Najvyšší súd  

2 Tdo 32/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí dňa 18. júna 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. H., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní podanom obvineným M. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 6 To 104/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. H. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 7. septembra 2010, sp. zn. 1 T 31/2010, bol obvinený M. H. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11. októbra 2008 asi o 19.45 h v Č. na ceste I. triedy č. X. v 51,388 km v katastrálnom území obce B. v smere od F. na F. viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206 s registračnou značkou X., vo vlastníctve K. K., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla, v rýchlosti asi 142-157 km/h začal prudko brzdiť, nesprávnou technikou jazdy sa dostal do nekontrolovateľného bočného šmyku a vošiel do protismeru, čím porušil § 4, § 11, § 18 zákona č. 361/2000 Sb. o premávke na pozemných komunikáciách a zmenách niektorých zákonov platného v Č., v protismere čelne narazil do osobného motorového vozidla značky Š. s registračnou značkou F., ktoré viedla A. Š., nar. X., naposledy bytom F.F., ul. X., Č., ktorá na následky zranení na mieste zomrela, jej spolujazdec A.. Š., nar. X., naposledy bytom F.F., ul. X., Č., taktiež na následky zranení na mieste zomrel.

Za to mu bol uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú R. M., nar. X. v Č., trvale bytom P., F.X.F. – F., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku – výroku o treste, podal na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa obvinený M. H. odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 6 To 104/2010, podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obvinený M. H. prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. P. S. podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 6 To 104/2010. V podanom dovolaní namietal porušenie jeho práva na obhajobu, vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a úplnosť zisteného skutku (absencia riadne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k príčinám dopravnej nehody). V rámci porušenia práva obvineného na obhajobu namietal, že výsluchy svedkov v Č. boli vykonané bez upovedomenia jeho vtedajšieho obhajcu, v priebehu konania na súdoch prvého a druhého stupňa nikto neskúmal aktuálnu spôsobilosť obvineného chápať zmysel trestného konania. Ak by mal jeho obhajca možnosť zúčastniť sa výsluchov svedkov v prípravnom konaní, mohol žiadať vykonať dôkazy a pre prípad ich realizácie by nemuselo dôjsť k vyhláseniu obvineného o jeho vine a vzhľadom k dôvodom nutnej obhajoby nemal prokurátor a súd s prijatím vyhlásenia obvineného o vine súhlasiť a takéto vyhlásenie akceptovať. Vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného bolo podľa dovolateľa v rozpore so zákonom, keďže obvinený v žiadosti uviedol, že „súhlasí“ s konaním v jeho neprítomnosti namiesto zákonom, výkladovými stanoviskami a judikatúrou požadovanými „výslovným požiadaním“ konať v jeho neprítomnosti. Dovolateľ v ďalšej časti dovolania poukazuje na zdravotný stav obvineného vzniknutý v dôsledku dopravnej nehody, vedúci až k rozhodnutiu súdu o jeho pozbavení spôsobilosti na právne úkony celkom. Dovolateľ ďalej v dovolaní rozoberal nie riadne zistený skutkový stav vo vzťahu k príčinám dopravnej nehody, kde sa cez možné varianty vzniku nehody dopracoval až k záveru, že je reálna možnosť, že v skutočnosti došlo k odsúdeniu obete a nie vinníka nehody. Navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrili Okresná prokurátorka v Senici a poškodení M. K. a R. M. (poškodené podali spoločné písomné vyjadrenie).

Okresná prokurátorka v Senici sa s dovolaním obvineného a jeho dôvodmi nestotožnila. Poukázala na ustanovenie § 374 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Podľa obsahu z tohto ustanovenia v dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa § 371. V celom texte dovolania nie je konkretizovaný dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por. Hoci ide o odstrániteľnú chybu v zmysle § 379 ods. 1 Tr. por., má za to, že dovolanie je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. Podľa § 371 ods. 4 veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1, písmeno a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Obhajca v obsahu dovolania namietal skutočnosti, ktoré boli známe už počas prípravného konania, a teda tieto mal žiadať napraviť najneskôr pri odvolacom konaní. Odvolanie M. H. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. D. K. bolo namierené výlučne čo do výroku o treste. Nenamietali sa skutkové zistenia, právna kvalifikácia, porušenie práv na obhajobu ani ďalšie v dovolaní uvedené skutočnosti. M. H. mal obhajcu počas prípravného konania, tohto si splnomocnil, jeho obhajca bol prítomný pri jeho výsluchu konanom dňa 18. augusta 2009, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 7. septembra 2010. Vzhľadom k tomu má okresná prokurátorka za to, že právo na obhajobu nebolo porušené a s poukazom na § 371 ods. 4 Tr. por. je potrebné dovolanie odmietnuť. Podotkla, že M. H. v písomnej žiadosti súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia konanom o jeho odvolaní v jeho neprítomnosti. Sám dovolateľ toto jeho podanie nazval žiadosť, teda, že týmto podaním žiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Verejného zasadnutia sa zúčastnil jeho obhajca JUDr. D. K.. Vyjadrenie k dovolaniu ďalej obsahuje pohľad prokuratúry na skutkové zistenia a hodnotenie dôkazov.

