta.
Odôvodnenie
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. júna 2018, sp. zn. 1Nt/26/2018, bola podľa § 121 ods. 2 Trestného zákona zamietnutá žiadosť odsúdeného Z. Z., nar. XX. H. XXXX v L. L., trvale bytom L. L., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7, o zahladenie odsúdenia z 23. marca 2018. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. júla 2018, sp. zn. 3Tos/106/2018, sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj jemu predchádzajúcemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica podal obvinený Z.Á. Z. dovolanie vlastným písomným podaním z 24. februára 2021 z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), h), i) Trestného poriadku, následne aj prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanovenej obhajkyne JUDr. Viery Novákovej písomným podaním zo 4. marca 2021, osobne podaným 13. apríla 2021, z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V podanom dovolaní uviedol, že v predmetnej trestnej veci mu bol opatrením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/2/2017 ustanovený obhajca JUDr. Jaroslav Klátik, ktorý bez toho, aby mal písomný pokyn odsúdeného, plnomocenstvo na zastupovanie v konaní alebo opatrenie o ustanovení za obhajcu vo veci zahladenia odsúdenia, podal bez vedomia odsúdeného na Okresný súd Banská Bystrica návrh na zahladenie odsúdenia vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/47/2007. Na základe podaného návrhu Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo 6. júna 2018, sp. zn. 1Nt/26/2018, rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného na zahladenie odsúdenia, pričom v rámci konania vôbec neskúmal, či obhajca disponuje oprávnením podať v mene odsúdeného tento návrh.Obhajca JUDr. Jaroslav Klátik napriek tomu, že od odsúdeného nemal písomný pokyn, podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zamietol, pričom podobne ako okresný súd vôbec neskúmal, či tento obhajca disponuje nejakou listinou (plnomocenstvo, opatrenie o ustanovení), ktorá by ho oprávňovala konať v mene odsúdeného.
Keďže odsúdený v minulosti nesplnomocnil JUDr. Jaroslava Klátika na podanie návrhu na zahladenie odsúdenia a tento mu nebol na tento úkon ani ustanovený súdom, podľa odsúdeného je zrejmé, že návrh na zahladenia odsúdenia podala osoba, ktorá na podanie tohto návrhu nebola oprávnená v zmysle § 469 Trestného poriadku a z tohto dôvodu mal súd postupovať tak, že mal návrh podaný v mene odsúdeného neoprávnenou osobou zamietnuť. Podľa odsúdeného je zrejmé, že týmto postupom Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici boli porušené práva obvineného na obhajobu, pričom týmto konaním bol porušený zákon v § 469, § 39 a § 40 Trestného poriadku.
Na základe uvedeného obvinený požiadal, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach § 371 Trestného poriadku a rozhodol tak, že podľa § 386 a § 388 Trestného poriadku zruší rozsudok (zrejme mal na mysli uznesenie, pozn.) Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. júna 2018, sp. zn. 1Nt/26/2018, v spojení s rozsudkom (zrejme mal na mysli uznesenie, pozn.) Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2018, a vec vráti Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
K dovolaniu obvineného sa písomným podaním z 23. apríla 2021 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že dovolanie obvineného bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Poukázala pritom na znenie § 368 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj na to, že v odseku 2 Trestný poriadok vymenúva, ktoré rozhodnutia je možné dovolaním napadnúť, pričom rozhodnutie o žiadosti o zahladenie odsúdenia sa medzi nimi nenachádza. Trestný poriadok ďalej umožňuje podanie dovolania aj voči iným ako vymenovaným rozhodnutiam, avšak táto možnosť musí byť uvedená v iných ustanoveniach Trestného poriadku. V špeciálnych ustanoveniach Trestného poriadku o vykonávacom konaní, v štvrtej hlave (zahladenie odsúdenia) je pritom uvedené, že proti rozhodnutiu je možné podať sťažnosť. Právo podať proti takémuto rozhodnutiu aj mimoriadny opravný prostriedok nie je stanovené.
Okrem uvedeného prokurátorka poukázala na to, že odsúdenie 2T/47/2007 bolo opakovane predmetom posúdenia, pretože malo vplyv na uloženie trestu v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/50/2017, v ktorom bol aj na základe právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zahladenie odsúdenia Z. Z. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa názoru prokurátorky je vysoko nepravdepodobné, aby obhajca sám, bez konzultácie, resp. prejednania postupu vo veci s klientom, podával v jeho mene žiadosti, návrhy a iné podania, zvlášť ak išlo o podanie, ktoré malo podstatný vplyv na rozhodovanie o výške trestu, čo bolo uvedené aj v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/50/2017, ktorý bol práve pre nesprávne rozhodovanie pri posudzovaní otázky zahladenia odsúdenia 2T/47/2007 odvolacím súdom zrušený a následne súd musel do úvahy pri určení výšky trestu vziať do úvahy rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt/26/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/106/2018.
Na základe uvedeného prokurátorka navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Z. Z. uznesením podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku bez preskúmania veci odmietol.
Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 17. mája 2021.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti neprípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak jetoto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Konanie o dovolaní v zmysle ôsmej hlavy Trestného poriadku je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať iba proti tzv. meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie končí. V posudzovanom prípade podal obvinený Z. Z. dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na zahladenie odsúdenia. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ani z iných ustanovení Trestného poriadku však nevyplýva prípustnosť podania dovolania proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti obvineného o zahladenie odsúdenia, ani proti uzneseniu o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu.
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Keďže dovolanie obvineného Z. Z. bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.