UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) a písm. f) Tr. zák. a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. februára 2015, sp. zn. 3Tos/35/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného M. C. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. decembra 2014, sp. zn. 4PP/179/2014 bola podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietnutá žiadosť obvineného M. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v Trnave uznesením z 24. februára 2015, sp. zn. 3Tos/35/2015, sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený M. C. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 02. januára 2017 (č. l. 74 spisu), potom ďalším podaním postúpeným Okresnému súdu Trnava z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 23. marca 2017 (č. l. 93-94 spisu), obe doplnené podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 05. apríla 2017 (č. l. 96-98 spisu). Následne podal dovolanie aj prostredníctvom obhajkyne dňa 11. apríla 2017 z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (č. l. 100-103 spisu). Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Trnava. Po tomto postupe predložil dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Obvinený v podanom dovolaní uviedol, že v žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 12. októbra 2014 okrem podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody žiadal aj o ustanovenie obhajcu, ktorý by mu v predmetnej veci poskytol právnu pomoc, avšak ani okresný súd a ani krajský súd sa touto jeho žiadosťou vôbec nezaoberali a obhajcu mu neustanovili, čím podľa jeho názoru zásadným spôsobom porušili jeho právo na obhajobu a s tým spojenú zásadu rovnostizbraní (rovnakého postavenia účastníka konania), keďže ho svojim konaním postavili do znevýhodnenej pozície oproti protistrane a znemožnili mu tak účelne, za pomoci obhajcu obhajovať jeho práva v predmetnom konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 313/05, podľa ktorého „pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.“
Zásadné porušenie práva na obhajobu vidí obvinený aj v tom, že na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2014, na ktorom Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 4PP/179/2014 zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorú však na verejnom zasadnutí bližšie neodôvodnil, keďže nevedel, čo konkrétne vyššie uvedené uznesenie okresného súdu obsahuje. Následne písomne požiadal o doručenie tohto uznesenia, aby svoju sťažnosť mohol náležite zdôvodniť a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Jeho žiadosť však okresný súd ani krajský súd nebrali do úvahy a Krajský súd v Trnave uskutočnil neverejné zasadnutie bez toho, aby bolo obvinenému doručené uznesenie prvostupňového súdu, o ktoré žiadal. V tejto súvislosti uviedol, že je povinnosťou súdu doručovať stranám trestného konania písomnosti, aby sa k nim mohli vyjadriť, pričom táto povinnosť sa považuje za súčasť práva na obhajobu.
Na základe uvedených skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. a zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4PP/179/2014 zo dňa 10. decembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/35/2015 zo dňa 24. februára 2015. Zároveň navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor sa v stanovenej lehote k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o zamietnutí žiadosti obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu. Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody (pričom dovolanie podá v zmysle § 369 ods. 1 Tr. por. len na podnet osoby, ktorej Trestný poriadok nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.). Obvinený takéto oprávnenie v prípade uznesenia o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemá. Možno preto jednoznačne konštatovať, že dovolanie bolo v danom prípade podané neoprávnenou osobou.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. C. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.