Poškodené M. K. a R. M. v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu ponechali na odbornom a nestrannom vyhodnotení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či konanie bolo alebo nebolo vykonané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, rovnako ako hodnotenie zdravotnej spôsobilosti odsúdeného. V ďalšom rozporujú podľa ich názoru lživé a pozornosť odvádzajúce závery obhajcu obvineného prezentované v podanom dovolaní o možnom vzniku dopravnej nehody zavinením ich nebohej matky nezvládnutím jazdy. Navrhli dovolanie odsúdeného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) osobou oprávnenou (§ 369 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni (§ 370 ods. 1 Tr. por.), že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) K naplneniu poslednej uvedenej procesnej podmienky dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že i keď podané dovolanie nie je konkretizované označením písmen odseku 1 § 371 Tr. por., z jeho obsahu nepochybne vyplýva, že dovolateľ sa dovolaním domáha toho, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (text dovolania: “v rámci trestného konania došlo k opakovanému zásadnému porušeniu jeho práv na obhajobu“), čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a toho, že verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (text dovolania: „odvolací súd vzhľadom k nesplneniu formálno procesných podmienok žiadosti odsúdeného o konanie v jeho neprítomnosti dňa 24. novembra 2011, konať ani bez prítomnosti odsúdeného nemal a nemohol“), čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Ostatný obsah dovolania rozoberá správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo však dovolací súd v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. nemôže skúmať a meniť.

Obvinený M. H. na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Senica dňa 7. septembra 2010 v jeho trestnej veci, sp. zn. 1 T 31/2010, po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ alebo b/ alebo c/ Tr. por., urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čo po splnení zákonnej podmienky odpovedí obvineného „áno“ na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., kladnom stanovisku prokurátora k prijatiu takého vyhlásenia (z nad rámec zákona obhajcom obvineného návrhu na prijatie vyhlásenia obvineného) viedlo súd k rozhodnutiu o prijatí vyhlásenia obvineného a vyhlásení, že dokazovanie v rozsahu, v akom obvinený priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Proti výroku o treste rozsudku súdu prvého stupňa podal na hlavnom pojednávaní obvinený odvolanie, ktoré zostalo nemodifikované tak v písomnom odôvodnení odvolania (č.l. 153 – 154 spisu), ako aj v konečnom návrhu obhajcu obvineného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 24. novembra 2011.

Dňa 1. septembra 2011 nadobudla účinnosť zákonom č. 262/2011 Z.z. novela Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z.z.), v ktorej podľa § 257 ods. 5, ak obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je za splnenia ďalších zákonných podmienok toto vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Táto novela nadobudla účinnosť síce pred dňom rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní obvineného M. H., avšak po vykonaní hlavného pojednávania súdu prvého stupňa, takže ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. o možnosti podania dovolania len podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., je neaplikovateľné na trestnú vec obvineného M. H. (súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov - § 567j ods. 2 Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ - teda aj písmen c/, d/ uplatnených dovolateľom v podanom dovolaní – nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Z predloženého spisového materiálu dovolaciemu súdu jednoznačne vyplýva, že v podanom dovolaní obvineného M. H. prezentované dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por. neboli v trestnom konaní až do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatnené, hoci je nepochybné, že z časového hľadiska údajné porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) bolo s poukazom na jeho konkretizáciu uvedenú v dovolaní, obvinenému a jeho obhajcovi známe už v prípravnom konaní, a vykonanie verejného zasadnutia (odvolacieho súdu) v neprítomnosti obvineného, hoci na to údajne neboli splnené zákonné podmienky (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), bolo obvinenému a jeho obhajcovi známe pred vykonaním verejného zasadnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v časovej súvislosti možnosti uplatnenia posledne uvedeného dôvodu pripomína, že to bol obvinený M. H., ktorý v prehlásení s jeho notársky overeným podpisom zo dňa 17. októbra 2011, (č.l. 167 spisu) vyjadril súhlas, aby sa verejné zasadnutie Krajského súdu v Trnave dňa 24. novembra 2011, uskutočnilo v jeho neprítomnosti a v prítomnosti jeho obhajcu JUDr. D. K.. Práve obhajcom obvineného predložené uvedené prehlásenie obvineného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo podkladom pre rozhodnutie súdu o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371. V konkrétnom prípade dovolateľom uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por. nemožno v zmysle ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. použiť, keďže táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. júna 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.   predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková