2Tdo/37/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci proti obvinenému mjr. Ing. A. B. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 8. júla 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného mjr. Ing. A. B. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. októbra 2013, sp. zn. 5 To 46/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného mjr. Ing. A. B. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 11. decembra 2012, sp. zn. 2 T 37/2010 uznal obvineného Ing. A. B. za vinného zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v rámci vyšetrovania prideleného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-355/OVK-LC-2008 dňa 18.7.2008 v budove OR PZ Lučenec, Tuhárske námestie č. 1, Lučenec úmyselne a účelovo zmanipuloval úkony trestného konania v prospech obvineného P. C., nar. XX.X.XXXX, stíhaného za zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a to výsluchu svedka - poškodeného G. M., nar. X.X.XXXX zo dňa 18.7.2008 a rekonštrukciu so svedkom - poškodeným G. M. zo dňa 18.7.2008 tak, že z vyššie uvedených procesných úkonov spísal iba formálne zápisnice bez toho, aby oboznámil svedka - poškodeného G. M. s ich obsahom a tieto mu následne predložil na podpis bez toho, aby mu umožnil prečítať obsah uvedených zápisníc a bez prítomnosti tretej osoby, tomuto predchádzalo opakované navádzanie účastníkov trestného konania a to svedka - poškodeného G. M. a svedkyne T. X., nar. XX.X.XXXX, aby vypovedali v prospech obvineného, aby zmiernili, zľahčili, resp. aby nevypovedali a týmto spôsobom vytvorili pre vyšetrovateľa takú dôkaznú situáciu, ktorá by odôvodňovala zmenu právnej kvalifikácie a zmiernenie trestností skutku v prospech obvineného P. C.,

za to mu uložil podľa § 344 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v rozsudku nesprávne uvedené Tr. por.) súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému určil skúšobnú dobu dva roky.

Na základe odvolania podaného obvineným Ing. A. B. proti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 15. októbra 2013, sp. zn. 5 To 46/2013 podľa § 321 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného Ing. A. B. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v rámci vyšetrovania prideleného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-355/OVK-LC-2008 s poškodeným G. M. nevykonal po pokyne prokurátora rekonštrukciu a dňa 18.7.2008 o tomto procesnom úkone vyhotovil len formálnu zápisnicu, ktorá bola podpísaná obžalovaným, ďalším policajtom, poškodeným, znalcom, policajným technikom a obhajkyňou, hoci sa títo žiadnej rekonštrukcie nezúčastnili.

Za to mu uložil podľa § 344 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody jeden rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Ing. A. B. prostredníctvom obhajkyne dňa 9. mája 2014 dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. Citujúc ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 8 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, vytkol súdom oboch stupňov zadováženie dôkazov - výsluch obhajcu JUDr. Baka a jeho zamestnankyne Mgr. K. - bez vyhlásenia o zbavení mlčanlivosti a vyjadril presvedčenie, že takto zadovážené dôkazy v rozpore so zákonom nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdov. Za nesúladný so zákonom označil obvinený aj vykonanie dôkazu - záznamu telekomunikačnej prevádzky, poukazujúc na to, že takýto záznam možno použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné stíhanie pre trestný čin uvedený v § 115 ods. 1 Tr. por. Namietol aj procesnú chybu, a to spôsob vykonania listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Rimavská Sobota, kde sa čítanie listinných dôkazov neuskutočnilo a listinné dôkazy boli len zapísané do zápisnice, čo má potvrdzovať aj čas hlavného pojednávania od 9.15 hod. do 10.10 hod., čo pri takom množstve dôkazov, záverečných rečiach a vyhlásení rozsudku nebolo fakticky možné. Poukázal na hodnotenie výpovede svedka M. krajským súdom ako zmätočnú výpoveď, avšak na druhej strane oprel o túto výpoveď svoje rozhodnutie, pričom svedok na hlavnom pojednávaní priznal, že bol v minulosti liečený a hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, avšak táto skutočnosť bola pre súd nepodstatná, keďže súd neakceptoval návrh obvineného na znalecké dokazovanie ohľadne duševného stavu svedka.

Obvinený Ing. A. B. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. augusta 2013, sp. zn. 5 To 46/2013, bol porušený zákon v ustanovení § 129 ods. 2 Tr. por., v ustanovení § 115 ods. 7 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo a to v neprospech obvineného, aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu i rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 11. decembra 2012, sp. zn. 2 T 37/2010 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci vo vyjadrení k obvineným Ing. A. B. podanom dovolaní namietol k uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., že podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. g/ Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietol ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Prokurátor vo vyjadrení tiež konštatoval, že obvineným namietané spochybňovanie svedeckej výpovede svedka M. a jeho duševného stavu je tendenčné a účelové, zadanievypracovania znaleckého posudku bolo pre daný prípad nadbytočné a neefektívne a neviedlo by k podstatnej zmene skutkových zistení. Poukázal i na to, že obvinený v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nekonkretizoval, v čom vidí nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a vyjadril názor, že konajúce súdy vykonali vo veci všetky dostupné a potrebné dôkazy, správne ich vyhodnotili, v rozhodnutiach dostatočne uviedli, ktoré skutočnosti vzali za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opreli. Navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným mjr. Ing. A. B. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, podstatne užšie.

Dovolateľom uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vyžaduje, aby bolo rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Pod tento dôvod obvinený zaradil tri okruhy uplatnených námietok podľa neho rozporných s ustanovením § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.:

1/ nezabezpečenie súdmi vyhlásenia od P. C. zbavenia mlčanlivosti obhajcu JUDr. Baka a jeho koncipientky Mgr. K.,

2/ vykonanie dôkazu záznamom telekomunikačnej činnosti v rozpore so zákonom,

3/ (ne) čítanie listinných dôkazov súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní napriek zachytenia vykonania tohto dôkazu v zápisnici.

K prvým dvom okruhom dovolateľom uplatňovaných námietok spadajúcich pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolací súd konštatuje, že neboli obvineným uplatnené v rámci podaného odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa, takže vychádzajúc z ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. - „dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom“ - nemožno dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. s takto vymedzeným okruhom námietok použiť.

Tretí okruh dovolacích námietok uplatnených obvineným v rámci dovolacieho dôvodu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. - (ne) čítanie listinných dôkazov súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní napriek zachyteniu vykonania tohto dôkazu v zápisnici - nespadá pod citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., keďže túto okolnosť obvinený namietol v jeho písomnom odôvodnení podaného odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa označenom ako sťažnosť (č.l. 237 spisu). Pre preskúmanie dôvodnosti či nedôvodnosti tejto námietky je potrebné vychádzať z dôkazov preukazujúcich ne/vykonanie obvineným namietaných dôkazov súdom. Dovolateľom namietané listinné dôkazy, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Rimavská Sobota z 11. decembra 2012,boli čítané na tomto hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo za mimo iných prítomnosti obvineného mjr. Ing. A. B. a jeho obhajcu, pričom v úvode hlavného pojednávania samosudca rozhodol opatrením podľa § 58 ods. 3 Tr. por., že zápisnica o hlavnom pojednávaní sa vyhotoví diktovaním. Takto vyhotovená zápisnica je tak jediným relevantným dôkazom o priebehu hlavného pojednávania. Na strane 212 uvedenej zápisnice je zachytený priebeh vykonania čítaním jednotlivých listinných dôkazov spolu s vyjadreniami obžalovaného mjr. Ing. A. B., že nemá pripomienky k vykonaniu týchto dôkazov. Ak by boli pravdivé jeho neskoršie námietky o nevykonaní čítaním listinných dôkazov, mal tak obvinený namietať v zmysle § 60 ods. 1 Tr. por. priamo zápisnične počas hlavného pojednávania. Keďže tak neučinil, ba naopak k dôkazom vyslovil súhlasnosť vyjadreniami „bez pripomienok“, jeho neskoršie námietky v tomto smere sú nepreukázateľnými, a preto neakceptovateľnými aj v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým konanie o dovolaní je.

V obvineným podanom dovolaní uplatnené námietky podriadené pod dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia - nie sú obvineným konkretizované. Možno tak vychádzať iba z tej časti ním podaného dovolania, kde poukazuje na hodnotenie svedeckej výpovede svedka M. súdom, podporne na obsah podaných odvolaní, kde namieta nesúlad vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov so závermi súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku (v tomto prípade odvolacieho súdu, ktorý modifikoval skutkový vetu uvedenú vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa) vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený odvolacím súdom v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por.), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad - nesprávna subsumpcia

- odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu a ten je dovolací súd povinný prezumovať.

Dovolateľom uplatnený argument odôvodňujúci nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného skutku modifikovaného rozhodnutím odvolacieho súdu, odvodený od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, bez zohľadnenia skutkových zistení a skutkových záverov súdov v pôvodnom konaní, predstavuje len namietanie skutkových zistení, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné. Skutkové zistenia a v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť.

Podstatou podaného dovolania v časti poukazujúcej na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je teda evidentne snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, než urobili prvostupňový a v modifikovanej podobe aj odvolací súd.

Najvyšší súd konštatuje, že v podanom dovolaní mimo uplatnených dôvodov v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., dovolateľ uplatnil i dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., i keď to pod príslušné ustanovenie priamo nepodradil, a to v časti, kde namieta neakceptovanie (nevykonanie) návrhu obhajoby na znalecké dokazovanie ohľadom skúmania duševného stavu svedka M.. Z genézy uplatnenia vykonania tohto dôkazu vyplýva, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 18. septembra 2012 akceptoval návrh obhajoby na zabezpečenie zdravotnej dokumentácie od obvodného lekára ohľadom psychiatrickej liečby svedka M., zopakovaný obhajobou i na hlavnom pojednávaní 23. októbra 2012, ktorý v konečnom dôsledku súdom prvého stupňa vykonaný nebol, do skončenia dokazovania nebol obhajobou uplatnený v rámci návrhov na doplnenie dokazovaniavo fáze skončenia dokazovania súdom prvého stupňa, uplatnený však bol v rámci podaného odvolania obvineným.

Uvedená genéza uplatnenia obhajobou navrhnutého dôkazu preukazuje, že tento dôkaz napriek jeho nevykonaniu súdom prvého stupňa a ani nerozhodnutím o jeho nevykonaní, považuje obhajoba za podstatný. Procesné pochybenie prvostupňového súdu mal v tomto smere napraviť odvolací súd. Ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu použijú iba vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 15. októbra 2013 (č.l. 248 spisu) však vyplýva, že sa dokazovanie v odvolacom konaní nevykonalo, čo malo za dôsledok, že odvolací súd nerozhodoval v zmysle § 274 ods. 1 Tr. por. o uplatnenom dôkaze obhajoby, o ktorom nerozhodol (resp. ho nevykonal) súd prvého stupňa. Z kontextu rozsudku krajského súdu z 15. októbra 2013, sp. zn. 5 To 46/2013 však vyplýva, že vykonanie uvedeného obhajobou navrhnutého dôkazu skúmania duševného stavu svedka M. nepovažoval odvolací súd za podstatné, čo mal odvolací súd vyargumentovať v odôvodnení svojho rozsudku. Nedostatok odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku súdu druhého stupňa v tomto smere však neumožňuje pripustenie dovolania, keďže podľa § 371 ods. 6 Tr. por. „dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné“, pričom uvedená zákonná konštrukcia nezahŕňa len kvalitatívnu stránku odôvodnenia (napadnutého) rozhodnutia, ale aj absenciu odôvodnenia niektorého z výrokov rozhodnutia, či vysporiadanie sa s návrhom na vykonanie dôkazov.

Najvyšší súd rozhodujúc o predmetnom dovolaní obvineného Ing. A. B. tak nezistil splnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a preto dovolanie obvineného podľa § 382 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.