N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 23/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenej
E. Z. – B., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v znení
účinnom do 01. januára 2006, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 19. januára 2010, sp. zn. 3To/34/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej E. Z. – B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nitra, z 02. apríla 2009, sp. zn. 6T/166/2008 bola
obvinená E. Z. uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006, na tom skutkovom základe, že
po tom, čo v presne nezistenom dni začiatkom mesiaca september 2004
v N. na R. v kaviarni F. za účelom vylákania peňazí predložila R. Ž. a A. R.
písomný zoznam konkrétnych bytov v lokalite N. s tým, že je to ponuka bytov
mesta N. na ich odpredaj po neplatičoch, vie vybaviť na vybraté byty z toho
zoznamu výhodnú cenu, ale peniaze, ako záloha na byty, musia byť zložené v
mesiaci september 2004, do zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Nitre,
následne dňa 20.09.2004 v predmetnej kaviarni prevzala od R. Ž. a A. R. za štyri
byty vybraté z toho zoznamu peniaze vo výške spolu 1.300.000,-Sk, dodatočne v
zmluve o pôžičke zo dňa 28.09.2004 prehlásila, že ak byty
v katastrálnom území N.N. nezabezpečí, peniaze vráti do 10.10.2004, avšak peniaze nevrátila, byty nezabezpečila, čím poškodenému R. Ž. spôsobila škodu
vo výške 1.060.000,-Sk a A. R. škodu vo výške 240.000,-Sk.
Za to jej bol uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, k/, l/
Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák.
a § 42 ods. 1 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola obvinená pre výkon trestu odňatia slobody
zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenej
rozsudkom Okresného súdu Nitra, z 28. apríla 2008, sp. zn. 4T/26/2008, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného R. Ž.,
nar. X. v N., trvale bytom I., K. s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote obvinená odvolanie,
ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a podmienečného zastavenia trestného
stíhania podľa § 282 ods. 1 Tr. por. alebo z dôvodov § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.
Alternatívne sa domáhala aj zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/
Tr. por., zastavenia trestného stíhania, alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu.
V krajnom prípade navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, uznať ju vinnou len podľa § 250
ods. 3 Tr. zák. a uložiť jej trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, so skúšobnou dobou tri
roky, za uloženia probačného dohľadu.
Krajský súd v Nitre uznesením z 19. januára 2010, sp. zn. 3To/34/2009, podľa § 321
ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, ale len vo výroku o náhrade škody. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala obvinená prostredníctvom svojho
obhajcu 27. januára 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedla ako dovolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá,
že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,
hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a druhý, že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinená uviedla, že výrok uznesenia
o vznesení obvinenia je nezrozumiteľný a skutok nie je trestným činom, keďže neobsahuje
objektívnu stránku trestného činu (skutok neoznačuje, čím a ako mala obvinená uviesť
do omylu p. Ž. a p. R.). Podľa jej názoru nebola o preštudovaní vyšetrovacieho spisu
upovedomená. Poukázala na to, že napriek neprítomnosti poškodených sa pojednávalo
a zápisnica o hlavnom pojednávaní bola po skončení opravovaná (obvinená uviedla,
že nepopiera spáchanie skutku a nie, že je vinná zo spáchania skutku). Zdôraznila, že ani
krajský súd ako súd odvolací nemohol akceptovať priznanie sa obvinenej ku skutku, ktorý nie
je trestným činom, mohol rozhodnúť len rozsudkom a verejné zasadnutie bolo vykonané
v neprítomnosti obvinenej, hoci na to neboli splnené podmienky. V závere sa dovolateľka
venuje dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a tvrdí, že zistený skutok
nie je trestným činom. Ak by skutok obsahoval znaky trestného činu podvodu, bolo ho treba
kvalifikovať podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.
Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
a rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie. Súčasne sa domáhala zrušenia nariadenia výkonu trestu odňatia slobody
(pokiaľ by bola vo výkone trestu odňatia slobody).
K dovolaniu obvinenej sa vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra,
ktorý uviedol, že dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. nie sú naplnené a navrhol toto podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané
oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie
Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2
Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra z 02. apríla 2009, sp. zn. 6T/166/2008, vo výroku o náhrade škody. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368
ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená
aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373
Tr. por.
V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané
a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,
že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. d/, písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.
zistil, že dovolanie podané obvinenou E. Z. – B. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm.
c/ Tr. por. odmietol.
Obvinená v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. tvrdí,
že sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti napriek tomu, že sa riadne ospravedlnila.
Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd nepochybil, keď vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvinenej.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinená bola upozornená v zmysle § 293
ods. 5, ods. 8 Tr. por., že v prípade, ak sa bezdôvodne nedostaví na verejné zasadnutie, toto
bude vykonané v jej neprítomnosti. Obvinená doručila 18. januára 2010 osobne do podateľne
krajského súdu ospravedlnenie o neúčasti na verejnom zasadnutí konanom 19. januára 2010
prostredníctvom tretej osoby spolu s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podmienky na konanie verejného
zasadnutia v neprítomnosti obvinenej boli splnené. Obvinenej bolo riadne a včas predvolanie
na verejné zasadnutie doručené (14. decembra 2009) a bola aj správne poučená o možnosti
konania verejného zasadnutia bez jej prítomnosti, čo sama obvinená ani vo svojom dovolaní
nespochybňuje. Tvrdenie obvinenej, že neboli splnené zákonné podmienky na konanie
verejného zasadnutia v jej neprítomnosti nie sú pravdivé. Obvinená neospravedlnila svoju
neúčasť na verejnom zasadnutí hodnoverným spôsobom, aj keď podala na krajský súd
ospravedlnenie svojej neúčasti (toto ospravedlnenie podala len jeden deň pred konaním
verejného zasadnutia, hoci bola neschopná práce od 14. októbra 2009), v ktorom súčasne
nepožiadala súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jej prítomnosti tak, ako to predpokladá § 293 ods. 8 Tr. por. Hodnoverným ospravedlnením neprítomnosti
je aj ospravedlnenie neprítomnosti zo zdravotných dôvodov, avšak z úradného záznamu (č.l.
381) vyplýva, že obvinená sa bez ujmy na jej zdraví môže dostaviť na verejné zasadnutie
(vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. M. K.).
Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinená v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. tvrdí, že zistený skutok nie je trestným činom. To, že vylákala peniaze,
nie je naplnením skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ide o obchodnoprávny vzťah.
V prípade právneho posúdenia zisteného skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Nitra z 02. apríla 2009, sp. zn.
6T/166/2008, je správne právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.
Tento záver je potrebné vyvodiť z tej skutočnosti, že obvinená na hlavnom
pojednávaní 02. apríla 2009 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je
vinná zo spáchania skutku a po porade so svojim obhajcom na jednotlivé otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,g/ a h/ Tr. por. odpovedala kladne. Keďže súd nemajúc pochybnosti o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe toto
vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, neboli na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257
ods. 7 Tr. por. vykonávané dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu a právnej
kvalifikácii.
V prípade vyhlásenia obvinenej na hlavnom pojednávaní urobenom podľa § 257 ods. 3
písm. b/ alebo c/ Tr. por. (vyhlásenie podľa písm. c/ je alternatívou k písm. b/) a následnom
prijatí tohto vyhlásenia súdom prvého stupňa podľa § 257 ods. 6 Tr. por., nie je možné právne
účinne napadnúť odvolaním výrok o vine, teda skutkový stav ani právnu kvalifikáciu.
Dovolací súd sa so záverom odvolacieho súdu stotožňuje v tom smere, že vyhlásenie
obvinenej a následné prijatie tohto vyhlásenia súdom, pokiaľ boli dodržané všetky procesné
podmienky ustanovenia, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu
podaného odvolania (ani tak dovolaciemu súdu) meniť priznaný skutkový stav ani právnu
kvalifikáciu.
Je potrebné uviesť, že pred prijatím vyhlásenia súd obvinenú poučil o jej právach,
zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Mala pritom možnosť sa radiť
so svojim obhajcom, takže mala zabezpečenú kvalifikovanú právnu pomoc a bolo výlučne
na jej vôli, či takéto vyhlásenie urobí, alebo nie.
Dovolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že obhajobou namietaná
právna kvalifikácia (podľa názoru obhajoby skutok neobsahuje podvodné konanie) je priamo
vyjadrená v skutku obžaloby, ku ktorému sa obvinená priznala: „.... za účelom vylákania
peňazí predložila R. Ž. a...“).
Na margo ostatných dovolacích námietok obvinenej, uvedených v dovolaní (oprava
zápisnice o hlavnom pojednávaní, nedostatočne vykonané oboznamovanie s výsledkami
vyšetrovania, odvolací súd mal rozhodnúť rozsudkom) Najvyšší súd Slovenskej republiky
podotýka, že nie je zrejmé, pod aký dovolací dôvod je ich potrebné subsumovať. Tieto tvoria
zväčša prvú časť odôvodnenia dovolania, ktorá svojim obsahom len všeobecne poukazuje
na určité skutočnosti (bez udania akéhokoľvek dovolacieho dôvodu). Preto nebolo ani
potrebné sa nimi zaoberať. Z predloženého spisu je však možné zistiť, že zápisnica o hlavnom pojednávaní z 02. apríla 2009 na Okresnom súde Nitra dodatočne opravovaná
nebola, obvinená sa vzdala práva preštudovať spis po skončení vyšetrovania podľa § 208
Tr. por. (č.l. 259, výsluch obvinenej 26. augusta 2008) a odvolací súd správne rozhodol
uznesením, keď napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil v časti výroku o náhrade škody.
V závere dovolací súd, vzhľadom i na vyššie uvedené, považuje za nevyhnutné
zdôrazniť to, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými
sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
Dôvody dovolania je treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať
v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por., čo v posudzovanom
prípade splnené nebolo.
So zreteľom na to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvinenej E. Z. - B.
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 10. augusta 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková