UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému N. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 14. mája 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného N. B. proti právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súde Bratislava IV z 13. júna 2018, sp. zn. 2T/39/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného N. B. odmieta.
Odôvodnenie
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) z 13. júna 2018, sp. zn. 2T/39/2018, v znení opravného uznesenia z 1. apríla 2019, bol obvinený N. B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období presne nezisteného času 14. marca 2018 do nezisteného času 26. marca 2018 v Q., na ul. U. W.. X, v byte č. XX, na deviatom poschodí bytového domu postupne odcudzil z neuzamknutej plechovej pokladničky umiestnenej v stavanej skrini nachádzajúcej sa na chodbe bytu pár náušníc zo žltého zlata, vykladané kamienkami o hmotnosti 4,61 g s puncom v hodnote 90 eur, pár náušníc zo žltého zlata v tvare slzičiek v strede s modrým očkom o hmotnosti 1,29 g s puncom v hodnote 60 eur, pár náušníc zo žltého zlata v tvare plného kruhu o hmotnosti 1,63 g s puncom v hodnote 95 eur, obrúčku zo žltého zlata o hmotnosti 2,51 g nepuncovanú v hodnote 180 eur, prívesok na retiazku zo žltého zlata v tvare kríža o hmotnosti 0,54 g s puncom v hodnote 20 eur, dámsky prsteň zo žltého zlata, guľatého tvaru, s monogramom „M“ o hmotnosti 2,66 g nepuncovaný v hodnote 100 eur, dámsky prsteň zo žltého zlata v tvare motýlika, v strede s bielym očkom o hmotnosti 1,15 g nepuncovaný v hodnote 40 eur, dámsky prsteň zo žltého zlata, v strede s očkom o hmotnosti 1,12 g nepuncovaný v hodnote 40 eur, dámsky prsteň zo žltého zlata, na vrchu s oblúčikom a s ružovým očkom v strede o hmotnosti 1,83 g puncovaný v hodnote 70 eur, čím spôsobil poškodenej U. Q.kodu v celkovej výške 695 eur.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa §287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej U. Q. škodu vo výške 465 eur.
Proti tomuto trestnému rozkazu, ktorý bol obvinenému N. B. doručený 24. júla 2018 a nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2018, podal obvinený prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu 17. decembra 2018 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. f), i), k) Tr. por.
V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. poukazuje na zjavnú nesprávnosť a zmätočnosť vo výroku trestného rozkazu, v ktorom súd uvádza, že sa mal dopustiť trestného činu sprenevery podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák., avšak § 212 ods. 1 f) Tr. zák. neexistuje, pretože je v Trestnom zákone len § 212 ods. 2 písm. f), avšak tu ani o trestný čin sprenevery nejde, ale o trestný čin krádeže.
Pokiaľ ide o dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. f) Tr. por. obvinený uvádza, že s poškodenou žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti aj v údajnom čase spáchania trestného činu. Poukazuje pritom na inštitút súhlasu poškodeného a hlavne na blízky vzťah medzi ním a poškodenou, ktorá má právo udeliť, resp. neudeliť súhlas s trestným stíhaním. V ďalšej časti dovolania namieta, že poškodená bola nedostatočne poučená, resp. upozornená na trestné stíhanie voči nemu.
Napokon v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. uvádza, že podľa § 9 ods. 1 písm. f) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť. Obvinený má za to, že došlo k zásahu do jeho práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov a zákonným spôsobom a to tým, že trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.
V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý trestný rozkaz zrušil a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa písomným podaním z 1. apríla 2019 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „prokurátorka“). V tomto vyjadrení uviedla, že žiadny z obvineným namietaných dovolacích dôvodov nebol v stíhanej trestnej veci naplnený. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. zák. prokurátorka uvádza, že dovolaním napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV trpí chybou v písaní, ktorá však sama o sebe nezakladá naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu. Z obsahu celého vyšetrovacieho, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že súd uznal obvineného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., pre ktorý skutok (aj právnu kvalifikáciu) bola podaná obžaloba a ktorej právnej kvalifikácii zodpovedá tak skutková, ako aj právna veta dovolaním napadnutého trestného rozkazu. Prokurátorka sa nestotožňuje s tvrdením obvineného, že sú naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. f) a k) Tr. por., keďže trestné stíhanie voči obvinenému bolo vedené na základe výslovného súhlasu poškodenej, udeleného pri výsluchu 2. apríla 2018, na základe ktorého bolo vznesené obvinenie voči obvinenému. Následne bola poškodená 2. júna 2018 opätovne vypočutá v procesnom postavení svedka, pričom pri tomto výsluchu opätovne vyjadrila súhlas s trestným stíhaním. Poškodená mala preukázateľnú vedomosť jednak o prebiehajúcom trestnom stíhaní voči obvinenému a jednak o právnej kvalifikácii skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Tvrdenie poškodenej vo vyjadrení z 11. decembra 2018 o tom, že pokiaľ by mala vedomosť, že konanie obvineného bude posúdené ako trestný čin, nikdy by na polícii trestné oznámenie nepodávala, považuje prokurátorka za nepravdivé a účelové. Prokurátorka ďalej uvádza, že takéto späťvzatie je právne nulitné, nakoľko bolo vykonané po právoplatnom skončení trestného stíhania voči obvinenému.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje prokurátorka dôvody dovolania za nesplnené a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v zmysle § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným N. B. ako oprávnenouosobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por., prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia, pričom toto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. a) Tr. por.]. V posudzovanej veci však nie je splnená podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Ako je to uvedené už vyššie, najvyšší súd z predloženého spisového materiálu zistil, že obvinený nevyužil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom by bolo rozhodnuté. Ide pritom o chybu dovolania, ktorú nemožno odstrániť ani postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por.
Treba zároveň zdôrazniť, že riadnym opravným prostriedkom, ktorého podanie (a rozhodnutie o ktorom) je nevyhnutnou podmienkou úspešného podania dovolania zo strany obvineného, by v posudzovanej veci nebol odpor proti trestnému rozkazu, ale až prípadné odvolanie proti rozsudku vydanému po zrušení trestného rozkazu v dôsledku včas podaného odporu. Odpor proti trestnému rozkazu totiž nevyvoláva prieskumné konanie odvolacím súdom ohľadom rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania (trestný rozkaz vydaný súdom) a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v § 355 ods. 3 Tr. por. (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2011).
Najvyššiemu súdu preto neostávalo iné, než dovolanie obvineného N. B. podľa § 382 písm. d) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.