2Tdo/3/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného Ing. L. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 30. januára 2017 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. L. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. novembra 2016, sp. zn. 3Tov/4/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. L. M. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 17. mája 2016, sp. zn. 6Tv/2/2014, bol Ing. L. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11. decembra 2012 v čase okolo 22:00 hod. v M. na F. ulici v pohostinstve „E.“ na chodbe pred toaletami pristúpil k U. B., ktorého bezdôvodne rukou zovretou v päsť udrel do ľavej časti tváre, následne ho chytil za sveter pod krkom a nečakane ním prudko mykol tak silno, že U. B. stratil stabilitu a spadol na zem, najprv na kolená, potom aj smerom dopredu na ruky a potom úplne na zem a obžalovaný Ing. L. M. ho pritom opakovane kopal do hlavy, ľavého ramena a ľavých rebier, čím mu podľa záverov znaleckého posudku MUDr. J. U., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, spôsobil zranenia - pomliaždenie čelovej krajiny vľavo, spánkovej krajiny vľavo s povrchovým škrabancami týchto krajín, zlomeninu chirurgického krčka ľavej ramennej kosti s trieštivou zónou, s dobou liečenia 16 týždňov.

Za to bol obvinenému Ing. L. M. uložený podľa § 156 ods. 3, § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému Ing. L. M. uložená povinnosť nahradiť poškodenému U. B.kodu 1965,- Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený U. B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

O odvolaní obvineného Ing. L. M. proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava I, Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. ho zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal dňa 16. decembra 2016 obvinený Ing. L. M. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. U. U. dovolanie.

V dovolaní ako právne dôvody označil rozhodovanie súdu v nezákonnom zložení (§ 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), zásadné porušenie práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a nesprávne právne posúdenie zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

K dôvodom konkrétnejšie uviedol, že v konaní nebolo transparentne preukázané, že prísediace Anna Petrakovičová a JUDr. Miloslava Čutková boli zákonnými sudkyňami v jeho prípade. Ďalej uviedol, že o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia bolo rozhodnuté nezákonným spôsobom - bola zamietnutá ako oneskorene podaná aj keď podľa jeho názoru, bola podaná včas. Tým malo byť zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Napokon obvinený Ing. L. M. v dovolaní uviedol, že nesprávne právne posúdenie skutku vidí v tom, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutok, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pretože ak by tak bol urobil zistil by, že obvinený konal v nutnej obrane.

Z týchto dôvodov obvinený Ing. L. M. navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 7. novembra 2016, sp. zn. 3Tov/4/2016 a jemu predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 17. mája 2016, sp. zn. 6Tv/2/2014 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, ods. 13 Tr. por., navrhol zrušiť napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 7. novembra 2016, sp. zn. 3Tov/4/2016 a napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 17. mája 2016, sp. zn. 6Tv/2/2014 a prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I považoval dovolanie obvineného Ing. L. M. za nedôvodné a navrhol ho odmietnuť ako nedôvodné s poukázaním na správne a zákonné rozhodnutia okresného i krajského súdu, ktoré sa s tvrdeniami obsiahnutými v dovolaní náležite a zákonným spôsobom vysporiadali.

Poškodený uviedol, že s dovolaním nesúhlasí a opakovane predložil dovolaciemu súdu svoje argumenty, podľa ktorých tvrdenia obvineného v dovolaní o tom, ako došlo k zraneniam poškodeného, sú nepravdy a klamstvá.

Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd“) procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods.1 a ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným Ing. L. M. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody vustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Tr. por. V zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. dovolateľ vo svojom podaní musí konkretizovať, o ktorý zákonný dôvod sa dovolanie opiera a z akých skutočností vychádza. Obvinený svoje dovolanie založil na dôvodoch podľa § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/ a písm. i/ Tr. por.

K dovolacím dôvodom najvyšší súd uvádza, že odvolací Krajský súd v Trenčíne už vyčerpávajúco na strane 3 a 4 napadnutého uznesenia vysvetlil z akého dôvodu boli sudkyne Anna Petrakovičová a JUDr. Miloslava Čutková zákonnými sudkyňami v prerokúvanej trestnej veci na Okresnom súde Bratislava I, Tieto vysvetlenia si dovolací súd osvojuje a nemá k nim viac čo doplniť, snáď len toľko, že dovolací súd nahliadol do rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I pre rok 2013 platného a účinného i v čase vydania prvostupňového rozsudku a konania okresného súdu a na strane 110 z neho vyplýva, že prísediacimi pre rok 2013 boli i Anna Petrakovičová a JUDr. Miloslava Čutková. Boli preto v prerokúvanej veci zákonnými sudkyňami v zmysle vysvetlení krajského súdu.

Pokiaľ išlo o zásadné porušenie práva na obhajobu, najvyšší súd zo spisu nezistil a ani obvinený Ing. L. M., resp. jeho obhajca dovolaciemu súdu nepredložil žiadny dôkaz o doručení sťažnosti obvineného Ing. L. M. zo 6. mája 2013 proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, prostredníctvom faxu z kancelárie JUDr. Q. z Popradu. V spise sa nachádza na č. l. 99 sťažnosť opatrená záznamom vyšetrovateľa v znení, že prevzal túto písomnosť osobne 7. mája 2013. Taktiež zo zápisnice o výsluchu obvineného Ing. L. M. z 3. októbra 2013 za účasti obhajcu, ktorý aj aktívne obvinenému kládol otázky, teda v čase, kedy už bolo obom doručené uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia vydané prokurátorkou JUDr. Evou Fulcovou, ani neskôr, napr. pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, nebol namietaný uvedený postup.

Napokon dovolací súd dopĺňa, popri tom, čo už k uvedenej námietke uviedol odvolací krajský súd, že i v prípade, ak by sťažnosť obvineného bola podaná včas a bolo by o nej rozhodnuté, ako o podanej oneskorene, mohol by o takom pochybení rozhodnúť generálny prokurátor na základe návrhu podaného do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia obvineným, resp. v jeho prospech a samotný generálny prokurátor do šiestich mesiacov o právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (k tomu pozri § 363 Tr. por. a nasl.).

Ak takéto rozhodnutie prokurátorky nebolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté v zákonnej lehote a zrušené, postup prokurátorky nebol namietaný v prípravnom konaní obvineným alebo jeho obhajcom a následne bola prokurátorom podaná obžaloba, ktorú súd prijal a na jej základe obvineného i uznal vinným a uložil mu trest, nesvedčí to o zásadnom porušení práva na obhajobu týmto postupom, navyše ak sa nepreukázalo, okrem ničím nepodloženého tvrdenia obvineného, že sťažnosť nebola podaná v zákonnej lehote.

Napokon tvrdenie obvineného Ing. L. M. o nesprávnom právnom posúdení skutku, nie je námietkou nesprávneho právneho posúdenia, ale v skutočnosti ide o polemiku s vykonávaním dôkazov, ich vyhodnocovaním a zisťovaním skutkového stavu prvostupňovým súdom. Dovolací dôvod podľa písmena i/ § 371 ods. 1 Tr. por. je však konštruovaný jasne a uvádza, že skutkový stav, tak ako bol zistený v pôvodnom konaní, nemôže dovolací súd skúmať ani meniť. Môže iba posúdiť, či takto zistený skutkový stav zodpovedá súdom prvého i druhého stupňa použitej právnej kvalifikácii.

V rámci tohto posudzovania je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Nie je možné, sa s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., domáhať preskúmania skutkových zistení, naktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Tr. zák..

V prerokúvanej veci dovolací súd nezistil pochybenie v tomto smere. Skutok, tak ako bol okresným súdom zistený a odvolacím súdom potvrdený, bol správne podradený pod ustanovenia §§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a dovolanie obvineného Ing. L. M., ako nedôvodné, odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.