Najvyšší súd č.k.
2 Tdo 38/2008
- Slovenskej republiky IČS: 8807010148
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci obvineného A. I. vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 2 T/39/2007, na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2008 v Bratislave, o dovolaní obvineného A. I. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1 To 104/2007-387 zo dňa 9. apríla 2008, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/. Tr. poriadku dovolanie obvineného A. I. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 2T/39/2007-351 zo dňa 7.. novembra 2007 bol obvinený A. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zákon) a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
od 1. septembra 1999 do 31. januára 2007, vyjmúc obdobie od 1. februára 2005 do konca mája 2005 a od 20. júna 2006 do 19. decembra 2006, kedy bol v Č., vo svojom rodinnom dome na ul. J. č. X. v obci S. P., okr. V. nad T., prevažne pod vplyvom alkoholu, týral svoju manželku A. I., nar. X.. J. X., a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie najmä tým, že ju ponižoval, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, bezdôvodne ju fyzicky napádal a to bitím po tvári a z 19 na 20. júna 2006 aj päsťami po celom tele a kopaním do celého tela, kedy jej spôsobil zranenia, s ktorými nevyhľadala lekárske ošetrenie, v dôsledku čoho viackrát ušla z domu prenocovať k svojej sestre M. A., pretože ju v noci bezdôvodne budil, nedal jej spať, vyháňal ju z postele, vyvolával u nej strach a stres, v dôsledku čoho bolo ohrozené jej fyzické a psychické zdravie a jeho konanie vyvrcholilo dňa 31. januára 2007, kedy v čase okolo 13.00 hod. pod vplyvom alkoholu bezdôvodne zhodil šálku s kávou na podlahu a z parapetnej dosky v chodbe pozhadzoval kvetináče s kvetmi, pričom sa neustále vyhrážal zabitím svojmu synovi L. I., nar. X.. J. X., kedy použil aj slová „to, čo sa stalo v T. je nič proti tomu, čo spravím ja“ a svojimi vyhrážkami vzbudil u L. I. aj u A. I. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to bol obvinenému A. I. podľa § 208 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1 a § 38 ods. 2, prihliadajúc na rovnovážny pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti výroku o treste citovaného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou. Krajský súd v Prešove o tomto odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. 1 To/104/2007-387 zo dňa 9. apríla 2008 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. por.) zrušil odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného A. I. podľa § 208 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 3 vzhľadom na prevahu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7. rokov. Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený podľa § 48 ods. 2 písm. a/, Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený A. I. prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. dovolanie. Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený založil na dovolacom dôvode uvedenom v ustanovení § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por. t.j., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por. t.j., že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia obvinený nachádzal v tom, že v priebehu odvolacieho konania zhoršil jeho zdravotný stav, bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, a táto skutočnosť podľa názoru obvineného mala byť dôvodom pre vypracovanie nového znaleckého posudku prípadne pre doplnenie pôvodného znaleckého posudku o duševnom stave obvineného. Obvinený poukázal na to, že návrh na doplnenie dokazovania o jeho duševnom stave bol súdom zamietnutý, nebolo možné uplatniť ustanovenie § 149 ods. 2 Tr. por., ktoré stanovuje, že ak znalci v rámci skúmania duševného stavu zistia príznaky nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti obvineného, musia sa vyjadriť aj k tomu, či je pobyt obvineného na slobode nebezpečný.
Prostredníctvom podania zo dňa 27. júla 2008 obvinený doplnil svoje dovolanie a naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por., obvinený ďalej nachádzal i v tom, že podľa jeho názoru neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že mu nebolo preukázané spáchanie skutkov za ktoré bol odsúdený, že nie je zrejmé kedy sa mal trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby začať a skončiť. Obvinený napokon uviedol, že Krajský súd v Prešove vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu podľa § 327 ods. 2 Tr. por., nemohol prihliadať na existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j., že obvinený spáchal viac trestných činov.
