UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí konanom 11. júla 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému B. U. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné, o dovolaní obvineného B.U. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2012, sp. zn. 2Tos/31/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného B.U. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Ružomberok uznesením z 30. januára 2012, č. k. 8PP/5/2006-97 postupom podľa § 416 Tr. por. v znení účinnom od 1. januára 2006 s poukazom na § 64 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 vyslovil, že odsúdený B.U. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad z 5. septembra 2005, sp. zn. 2T/48/2005 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné trestné činy vo výmere 30 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Ružomberok z 19. apríla 2006, sp. zn. 8PP/5/2006 a bola mu uložená skúšobná doba vo výmere 4 roky, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, 1 mesiac a 14 dní si vykoná.
Proti tomuto uzneseniu obvinený podal sťažnosť, ktorá bola doručená okresnému súdu 24. februára 2012.
Krajský súd v Žiline uznesením z 18. apríla 2012, č. k. 2Tos/31/2012-109, podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného B.U. zamietol, pretože bola podaná oneskorene.
Proti rozhodnutiu okresného súdu (bez vyčkania na rozhodnutie krajského súdu o sťažnosti) podal obvinený 9. marca 2012 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j. že rozhodnutie je založené na neprávnomprávnom posúdení zisteného skutku. Podľa názoru obvineného súd porušil ustanovenie § 64 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, nakoľko nastala v jeho prípade fikcia osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu, keďže príslušný súd neurobil rozhodnutie o jeho neosvedčení sa od 19. apríla 2006 do 19. apríla 2007. Navrhol preto, aby dovolací súd uznesenie Okresného súdu Ružomberok z 30. januára 2012, č. k. 8PP/5/2006-97 zrušil a vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 52 Tr. zák. Zároveň žiadal o ustanovenie obhajcu ex offo v dovolacom konaní.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok, ktorá navrhla dovolanie obvineného zamietnuť ako nedôvodné (č.l. 106).
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie obvineného nebolo podané spôsobom aký sa vyžaduje v ustanovení § 373 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého obvinený môže podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Nebolo však žiadúce ani účelné postupovať podľa § 373 ods. 4 Tr. por. a odstraňovať tento nedostatok, lebo bolo zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené podmienky dovolania predpokladané v § 371 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu (uvedenému v ods. 2 citovaného ustanovenia), ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal, či dovolanie je podané oprávnenou osobou, či je prípustné a či je podané v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať. Zároveň na neverejnom zasadnutí (§ 381 Tr. por.) zistil, že dovolanie obvineného je podané neoprávnenou osobou, a preto ho podľa § 382 písm. b/ Tr. poriadku odmietol.
Z obsahu dovolania obvineného je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení, ktorým je uznesenie Okresného súdu Ružomberok z 30. januára 2012, č. k. 8PP/5/2006-97. Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti, a to na podnet (§ 369 ods. 1 Tr. por.). Obvinený zo zákona tak nie je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto dovolania.
Vzhľadom k vyššie uvedenému musel Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného B.U. podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietnuť, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.