2Tdo/3/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika, v trestnej veci proti obvinenému Y. F., vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 3T 266/2012, na neverejnom zasadnutí 3. februára 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného Y. F. proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo 17. januára 2013, sp. zn. 3T 266/2012, a proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 24. októbra 2013, sp. zn. 3T 266/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. januára 2014, sp. zn. 3To 141/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného Y. F. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T 266/2012, zo 17. januára 2013, bol obvinený Y. F. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

od presne nezisteného dňa v máji roku 2009 do 20. 8. 2012 v Kyjaticiach v maringotke, v Q. na H. ulici v ubytovni a v C. F. v rodinnom dome č. XXX, kde býval spoločne so svojou družkou E. C., túto pod vplyvom alkoholických nápojov takmer každý deň fyzicky napádal tak, že ju opakovane bil päsťou do hlavy a do celého tela, taktiež ju kopal, fackal, bil ju dreveným klátikom ako aj železnou tyčkou po tele, ťahal ju za vlasy, pričom sa jej vyhrážal zabitím a urážal ju, že je hnusná krava a často ju nútil, aby spala na zemi pri posteli, pričom naposledy 20. augusta 2012 asi o 22:30 hod v C. F., v rodinnom dome č. XXX po predchádzajúcich nadávkach ju bil päsťami do hlavy a po tele a keď sa bránila, kopal ju do chrbta a do oblasti ladvín a potom ju vyhnal z domu, čím jej spôsobil pomliaždenia hlavy a ľavého predlaktia s bežnou dobou liečenia 14 dní,

dňa 3. decembra 2010 v C. R. v predajni nábytku E. prostredníctvom obchodného zástupcu, uzavrel zmluvu o pôžičke č. 1123830985 so spoločnosťou Cunsumer Finance Holding, a. s. Kežmarok, za účelom kúpiť kuchynské zostavy v hodnote 999,90 Eur s tým, že ju splatí v pätnástich mesačnýchsplátkach po 54,31 Eur, pričom predložil potvrdenie o zamestnaní od K. E. z M. s tým, že má mesačný príjem vo výške 400 Eur, hoci v tej dobe bol nezamestnaný, pričom dosiaľ uhradil len jednu splátku v sume 54,31 Eur a ďalšie splátky napriek výzvam dosiaľ neuhradil, čím spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok škodu vo výške 1.163,88 Eur.

Za to bol obvinený Y. F. odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T 252/2012, zo dňa 20. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. januára 2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť uhradiť poškodenej strane Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, škodu vo výške 760,52 Eur.

Obvinený Y. F., jeho obhajca ako aj prokurátor okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sa vzdali práva podať odvolanie, preto rozsudok, sp. zn. 3T 266/2012, zo dňa 17. januára 2013 nadobudol právoplatnosť jeho vyhlásením.

Dňa 2. augusta 2013 podal obvinený návrh na povolenie obnovy konania, pričom v návrhu okrem iného uviedol, že na hlavnom pojednávaní neboli vypočutí svedkovia a tiež žiadal, aby mu bol trest uložený bez použitia asperačnej zásady.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením, sp. zn. 4 Nz 5/2013, zo dňa 22. augusta 2013, povolil obnovu konania v časti výroku o treste, vo zvyšku návrh obvineného zamietol.

Následne bol obvinený Y. F. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T 266/2012, zo dňa 24. októbra 2013, odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T 252/2012, zo dňa 20. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. januára 2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť uhradiť poškodenej strane Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, škodu vo výške 760,52 Eur.

Na podklade odvolania obvineného, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením,sp. zn. 3To 141/2013, na verejnom zasadnutí dňa 8. januára 2014 odvolanie obvineného Y. F. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu včas dovolanie a uplatnil v ňom dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g), h), i) Tr. por.

V rámci dovolacích dôvodov podľa písm. g) obvinený uviedol, že nakoľko na hlavnom pojednávaní nebola vypočutá jeho družka E. C., ktorá by potvrdila, že proti obvinenému krivo svedčila, bola mu tým zmarená možnosť preukázať svoju nevinu.

K dovolaciemu dôvodu podľa písm. i) obvinený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nesprávne správne vec posúdil, keď obvineného uznal za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., pretože ho súd odsúdil iba na základe vynúteného doznania sa, nakoľko obvinený mal byť strašený príslušníkmi Policajného zboru vysokým trestom, ak sa neprizná. Nakoľko je negramotný ani nevie, čo podpisoval.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa písm. h) vidí obvinený v uloženom treste mimo zákonom stanovenú hranicu trestu odňatia slobody. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. Pl. ÚS 106/2011, zo dňa 28. 11. 2012.

Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp. zn. 3T 266/2012, zo dňa 17. januára 2013, následne aj rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp. zn. 3T 266/2012, zo dňa 24. októbra 2013, bol porušený zákon, a aby zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd v súlade s ustanovením § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu, vo výroku o vine i vo výroku o treste a zároveň aby zrušil aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T 266/2012, zo dňa 24. októbra 2013, právoplatný dňa 8. januára 2014, a aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, v súlade s ustanovením § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného Y. F. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, ktorý navrhol dovolanie obvineného odmietnuť, nakoľko podmienky dovolanie neboli splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným Y. F. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov a súd o taký dôkaz oprie svoje rozhodnutie.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i), Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia (podradenosť), odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.

Obvinený na hlavnom pojednávaní dňa 17. januára 2013, pred Okresným súdom Rimavská Sobota, urobil za prítomnosti svojho obhajcu vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutkov popísaných v obžalobe. Nakoľko súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, dokazovanie ohľadom skutkov sa nevykonalo. Obvinený sa k páchaniu trestnej činnosti dobrovoľne priznal a v priebehu vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bol k takémuto vyhláseniu donucovaný.

Poukázanie na nekalé konanie príslušníkov polície, ktorým mali na obvineného vyvíjať nátlak, aby sa priznal, nestačí. Úradný postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci sa považuje za súladný so zákonom, kým nie je dokázaný opak. Treba však zdôrazniť, že základom rozhodovania o vine nebola výpoveď z prípravného konania, ale vyhlásenie obvineného, že je vinný zo žalovaných skutkov. V dôsledku toho dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine na hlavnom pojednávaní vykonané nebolo, teda sa nepoužila pre rozhodnutie ani namietaná údajne vynútená výpoveď, z čoho je zjavne, že súd neopieral svoje rozhodnutie o spomenutý dôkaz, ktorý podľa nepreukázaného tvrdenia obvineného mal byť získaný v dôsledku nátlaku. Rovnako nebolo preukázané ani v dovolaní použité tvrdenie, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. urobil na návrh svojho obhajcu s tým, že v prípade nepriznania viny mu hrozí vysoký trest.

Pokiaľ teda ide o dovolacie dôvody uplatnené obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto naplnené neboli.

Za dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. obvinený považuje skutočnosť, že uložený trest odňatia slobody mu bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto kontexte uvádza, že obvinenému bol ukladaný súhrnný trest za zločin podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. a za prečin podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a to podľa trestnej sadzbystanovenej za najprísnejší z trestných činov, a to za zločin podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., kde zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere sedem až pätnásť rokov. Súd prvého stupňa uložil obvinenému trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto trestnej sadzby, teda nie mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby a tiež nie v rozpore s citovaným nálezom ústavného súdu.

Vzhľadom na toto zistenie je zjavne, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. nie je splnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.