UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. R., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. júla 2016, sp. zn. 5To/1/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného I. R. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2015, sp. zn. 2T/2/2015, bol obvinený I. R. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 12.03.2012 I. Y., nar. XX.XX.XXXX, pred nákupným centrom Európa vo Zvolene požičal C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, H. H. a I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, okres G. nastreľovaciu pištoľ zn. PULSA 700P, výrobné číslo XXXXXXXX spolu s klincami HC6-15 + plyn P700 v hodnote 1 164,43 eur a navigáciu GARMIN do auta v hodnote 220 eur, ktoré mali používať počas cesty do Viedne a pri stavebných prácach na rekonštrukcii bytového domu na ulici N. I., D. s tým, že po skončení prác mali tieto požičané veci vrátiť I. Y. v Banskej Bystrici, avšak doposiaľ uvedené veci I. Y. nevrátili, a to napriek tomu, že na predmetnej stavbe ukončili práce dňa 26.03.2012 a uvedeným konaním spôsobili I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., H.kodu vo výške 1 384,43 eur.
Prvostupňový súd obvinenému uložil podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 písm. Tr. zák. pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený súd stanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému I. R. uložil spolu s obvineným C. I. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vo výške 1 384,43 eur poškodenému I. Y., nar. XX. T. XXXX, bytom H., Q. XX/XX, H..
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného I. Y., nar. XX. T. XXXX, bytom H., Q. XX/XX, H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní obvineného I. R. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa uznesením z 12. júla 2016, sp. zn. 5To/1/2016, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený I. R. prostredníctvom obhajcu dňa 27. februára 2017 dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v tomto ustanovení vidí obvinený v tom, že v trestnom konaní bolo nedostatočne vykonané dokazovanie, resp. toto bolo nesprávne vyhodnotené. Okresný súd uznal obvineného za vinného aj napriek tomu, že ani v konaní pred súdom sa nepodarilo jednoznačne preukázať jeho zavinenie. Ako jediný dôkaz bral súd do úvahy výpoveď svedka N. Q., pričom tento svedok si aj po dvoch rokoch presne pamätal, že poškodený mal dať obvinenému R. a obvinenému I. klincovačku zn. PULSA 700P a navigáciu GARMIN a túto skutočnosť mal vidieť zo vzdialenosti 150 - 200 m. Dôkazy, ktoré boli v prospech obvineného ani prvostupňový a ani odvolací súd nebrali do úvahy. S takýmto vyhodnotením dôkazov obvinený v žiadnom prípade nemôže súhlasiť a podľa jeho názoru došlo k porušeniu zásady trestného konania - v pochybnostiach v prospech obvineného. Opätovne zdôraznil, že ani prvostupňový, ani odvolací súd nebrali do úvahy podstatné dôkazy, ktoré preukazovali jeho nevinu, a to výpovede svedkov W. R. a J. R., že na prácu predmetnú nastrelovačku nepotrebovali a ako jediný dôkaz v jeho neprospech brali výpoveď svedka Q.. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona a zrušil napadnuté rozhodnutie čo do viny a trestu.
K dovolaniu obvineného sa dňa 13. marca 2017 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý uviedol, že obvineným uvádzaný dôvod dovolania nie je daný, pretože obvinený svojím dovolaním nenapáda nesprávne právne posúdenie zisteného skutku (ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.) a z podaného dovolania nevyplýva ani to, že by ním odsúdený napádal nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré by potom vo svojom dovolaní konkretizoval. Obvinený svojím dovolaním v podstate len namieta procesný postup súdu pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.
Podľa názoru prokurátora bol skutkový stav veci v predmetnom trestnom konaní zistený náležite, správne, spoľahlivo a v rozsahu potrebnom pre objektívne rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že k spáchaniu predmetného trestného činu obvineným I. R. došlo nepreukazuje len výpoveď svedka N. Q., ako to v dovolaní mylne a zjavne účelovo uvádza obvinený, ale jeho vinu preukazujú aj ďalšie zabezpečené dôkazy, konkrétne výpoveď poškodeného Kindernaya, ako aj výpoveď svedka C.. Nemožno tiež obísť ani skutočnosť spomínanú v rozhodnutí krajského súdu, že spoluobžalovaný C. I. uznal skutkové zistenia okresného súdu, uložený trest prijal a tento medzičasom aj riadne vykonal. Skutok bol zároveň správne hmotnoprávne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a pokiaľ ide o uložený trest, teda peňažný trest vo výške 200 eur s ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, tento možno považovať za trest skôr mierny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby dovolací súd uznesením podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného I. R. odmietol z dôvodu, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie je naplnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47/2014 - II.).
Vychádzajúc z uvedeného dovolacie námietky obvineného, ktorými by podľa neho mal byť naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., stoja vecne (obsahovo) zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu, keďže tento pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., preto dovolanie obvineného I. R. podľa § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.