N a j v y š š í s ú d  

2 Tdo 23/2010

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenej

E.   Z. – B., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v znení

účinnom do 01. januára 2006, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 19. januára 2010, sp. zn. 3To/34/2009, takto

r o z h o d o l :

  Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej E. Z. – B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra, z 02. apríla 2009, sp. zn. 6T/166/2008 bola

obvinená E. Z. uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006, na tom skutkovom základe, že  

po tom, čo v presne nezistenom dni začiatkom mesiaca september 2004

v N. na R. v kaviarni F. za účelom vylákania peňazí predložila R. Ž. a A. R.

písomný zoznam konkrétnych bytov v lokalite N. s tým, že je to ponuka bytov

mesta N. na ich odpredaj po neplatičoch, vie vybaviť na vybraté byty z toho

zoznamu výhodnú cenu, ale peniaze, ako záloha na byty, musia byť zložené v

mesiaci september 2004, do zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Nitre,

následne dňa 20.09.2004 v predmetnej kaviarni prevzala od R. Ž. a A. R. za štyri

byty vybraté z toho zoznamu peniaze vo výške spolu 1.300.000,-Sk, dodatočne v

zmluve o pôžičke zo dňa 28.09.2004 prehlásila, že ak byty

v katastrálnom území N.N. nezabezpečí, peniaze vráti do 10.10.2004, avšak peniaze nevrátila, byty nezabezpečila, čím poškodenému R. Ž. spôsobila škodu

vo výške 1.060.000,-Sk a A. R. škodu vo výške 240.000,-Sk.

Za to jej bol uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, k/, l/

Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák.

a § 42 ods. 1 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola obvinená pre výkon trestu odňatia slobody

zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenej

rozsudkom Okresného súdu Nitra, z 28. apríla 2008, sp. zn. 4T/26/2008, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného R. Ž.,

nar. X. v N., trvale bytom I., K. s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote obvinená odvolanie,

ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a podmienečného zastavenia trestného

stíhania podľa § 282 ods. 1 Tr. por. alebo z dôvodov § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.

Alternatívne sa domáhala aj zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/

Tr. por., zastavenia trestného stíhania, alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu.

V krajnom prípade navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, uznať ju vinnou len podľa § 250

ods. 3 Tr. zák. a uložiť jej trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, so skúšobnou dobou tri

roky, za uloženia probačného dohľadu.

Krajský súd v Nitre uznesením z 19. januára 2010, sp. zn. 3To/34/2009, podľa § 321

ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, ale len vo výroku o náhrade škody. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala obvinená prostredníctvom svojho

obhajcu 27. januára 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedla ako dovolacie dôvody

uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá,

že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a druhý, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinená uviedla, že výrok uznesenia

o vznesení obvinenia je nezrozumiteľný a skutok nie je trestným činom, keďže neobsahuje

objektívnu stránku trestného činu (skutok neoznačuje, čím a ako mala obvinená uviesť

do omylu p. Ž. a p. R.). Podľa jej názoru nebola o preštudovaní vyšetrovacieho spisu

upovedomená. Poukázala na to, že napriek neprítomnosti poškodených sa pojednávalo

a zápisnica o hlavnom pojednávaní bola po skončení opravovaná (obvinená uviedla,

že nepopiera spáchanie skutku a nie, že je vinná zo spáchania skutku). Zdôraznila, že ani

krajský súd ako súd odvolací nemohol akceptovať priznanie sa obvinenej ku skutku, ktorý nie

je trestným činom, mohol rozhodnúť len rozsudkom a verejné zasadnutie bolo vykonané

v neprítomnosti obvinenej, hoci na to neboli splnené podmienky. V závere sa dovolateľka

venuje dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a tvrdí, že zistený skutok

nie je trestným činom. Ak by skutok obsahoval znaky trestného činu podvodu, bolo ho treba

kvalifikovať podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.

Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

a rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie

a rozhodnutie. Súčasne sa domáhala zrušenia nariadenia výkonu trestu odňatia slobody

(pokiaľ by bola vo výkone trestu odňatia slobody).

K dovolaniu obvinenej sa vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra,

ktorý uviedol, že dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. nie sú naplnené a navrhol toto podľa

§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2

Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra z 02. apríla 2009, sp. zn. 6T/166/2008, vo výroku o náhrade škody. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368

ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená

aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373

Tr. por.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. d/, písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.

zistil, že dovolanie podané obvinenou E. Z. – B. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm.

c/ Tr. por. odmietol.

Obvinená v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. tvrdí,

že sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti napriek tomu, že sa riadne ospravedlnila.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd nepochybil, keď vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvinenej.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinená bola upozornená v zmysle § 293

ods. 5, ods. 8 Tr. por., že v prípade, ak sa bezdôvodne nedostaví na verejné zasadnutie, toto

bude vykonané v jej neprítomnosti. Obvinená doručila 18. januára 2010 osobne do podateľne

krajského súdu ospravedlnenie o neúčasti na verejnom zasadnutí konanom 19. januára 2010

prostredníctvom tretej osoby spolu s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podmienky na konanie verejného

zasadnutia v neprítomnosti obvinenej boli splnené. Obvinenej bolo riadne a včas predvolanie

na verejné zasadnutie doručené (14. decembra 2009) a bola aj správne poučená o možnosti

konania verejného zasadnutia bez jej prítomnosti, čo sama obvinená ani vo svojom dovolaní

nespochybňuje. Tvrdenie obvinenej, že neboli splnené zákonné podmienky na konanie

verejného zasadnutia v jej neprítomnosti nie sú pravdivé. Obvinená neospravedlnila svoju

neúčasť na verejnom zasadnutí hodnoverným spôsobom, aj keď podala na krajský súd  

ospravedlnenie svojej neúčasti (toto ospravedlnenie podala len jeden deň pred konaním

verejného zasadnutia, hoci bola neschopná práce od 14. októbra 2009), v ktorom súčasne

nepožiadala súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jej prítomnosti tak, ako to predpokladá § 293 ods. 8 Tr. por. Hodnoverným ospravedlnením neprítomnosti

je aj ospravedlnenie neprítomnosti zo zdravotných dôvodov, avšak z úradného záznamu (č.l.

381) vyplýva, že obvinená sa bez ujmy na jej zdraví môže dostaviť na verejné zasadnutie

(vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. M. K.).

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinená v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por. tvrdí, že zistený skutok nie je trestným činom. To, že vylákala peniaze,

nie je naplnením skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ide o obchodnoprávny vzťah.

V prípade právneho posúdenia zisteného skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Nitra z 02. apríla 2009, sp. zn.

6T/166/2008, je správne právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.

Tento záver je potrebné vyvodiť z tej skutočnosti, že obvinená na hlavnom

pojednávaní 02. apríla 2009 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je

vinná zo spáchania skutku a po porade so svojim obhajcom na jednotlivé otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,g/ a h/ Tr. por. odpovedala kladne. Keďže súd nemajúc pochybnosti o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe toto

vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, neboli na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257

ods. 7 Tr. por. vykonávané dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu a právnej

kvalifikácii.

V prípade vyhlásenia obvinenej na hlavnom pojednávaní urobenom podľa § 257 ods. 3

písm. b/ alebo c/ Tr. por. (vyhlásenie podľa písm. c/ je alternatívou k písm. b/) a následnom

prijatí tohto vyhlásenia súdom prvého stupňa podľa § 257 ods. 6 Tr. por., nie je možné právne

účinne napadnúť odvolaním výrok o vine, teda skutkový stav ani právnu kvalifikáciu.

Dovolací súd sa so záverom odvolacieho súdu stotožňuje v tom smere, že vyhlásenie

obvinenej a následné prijatie tohto vyhlásenia súdom, pokiaľ boli dodržané všetky procesné

podmienky ustanovenia, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu

podaného odvolania (ani tak dovolaciemu súdu) meniť priznaný skutkový stav ani právnu

kvalifikáciu.

Je potrebné uviesť, že pred prijatím vyhlásenia súd obvinenú poučil o jej právach,

zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Mala pritom možnosť sa radiť

so svojim obhajcom, takže mala zabezpečenú kvalifikovanú právnu pomoc a bolo výlučne

na jej vôli, či takéto vyhlásenie urobí, alebo nie.

Dovolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že obhajobou namietaná

právna kvalifikácia (podľa názoru obhajoby skutok neobsahuje podvodné konanie) je priamo

vyjadrená v skutku obžaloby, ku ktorému sa obvinená priznala: „.... za účelom vylákania

peňazí predložila R. Ž. a...“).

Na margo ostatných dovolacích námietok obvinenej, uvedených v dovolaní (oprava

zápisnice o hlavnom pojednávaní, nedostatočne vykonané oboznamovanie s výsledkami

vyšetrovania, odvolací súd mal rozhodnúť rozsudkom) Najvyšší súd Slovenskej republiky

podotýka, že nie je zrejmé, pod aký dovolací dôvod je ich potrebné subsumovať. Tieto tvoria

zväčša prvú časť odôvodnenia dovolania, ktorá svojim obsahom len všeobecne poukazuje

na určité skutočnosti (bez udania akéhokoľvek dovolacieho dôvodu). Preto nebolo ani

potrebné sa nimi zaoberať. Z predloženého spisu je však možné zistiť, že zápisnica o hlavnom pojednávaní z 02. apríla 2009 na Okresnom súde Nitra dodatočne opravovaná

nebola, obvinená sa vzdala práva preštudovať spis po skončení vyšetrovania podľa § 208

Tr. por. (č.l. 259, výsluch obvinenej 26. augusta 2008) a odvolací súd správne rozhodol

uznesením, keď napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil v časti výroku o náhrade škody.

V závere dovolací súd, vzhľadom i na vyššie uvedené, považuje za nevyhnutné

zdôrazniť to, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými

sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.

Dôvody dovolania je treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať

v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por., čo v posudzovanom

prípade splnené nebolo.

So zreteľom na to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

§ 371 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvinenej E. Z. - B.

podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave 10. augusta 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková