2Tdo/26/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2016 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému D. F. pre pokus prečinu podvodu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o dovolaní obvineného D. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. septembra 2014, sp. zn. 4To/93/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. F. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 16. júna 2014, sp. zn. 2T/87/2012, bol obvinený D. F. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Nitra, sp. zn. 4Pv 572/2010 zo dňa 12. júla 2012, podanej na Okresný súd Nitra dňa 13. júla 2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus prečinu podvodu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 15. marca 2010 v čase okolo 17.30 hod. na Exekútorskom úrade, na ulici Piaristická 2, Nitra od poškodeného JUDr. H. L.iadal o duplicitné vyplatenie pohľadávky na sumu 4.442.45 eur, ktorý mal na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nitra číslo 15C/187/2002-349 zo dňa 30. januára 2009 potvrdeného rozhodnutím Krajského sudu v Nitre pod číslom konania 7Co/57/2009- 391 zo dňa 25. februára 2010 vyplatiť obvinenému, pričom vyššie uvedenú čiastku poškodený JUDr. H. L. vyplatil, o čom bol vystavený výdavkový pokladničný doklad osobou G. R. zo dňa 15. marca 2010 na vyššie uvedenú sumu, ktorú poškodený JUDr. H. L. vyplatil v hotovosti obvinenému, pričom obvinený príjem uvedenej čiastky potvrdil svojim podpisom na vyššie uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade, nakoľko mu už bola táto čiastka toho istého dňa vyplatená, duplicitným vyplatením by spôsobil JUDr. H. L.kodu vo výške 4.442.45 eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/93/2014 z 25. septembra 2014 bolo odvolanie obvineného D. F. a okresného prokurátora Nitra proti prvostupňovému rozsudku zamietnuté podľa §319 Tr. por.

Obvinený D. F. podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Tibenského proti tomuto uzneseniu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ a k/ Tr. por.

Dovolanie odôvodnil nasledovne:

Ku všetkým dôvodom dovolania uviedol, že: a) trestné stíhanie bolo od začiatku proti nemu vedené v rozpore s princípom ultima ratio, b) skutok tak ako bol uvedený v obžalobe sa nikdy nestal, čo je preukázané dôkazmi, ktoré ak boli protichodné a nedá sa z nich urobiť jednoznačný záver, musia byť vyhodnotené v súlade so zásadou in dubio pro reo, c) súd nevykonal zákonným spôsobom dôkaz o údajnom preukázaní sa obvineného starým občianskym preukazom, ale len k tomu vypočul poškodeného, d) nevypočul podľa návrhu obhajoby i prokurátora svedka C.Y., e) súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy.

Na základe toho obvinený navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/93/2014-401 dňa 25. septembra 2014, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/87/2012 zo dňa 16. júna 2014 a to z dôvodov porušenia zákona a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor sa k dovolaniu vyjadril takto:

V dovolaní nebolo špecifikované, ktorý dovolací dôvod sa viaže ku ktorej časti odôvodnenia a z odôvodnenia explicitne nevyplýva dovolací dôvod podľa písmen c/, g/, i/ a k/ § 371 ods. 1 Tr. por. Prokurátor tvrdil, že trestné stíhanie bolo vedené zákonným spôsobom, bez toho, aby dôkazy boli vykonané nezákonným spôsobom a bolo porušené právo na obhajobu, skutok sa stal a ničím nebolo preukázané, že trestné stíhanie bolo neprípustné, pretože exekúcia, na ktorú dal obvinený D. F. podnet, sa skončila vymožením pohľadávky a preto prokurátor považoval dovolanie za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ a k/ Tr. por.

Podľa týchto ustanovení dovolanie možno podať, ak c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, g/ rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, k/ proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

K písm. c/ dovolací súd zásadne uvádza:

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. možno považovať predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ktorý by viedol k ukráteniuobvineného v jeho práve na obhajobu zásadným spôsobom, teda takým, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie súdu.

Išlo by najmä o prípady, kedy by obvinený nemal obhajcu, hoci by ho podľa zákona mal mať, ak by obhajca nemohol riadne uplatniť svoje práva, pretože by nebol upovedomený o čase vykonávania úkonov, nemohol by navrhovať dôkazy, alebo také návrhy by ostali bez odozvy, aby na ne príslušný orgán reagoval a rozhodol o nich a podobne. Obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. rozhodne nepatrí medzi porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.

K písm. g/ dovolací súd uvádza, že z preskúmavaného spisu nebolo zistené, aby súd prvého stupňa, resp. vyšetrovateľ vykonal ktorýkoľvek dôkaz nezákonným spôsobom. Týka sa to aj dôkazu o údajnom preukázaní sa obvineného starým občianskym preukazom. Okrem výsluchu svedkyne R. a poškodeného L. neexistuje žiaden iný dôkaz, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil, či sa obvinený preukázal starým alebo novým občianskym preukazom.

Dovolací súd dopĺňa, že nevykonanie dôkazu alebo odmietnutie vykonať konkrétny dôkaz ešte nezakladá uvedený dovolací dôvod, ak o ňom v konaní pred súdom bolo rozhodnuté, že sa nevykoná. V prerokúvanej veci sa tak stalo na hlavnom pojednávaní 16. júna 2014, o čom svedčí zápisnica z hlavného pojednávania z tohto dňa na č. l. 330, keď po otázke samosudkyne, či sú návrhy na doplnenie dokazovania odpovedali všetky zúčastnené strany v konaní, že návrhy nemajú. Svedok H. nebol vypočutý z dôvodu jeho nedostihnuteľnosti - vodič kamióna dlhodobo vzdialený 4800 km z miesta bydliska (č.l. 290).

V prerokúvanej veci bolo jednoznačne preukázané, že skutok, tak ako bol formulovaný v obžalobe, nie je trestným činom z dôvodu, že popis konania obvineného uvedený v úvode tohto odôvodnenia vôbec nezakladá trestnú zodpovednosť za žiadny v Trestnom zákone uvedený trestný čin. Nedostatok spočíva najmä v neúplnosti popísania objektívnej stránky konania obvineného.

So zreteľom na dovolací dôvod uvedený v písm. i/ § 371 ods. 1 Tr. por. hodnotenie dôkazov, skúmanie skutkového stavu, rozsah vykonaného dokazovania neprislúcha dovolaciemu súdu. Dovolanie nie je riadny opravný prostriedok, ktorý by slúžil na preskúmavanie trestnej veci ako takej v rozsahu odvolania. Z toho dôvodu dôvody dovolania, ktoré sa týkajú nevykonania dôkazov v rozsahu predstáv obvineného, ak o návrhoch na vykonanie dôkazov bolo rozhodnuté zákonným spôsobom, ako v prerokúvanom prípade, dôvody týkajúce sa hodnotenia dôkazov i skutkové hodnotenia predkladané obvineným vrátane jeho tvrdení, že sa skutok uvedený v obžalobe nestal, sú skutkovými zisteniami, ktoré v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. - správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť nezakladajú žiaden dovolací dôvod. Dovolací súd sa stotožnil so závermi Okresného súdu Nitra i Krajského súdu v Nitre, že skutok, tak ako bol uvedený v obžalobe, nie je možné kvalifikovať ako trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a vôbec ako trestný čin.

Napokon pri dovolacom dôvode podľa písm. k/ § 371 ods. 1 Tr. por. je potrebné uviesť, že slovným spojením „hoci nebolo prípustné“ vo vete „proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné“, sa má na mysli neprípustnosť trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené a/ ak je trestné stíhanie premlčané, b/ ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný, c/ ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná, d/ proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, e/ ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkomsúdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, f/ ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť, alebo g/ ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Ani jeden z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania v prerokúvanej veci nebol naplnený, pretože obvinený D. F. neprípustnosť trestného stíhania vyvodzuje zo skutkových dôvodov tvrdiac, že ničoho trestného sa nedopustil. V prípade aplikácie § 9 ods. 1 Tr. por. však na rozdiel od toho o protiprávne konanie ide, avšak je tu zákonná prekážka, ktorá nedovoľuje viesť trestné stíhanie.

Z uvedeného vyplýva, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku i Trestného zákona a nebolo vedené proti osobe, proti ktorej bolo trestné stíhanie neprípustné.

Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie obvineného D. F..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.