2Tdo/25/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Peter Paluda v trestnej veci obvineného Z. K. pre trestný čin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2005 a iné, na neverejnom zasadnutí 19. mája 2015 v Bratislave, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 14. februára 2012, sp. zn. 1 Tos 11/2012, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo 14. februára 2012, sp. zn. 1 Tos 11/2012, bol v zmysle § 371 ods. 2 Tr. por.

porušený zákon

v ustanovení § 68 ods. 4 Tr. zák.

v neprospech obvineného Z. K.

Toto rozhodnutie sa zrušuje.

Zrušujú sa aj všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Žiline sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Proti napadnutému uzneseniu podal včas dovolanie minister spravodlivosti, a to na základe oprávnenia, vyplývajúceho z § 371 ods. 2 Tr. por.

V dovolaní uvádza: „Uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn. 12PP/23/2007 zo dňa 24.3.2011 (právoplatným dňom

14.2.2012) rozhodol súd o tom, že podmienečne prepustený Z. K. sa v skúšobnej dobe neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov a 27 dní, ktorý mu uložil Okresný súd Levice, sp. zn. 4T/130/2005 rozsudkom zo dňa 16.1.2006, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn. 12Pp/23/2007 zo dňa 15.3.2007 (právoplatným dňom 15.3.2007), vykoná.

Súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že skúšobná doba bola stanovená na 3 roky a trvala teda od 15.3.2007-15.3.2010, nakoľko v zápisnici ako aj v uznesení Okresného súdu Martin, sp. zn. 12PP/23/2007 z 15.3.2007 bola uvedená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.

Proti uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť na krajský súd. V odôvodnení sťažnosti uvádza, že pri prejednaní žiadosti o podmienečné prepustenie vyniesol ústne JUDr. Roman Tichý rozhodnutie, kde mu bola určená skúšobná doba podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 2 rokov. Následne mu bolo doručené písomné vyhotovenie príkazu súdu, podľa ktorého má byť ihneď prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v príkaze bolo uvedené, že mu bola určená skúšobná doba 2 roky. Následne mu bolo doručené samotné uznesenie súdu, kde je uvedené, že súd určil lehotu 3 roky.

Taktiež uvádza, že aj prokurátor Okresnej prokuratúry Martin si vyznačil do dozorujúceho denníka, že mu bola uložená skúšobná doba 2 roky. Na tento rozpor okresná prokuratúra listom doručeným na súd 11. apríla 2007 upozornila, avšak Mgr. Štefan Fedor - vyšší súdny úradník uviedol, že predmetné uznesenie bolo vyhotovené v súlade so zápisnicou, kde je uvedené trvanie skúšobnej doby 3 roky.

Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 1Tos/11/2012 zo 14. februára 2012 sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.

Odvolací súd uviedol, že nemá dôvod pochybovať o tvrdeniach JUDr. Romana Tichého ako aj zapisovateľky týkajúcich sa určenia výmery skúšobnej doby, z ktorých vyplýva, že odsúdenému bola určená skúšobná doba vo výmere 3 roky.

Obvinený podal v zastúpení JUDr. Hlbočanom 29. októbra 2012 na Okresný súd Martin návrh na vydanie rozhodnutia o oprave uznesenia a zápisnice tak, aby boli dané do súladu s príkazom súdu.

Okresný súd Martin uznesením, sp. zn. 12PP/23/2007 z 29. mája 2013 návrh na opravu zápisnice a uznesenia o podmienečnom prepustení zamietol.

Proti uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť.

Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 1Tos/101/2013 z 29. októbra 2013 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie Okresný súd Martin, sp. zn. 12PP/23/2007 z 29.5.2013 a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Žiline zistil, že sťažnosť je dôvodná a v predmetnej veci je spornou skutočnosť, či okresný súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení obv. Z. K. dňa 15.3.2007 vyhlásil na verejnom zasadnutí dĺžku skúšobnej doby 2 roky alebo 3 roky. K tomuto záveru dospel súd najmä vo svetle novej skutočnosti, ktorou sú poznámky prísediacej Z., z ktorých vyplýva, že skúšobná doba bola určená (vyhlásená) vo výmere 2 roky.

V nadväznosti na rozhodnutie krajského súdu vydal Okresný súd Martin 13.2.2014 (právoplatné dňom 25.2.2014) opravné uznesenie, v ktorom bola určená skúšobná doba podľa § 68 ods. 1 Tr. zák., účinného od 1.1.2006 v trvaní 2 rokov.

Obvinený podal v zastúpení JUDr. Hlbočanom 18. júla 2014 na Okresný súd Martin návrh na vykonanie verejného zasadnutia o rozhodnutí o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, návrh na opravu zápisnice o verejnom zasadnutí z 24.3.2011 a návrh na opravu uznesenia z 24.3.2011.

Okresný súd Martin si vyžiadal od všetkých oprávnených osôb originál uznesenia 12PP/23/2007 z 15.3.2007 a na všetkých vyznačil opravu, čo sa týka dĺžky skúšobnej doby a to z troch rokov na dva roky. Vzhľadom na to, že uznesenie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z 24.3.2011 je naďalej právoplatné, súd nemá dôvod určiť termín verejného zasadnutia a rozhodnúť o osvedčení odsúdeného.

Uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu Trestného zákona v ustanovení § 68 ods. 4 Tr. zák. Podľa predmetného ustanovenia rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Skúšobná doba obvineného Z. K. v zmysle opravného uznesenia trvala od 15.3.2007-15.3.2009 - súd bol preto povinný rozhodnúť o neosvedčení sa obvineného do 15·3·2011. Keďže rozhodol až 24.3.2011, v zmysle § 68 ods. 4 Tr. zák. sa už trest považoval za vykonaný a súd tak nemohol rozhodnúť o jeho premene.

Vyššie uvedeným pochybením je naplnený dovolací dôvod § 371 ods. 2 Tr. por.“.

Dovolateľ preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 68 ods. 4 Tr. zák., v neprospech obvineného Z. K., napadnuté uznesenie Krajského súdu zrušil, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a aby Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd dovolanie preskúmal a zistil, že je v celom rozsahu dôvodné. Dovolanie obsahuje chronologický popis a právnu charakteristiku všetkých rozhodujúcich skutočností, zodpovedajúcu stavu veci a zákonu.

Podstatou riešenia dotknutej otázky je okolnosť, že bolo potrebné opravným procesným mechanizmom ustáliť skúšobnú dobu pri podmienečnom prepustení na dva roky namiesto v pôvodnom rozhodnutí uvedených troch rokov. Tým sa dostalo rozhodnutie okresného súdu o výkone trestu z 24. marca 2011 do polohy nezákonnosti, keďže sa tento trest už považoval za vykonaný. Sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu teda bolo potrebné (dovolaním napadnutým rozhodnutím) vyhovieť, nie ju zamietnuť.

Preto najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom a s použitím ustanovení, uvedených vo výroku tohto rozsudku. V novom konaní bude potrebné v zmysle vyššie prezentovaného právneho názoru vychádzať z fikcie vykonania trestu. Na tento účel postačí rozhodnutie okresného súdu zrušiť podľa § 194 ods. 1 Tr. por., bez použitia postupu podľa písmena a/ alebo písmena b/ tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.