S ohľadom na vyššie uvedené dôvody dovolateľ zastúpený svojim obhajcom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) ako dovolací súd vyslovil porušenie zákona odsudzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, tento rozsudok zrušil v napadnutom výroku a prikázal krajskému súdu, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že odsudzujúci rozsudok považuje za zákonný, pričom bol správne ustálený čas spáchania skutku, rovnako správne bolo zistené, že nie sú naplnené dôvody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pre mimoriadne zníženie trestu, a že obvinený vo svojom dovolaní neuviedol žiadne chyby, ktoré by napĺňali dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods.1 Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka dovolania podľa § 372 Tr.por., veta druhá, keďže riadny opravný prostriedok podal prokurátor a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i/ Tr. por. je daný vtedy, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom aplikovaní iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne resp. hmotnoprávne vady ale nie je možné účinne namietať vady skutkové t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne. Prostredníctvom dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je prípustné namietať, že skutok, tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa kvalifikovaný ako určitý trestný čin, napriek tomu, že išlo o iný trestný čin alebo, že sa vôbec nejednalo o trestný čin. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku, je koncipovaný tak, že prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu, nie je možné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov, a správnosť, a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd ako súd dovolací nie je preto oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku súdmi prvého a druhého stupňa, naopak je povinný vychádzať z tohto zistenia skutku, a až v nadväznosti na zistenie skutku súdmi prvého a druhého stupňa zvažovať právne posúdenie skutku. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva, že dovolací súd v rámci dovolacieho konania uskutočňovaného podľa § 368 a nasl. Tr. por., musí vychádzať zo skutkového stavu, tak ako bol skutok zistený v priebehu trestného konania a vyjadrený predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.
Námietky obvineného ktorými namietal, že bol zamietnutý návrh na doplnenie znaleckého dokazovania ohľadom duševného stavu obvineného sú námietkami poukazujúcimi na skutkové vady, ktorými obvinený napádal úplnosť skutkových zistení. Ako z vyššie uvedeného vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť takých zistení a ani samotného skutku resp. skutkov, a preto týmito námietkami obvinený zjavne nenaplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i/ Tr. por. Prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu je prípustné namietať vady právne, ale nie je prípustné namietať správnosť a úplnosť zistenia skutkov za ktoré bol obvinený uznaný za vinného odsudzujúcimi rozsudkami. V neposlednom rade Najvyšší súd dodáva, že znalecké posudky o duševnom stave obvineného konštatovali, že obvinený v čase spáchania skutkov netrpel duševnou poruchou, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, a preto neskoršie zhoršenie duševného stavu obvineného počas odvolacieho konania nemá vplyv, tak na výpovednú hodnotu znaleckých posudkov (boli vypracované počas prípravného konania) a ani na otázku posúdenia trestnej zodpovednosti obvineného v čase spáchania skutkov.
Pokiaľ ide o tvrdenia obvineného, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je naplnený tým, že neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že mu nebolo preukázané spáchanie skutkov za ktoré bol odsúdený, Najvyšší súd opätovne pripomína, že v rámci dovolacieho konania nemožno preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku v základnom konaní a dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je možné naplniť namietaním skutkových vád. Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že nie je zrejmé kedy sa mal trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby začať a skončiť, Najvyšší súd dodáva, že toto tvrdenie postráda akúkoľvek opodstatnenosť, nakoľko zo skutkovej vety jasne vyplýva, tak obdobie počas ktorého bol páchaný tento trváci trestný čin ako aj obdobie kedy tento trestný čin nebol páchaný (od 1. septembra 1999 do 31. januára. 2007, vyjmúc obdobie od 1. februára 2005 do konca mája 2005 a od 20. júna 2006 do 19. decembra 2006). Rovnako akúkoľvek opodstatnenosť postráda tvrdenie obvineného, že Krajský súd v Prešove vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu podľa § 327 ods. 2 Tr. por., nemohol prihliadať na existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., nakoľko Krajský súd v Prešove ani na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal čo vyplýva, tak z výroku o treste rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1 To 104/07-387 zo dňa 9. apríla 2008, ako aj z odôvodnenia tohto rozsudku (str. 5., ods. 4), kde sa jasne a zrozumiteľne uvádza, že trest bol uložený Krajským súdom v Prešove, bez zistenia priťažujúcej okolnosti.
Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd ako dovolací súd dospel k záveru, že prostredníctvom jednotlivých namietaných chýb nebol naplnený dovolacích dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l/, a preto podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolanie obvineného A. I. odmietol na neverejnom zasadnutí.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 14. októbra 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková