2Tdo/24/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci obvineného G. H. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2014 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To 96/2013, z 26. novembra 2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného G. H. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného H. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II (ďalej len okresný súd) z 22. januára 2013, sp. zn. 3T 145/2011.

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného G. H. uznal za vinného z úmyselného zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom G. H. H., IČO XXXXXXXX s miestom podnikania T. XXX, E., dňa 12. septembra 2007 zámerne predložil ako dôkaz Okresnému súdu Bratislava II so sídlom na Drieňovej ulici 5, Bratislava k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, číslo konania 21C 164/07, pozmenenú Zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 02. januára 2002, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom Y. R., bytom R. XX R. a nájomcom G. H. H., T. XXX V..

Za tento čin okresný súd podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu, doručenýmokresnému súdu 2. apríla 2014.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Vecne (§ 374 ods. 1 Tr. por.) namieta, že súd svoje skutkové zistenia nevyvodil z nepochybných dôkazov. Nevysporiadal sa s otázkou druhej nájomnej zmluvy, ktorú považoval za irelevantnú a falošnú a tiež s obhajobou obžalovaného, ktorú považoval za účelovú. Súd tiež pochybil pri vykonávaní dokazovania, keď nevypočul právnu zástupkyňu poškodenej k pravosti listu a nevykonal dokazovanie ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov obvineným poškodenej na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Obvinenému bol imputovaný záver, že konal v úmysle predložiť sfalšovaný dôkaz.

Na základe toho navrhuje vysloviť porušenie ustanovenia § 319 Trestného poriadku, zrušiť rozhodnutia oboch súdov a prikázať vec okresnému súdu na opätovné prerokovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec predbežne preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych dôvodov (§ 382 písm. a/, písm. b/ alebo písm. d/ až písm. f/ Tr. por.). Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 (ods. 1) Tr. por.

Všetky námietky dovolateľa sa týkajú skutkových zistení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za dokázané, najmä v otázke zámerného predloženia z jeho strany súdu pozmenenej zmluvy medzi obvineným a Y. R.. Od toho potom dovolanie odvíja nesprávnosť právnej kvalifikácie činu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Judikatúra najvyššieho súdu už chronicky zdôrazňuje nemožnosť prieskumu skutkového stavu a hodnotenia dôkazov v dovolacom konaní, okrem dovolania ministra spravodlivosti, podaného podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Rovnako okolnosť nevykonania ďalších dôkazov, či už z iniciatívy súdu (§ 2 ods. 11 Tr. por.), alebo v dôsledku odmietnutia dôkazných návrhov strán, nie je dôvodom dovolania (ako porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) - k tomu pozri rozhodnutie č. 7/2011 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (čiastka 1). Nie je teda v preskúmavanej veci splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (ktorý je uplatňovaný), ani iný dôvod dovolania podľa odseku 1 naposledy označeného ustanovenia.

Preto bolo dovolanie odmietnuté ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.