UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvinenej T. J. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. o dovolaní obvinenej T. J. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Kostreja proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 06. júla 2017, sp. zn. 7 To 63/2017, na neverejnom zasadnutí konanom 17. júla 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinenej T. J. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 11. mája 2017, sp. zn. 3 T 153/2016, bola obvinená T. J. uznaná vinnou z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a tom skutkovom základe, že
najneskôr od februára 2016 do dňa 14. apríla 2016 si zadovažovala z doposiaľ nezisteného zdroja v Českej republike psychotropnú látku - metamfetamín v rôznych množstvách, ktorú následne po rozdelení na bežné jednotlivé dávky predávala v mieste bydliska v obci T.. XX, okr. C., za sumu 10,- EUR za jednu dávku rôznym osobám z okresov Michalovce a Trebišov, medzi nimi aj C. N., pričom zvyšok nepredaných látok prechovávala na rôznych miestach vo svojom bydlisku, pričom dňa 14. apríla 2016 pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit ev. č. C., ktorého bola užívateľkou, bolo nájdených 19,16 mg kryštalickej látky s priemerným 80,3 % obsahom metamfetamínu, ktorej hodnota je najmenej 1,15 EUR,
a uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/78/2014 zo dňa 31.7.2014, právoplatným dňa 31. júla 2014, uznaná za vinnú zo spáchania zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov s podmienečným odkladom výkonutrestu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 3 roky, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
Za to jej bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. za použitia § 48 ods. 4 Tr. zák. bola obvinená pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenej uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. súd vyslovil, že obvinená je povinná počas trvania ochranného dohľadu po prepustení z výkonu trestu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať mediačnému a probačnému úradníkovi ako aj osobne sa hlásiť na Okresnom súde Michalovce u mediačného a probačného úradníka vykonávajúceho ochranný dohľad nad obvinenou a to vždy raz za dva mesiace počas trvania ochranného dohľadu a rovnako je povinná tomuto úradníkovi vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v tomto rozsudku.
Na podklade aj odvolania obvinenej voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Košiciach uznesením zo 06. júla 2017, sp. zn. 7 To 63/2017 rozhodol, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvinenej T. J. (ako aj už právoplatne odsúdenej W. J.) zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podala prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinená T. J..
V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinená namietla výrok o vine, pretože podľa jej názoru jej vinu vykonaným dokazovaním nebolo možné spoľahlivo ustáliť. Následne v ďalšej časti podaného dovolania hodnotila zo svojho uhla pohľadu obsah jednotlivých vykonaných dôkazov a svoje hodnotenie uzavrela poukazom na zásadu Trestného práva „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Konštatovala, že použitie zásady „in dubio pro reo“ vyplývajúce z § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy v prípade, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti pretrvávajú naďalej aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Navrhla preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvinenej T. J. doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvinenej poukázal na dôkazy usvedčujúce obvinenú zo spáchania skutku, za ktorý bola právoplatne odsúdená a dovolanie obvinenej navrhol zamietnuť.
Obvinená v písomnom stanovisku k vyjadreniu prokurátora najskôr zrekapitulovala obsah písomného vyjadrenia prokurátora k jej dovolaniu a následne len opätovne hodnotila vo veci vykonané dôkazy s identickým vlastným záverom ako v podanom dovolaní, že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo preukázané, že spáchala skutok z ktorého bola skôr uvedenými rozhodnutiami súdov obidvoch stupňov právoplatne uznaná za vinnú.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) ani písm. f) Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvinenej T. J. nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné:
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:
Pokiaľ sa pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vyžaduje nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, už z povahy veci nemôže byť daný inými skutočnosťami.
Z konkrétneho obsahu dovolacích námietok obvinenej ale vyplýva, že sú vo svojej podstate vyjadrením jej nesúhlasu s rozhodnutím odvolacieho súdu v otázke ustálenia tých skutkových okolností, ktoré súvyjadrením jej konania ustáleného v skutkovej vete výroku prvostupňového rozsudku, namietajúc nedostatok preukázania týchto skutkových okolností relevantnými dôkazmi obvinená v podstate napadla spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi obidvoch stupňov a tieto zároveň sama hodnotila zo svojho uhla pohľadu, opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodila v odvolacom konaní.
Vzhľadom na konštatované, keďže, ako už bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, dovolací súd musel usúdiť, že predmetné námietky obvinenej T. J. sú zjavne neopodstatnené. V rámci tohto dovolacieho dôvodu totiž môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.
To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi sa dopustí ten, kto neoprávnene c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje.
Podľa § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák. uvedeného trestného činu sa dopustí páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený.
Uvedená skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej páchateľ kúpi, predá, vymení, zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo takú činnosť sprostredkuje a už bol za taký čin odsúdený.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd musel konštatovať, že formulácia skutku vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu plne zodpovedá kritériám pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Vychádzajúc z uvedeného, vymedzenie skutku tak, ako bol ustálený už prvostupňovým súdom (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), neumožňuje dovolaciemu súdu dospieť ohľadom jeho právnej kvalifikácie k inému záveru.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.