2Tdo/28/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Martina Bargela, v trestnej veci proti obvinenému X. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1T/178/2013, na neverejnom zasadnutí 19. mája 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného X. D. proti právoplatnému Trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. októbra 2013, sp. zn. 1T/178/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného X. D. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo 14. októbra 2013, sp. zn. 1T/178/2013, bol obvinený X. D. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, na tom skutkovom základe, že:

- ako otec X. I., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine, ktorej výška bola určená rozsudkom Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 15Nc/161/97, zo dňa 23.04.1999, právoplatným a vykonateľným 13.07.1999, na základe ktorého je povinný platiť výživné vo výške 26,56 Eur mesačne na každé dieťa vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, K. X., vyživovaciu povinnosť si vedome neplnil riadne v období od 20.02.2004 do 23.04.2005, pričom nebol vedený v evidencii nezamestnaných a nepoberal dávky v hmotnej núdzi, v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti bolo J. I., nar. XX.XX.XXXX, vyplácané náhradné výživné Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, čím mu takto vznikol dlh na náhradnom výživnom voči Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, vo výške 743,68 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 1 T/34/2004, zo dňa 03.02.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2004, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. platného do 1. 1. 2006,

- ako otec X. I., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorým má zákonnú vyživovaciupovinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine, ktorej výška bola určená rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 15Nc 161/97 zo dňa 23.04.1999, právoplatným a vykonateľným 13.07.1999, na základe ktorého je povinný platiť výživné vo výške 26,56 Eur mesačne na každé dieťa vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, K. X., vyživovaciu povinnosť si vedome neplnil riadne voči X. I., nar. XX.XX.XXXX od 26.05.2008 do 31.08.2012 a voči J. I., nar. XX.XX.XXXX od 26.05.2008 doposiaľ, s výnimkou obdobia od 01.02.20013 doposiaľ, kedy je evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci a poberá dávky v hmotnej núdzi, v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti bolo J. I., nar. XX.XX.XXXX vyplácané náhradné výživné Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, čím mu takto vznikol dlh na náhradnom výživnom voči Úradu práce, sociálnych vecía rodiny Žilina, pracovisko Bytča za obdobie od 26.05.2008 do 31.07.2008 vo výške 106,24 Eur a od 01.08.2008 do 01.02.2013 dlh na výživnom voči J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, K. X., vo výške 2.735,68 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 2T/42/2012 zo dňa 27.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.06.2012, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obvineného X. D. upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 10 (desať) mesiacov, so zaradením do I. NVS, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/152/2005, zo dňa 23. novembra 2005, právoplatný dňa 23. novembra 2005, je na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného dostatočný.

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 39 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 353 ods. 2 Tr. por. súd obvineného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti predmetnému Trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.

Vo svojom dovolaní obvinený uviedol, že podľa jeho názoru Okresný súd Žilina sa pri rozhodovaní o vine a ukladaní trestu obvinenému predmetným Trestným rozkazom zo dňa 14. októbra 2013, nevysporiadal so skutočnosťou, že obvinený bol dňa 15. apríla 2013 odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/11/2013, teda že obvinenému mal byť uložený súhrnný trest podľa zásad na ukladanie súhrnného trestu a nie dva samostatné tresty, ktoré samosudca Okresného súdu Žilina uložil v dôsledku nevedomosti o predchádzajúcom odsúdení obvineného.

Obvinený X. D. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, dovolaniu obvineného vyhovel a Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/178/2013, zo dňa 14. októbra 2013 zrušil a vec vrátilo na ďalšie konanie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina, ktorá navrhla dovolanie obvineného z dôvodu uvedeného v § 382 písm. d) Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ale aj to, že obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por., oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Podľa § 382 písm. d) Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por.

Nakoľko obvinený riadny opravný prostriedok v konaní, sp. zn. 1T/178/2013, vôbec nevyužil (ktorým riadnym opravným prostriedkom by nebolo podanie odporu, viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2009, sp. zn. 2Tdo/39/2009, ale až podanie odvolania proti rozsudku) obvinený nesplnil podmienku ustanovenú v § 372 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.