2Tdo/32/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvineného M. N. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Stanislava Rešutíka proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 10. apríla 2017, sp. zn. 1T/29/2017 na neverejnom zasadnutí konanom 12. júna 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného M. N. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Brezno z 10. apríla 2017, sp. zn. 1T/29/2017, bol obvinený M. N. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 1. januára 2017 približne o 03.00 hod. v N., Z. X v rodinnom dome pod vplyvom toluénu vzal z kuchynského stola nôž, ktorým jedenkrát pichol do hrudníka mal. L. N., nar. XX. Z. XXXX, čím mu spôsobil emfyzém hrudnej steny, pneumothorax vľavo, krvácanie vľavo do podhrudničnej dutiny a kolaps ľavých pľúc s dobou liečenie 4 týždne a obmedzením v obvyklom spôsobe života najmenej 6 týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 4 Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Tr. por. dovolanie obvinený M. N..

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. zaoberajúc sa zákonným znakmi trestného činu z ktorého bol uznaný za vinného podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. vyslovil názor, že z vykonaného dokazovania a zo samotného rozsudku vyplýva, že tieto v posudzovanom prípade neboli naplnené. Pri správnom právnom posúdení skutku malo byť jeho konanie kvalifikované podľa § 156 ods. 1, prípadne ods. 2 písm. b) Tr. zák. Navyše poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého trestnosť pokusu trestného činu zaniká ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu a podľa § 14 ods. 4 Tr. zák. ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.

Nadväzne na skôr uvedené následne v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. namietol aj trest, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom uložený s tým, že tento označil za neprimerane prísny, pretože prvostupňový súd neaplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona (§ 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 39 ods. 3 písm. d)) upravujúce mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Napokon v rámci úvah o náležitostiach odôvodnenia rozhodnutia poukázal aj na ustanovenie § 168 ods. 1 v spojení s § 180 Tr. por. a ním konkretizovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005. Z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd podľa § 368 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým rozsudkom a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prvostupňovému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 10. apríla 2017 o. i. vyplýva, že po prednesení obžaloby prokurátorom, predseda senátu vyzval obhajcu obvineného, aby k obžalobe zaujal stanovisko. Následne obhajca uviedol, že obvinený urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a obvinený po poučení predsedom senátu podľa § 257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Súčasťou poučenia bolo aj poučenie, že súdom prijaté vyhlásenie o vine obvineného je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obvinený po tomto poučení zotrval na svojom vyhlásení o uznaní viny. Na základe uvedeného súd uznesením vyhlásenie obvineného, že je vinný zo spáchania skutku prijal.

Z hľadiska splnenia procesných podmienok pre podanie dovolania preto konštatoval, že je podané v rozpore s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. pretože bolo podané proti rozhodnutiu, kde to zákon vylučuje, s výnimkou dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Citujúc ustanovenie § 369 ods. 1 Tr. por. § 372 ods. 1 Tr. por. zhrnul, že v posudzovanom prípade Okresný súd Brezno rozsudkom sp. zn. 1T/29/2017 právoplatným 26. apríla 2017 uznal obvineného za vinného zo skôr uvedeného zločinu a v štádiu pokusu, keď súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a následne dokazovanie v rozsahu, v akom obvinený spáchanie skutku priznal nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení a obvinenému uložil trest a ochranné opatrenie uvedené v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu.

Poukazujúc na ustanovenie § 382 písm. c) Tr. por. a obvineným uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Tr. por. t. j. iné dôvody, ako Trestný poriadok v ustanovení § 257 ods. 5 Tr. por. pripúšťa navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno podané k dovolaniu obvineného bolo súdom prvého stupňa doručené obhajcovi obvineného JUDr. Stanislavovi Rešutíkovi, ktorý naň nereagoval.

Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. avšak bolo podané neoprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por.).

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní z 10. apríla 2017 (č. l. 248) vyplýva, že obvinený po prednesení obžaloby a po poučení predsedom senátu a po porade so svojou obhajkyňou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., na čo následne okresný súd procesne bezchybným spôsobom prijal vyhlásenie obvineného o vine (č. l. 249). Po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku a po poučení o opravných prostriedkoch sa obvinený nevyjadril (č. l. 252) a následne odvolanie voči rozsudku nepodal.

Pretože proti rozhodnutiu prvostupňového súdu je oprávnený na podnet podať dovolanie len minister spravodlivosti najvyšší súd nemohol považovať obvineného za osobu oprávnenú na podanie dovolania, nakoľko nešlo o rozhodnutie súdu druhého stupňa (§ 369 ods. 2 Tr. por.) a obvinený nevyužil právo na podanie odvolania (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.