2Tdo/22/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného C. M., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. septembra 2015, sp. zn. 2To/31/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného C. M. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/159/2014 z 26. februára 2015 bol obvinený uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že:

od presne nezisteného dňa mesiaca február 2014 do 3. júna 2014 v Nových Zámkoch v budove číslo 14, nachádzajúcej sa v areáli spoločnosti Elektrosvit na Komárňanskej ceste 3, prechovával predmety určené na nedovolenú výrobu omamných látok tým spôsobom, že po tom, čo si zadovážil sadenice rastlín rodu Cannabis, tieto vysadil, staral sa o ich rast a asi po troch mesiacoch odstrihol ich od koreňa a zavesil za účelom ich vysušenia, z vysušených rastlín vyrobil hašiš a extrakt konope, pričom pri domovej prehliadke, konanej dňa 3. júna 2014 boli zaistené sušené a čerstvé rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré obsahujú účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC) a hašiš, čo je živica rastlín z rodu Cannabis, a to konope s hmotnosťou 182,15 g s priemernou koncentráciou 2,7 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 364 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 72,8 g s priemernou koncentráciou 4,6 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 146 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 165,4 g s priemernou koncentráciou 3,5 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 331 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope shmotnosťou 30,37 g s priemernou koncentráciou 11,2 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 113 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 8,97 g s priemernou koncentráciou 3,2 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 18 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 7,78 g s priemernou koncentráciou 6 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 16 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 26,16 g s priemernou koncentráciou 13,6 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 119 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 17,65 g s priemernou koncentráciou 16,9 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 398 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 15,77 g s priemernou koncentráciou 15,9 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 84 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 85,51 g s priemernou koncentráciou 9,9 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 282 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 16,13 g s priemernou koncentráciou 18,4 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 99 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 15,48 g s priemernou koncentráciou 16,8 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 87 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 5,029 g s priemernou koncentráciou 3,3 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy, konope s hmotnosťou 76 mg s priemernou koncentráciou 17,1 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, konope s hmotnosťou 117 mg s priemernou koncentráciou 10,8 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, konope s hmotnosťou 1,329 g s priemernou koncentráciou 9,9 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 4 obvykle jednorazovým dávkam drogy a hašiš s hmotnosťou 3,64 g s priemernou koncentráciou 26,3 % hmotnostných THC, čo zodpovedá najmenej 32 obvykle jednorazovým dávkam drogy, spolu v hodnote 7.072,61 €, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) a hašiš sú v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 2, písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad vo výmere 1 (jedného) roka a podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaniach prokurátora a obvineného C. M. proti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 30. septembra 2015, sp. zn. 2To/31/2015, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného C. M. zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený C. M. prostredníctvom obhajcu dňa 29. januára 2016 dovolanie, uplatňujúc dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Existenciu tohto dovolacieho dôvodu videl v nedoručení uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 4. júna 2014 pod ČVS: ORP-378/2-VYŠ-NZ-2014, ktorým bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ so sídlom v Bratislave. Tým, že mu nebolo toto uznesenie vôbec doručené, mu bolo odňaté právo ako obvinenému podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť, pričom vyšetrovateľ PZ nepostupoval v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 142 ods. 3 Tr. por. a v spojení s § 185 ods. 2 Tr. por.

V tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tz 9/2006 zo dňa 20. júna2006, z ktorého vyplýva právny názor, že nedoručením uznesenia o pribratí Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ do konania došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 7, 9 Tr. por., v dôsledku čoho je potrebné kvalifikovať znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho Ústavu ako nulitný, pričom nie je možné na jeho závery v rámci rozhodovania prihliadať a nie je možné o tento dôkaz z procesných dôvodov opierať obžalobu. Ďalej Najvyšší súd SR konštatoval, že odňatie práva obvinenému podať sťažnosť proti uzneseniu, voči ktorému je sťažnosť prípustná v zmysle § 142 ods. 3 Tr. por., je porušením ústavného práva na obhajobu obvineného, aj práva na spravodlivý proces vrátane dvojinštančnosti trestného konania. Nezákonne získaný dôkaz prenáša prvok nezákonnosti a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré svojím obsahom alebo charakterom nadväzujú na primárne nezákonne získaný dôkaz.

Obvinený C. M. navrhol najvyššiemu súdu odložiť výkon rozhodnutia do rozhodnutia o dovolaní, podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vysloviť porušenie zákona v uvedených ustanoveniach Tr. zák. a Tr. por. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu I. stupňa a prikázať tomuto súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Okresná prokurátorka v Nových Zámkoch sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu v celom rozsahu stotožnila s rozhodnutím Okresného súdu Komárno aj Krajského súdu v Nitre.

Uviedla, že podľa § 142 odsek 3 Tr. por. o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca. Z výrokovej časti uznesenia a tiež z odôvodnenia je zrejmé, že vyšetrovateľ tento úkon realizoval v štádiu pred vznesením obvinenia, teda v čase, keď C. M. nemal procesné postavenie obvineného a nebol oprávnenou osobou na oznámenie uznesenia.

Prokurátorka sa tiež stotožnila s názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Nitre v rozsudku spisovej značky 2To/31/2015 z 30. septembra 2015, že obvinený a obhajca nenamietali nedoručenie predmetného uznesenia v priebehu prípravného konania, mali možnosť sa oboznámiť s obsahom uznesenia, ako aj znaleckého posudku, nežiadali zopakovať tento dôkaz, nenamietali ani osobu spracovateľa znaleckého posudku, ktorý na hlavnom pojednávaní zodpovedal všetky otázky kladené obhajcom, obžalovaný nemal žiadne pripomienky. Preto nie je možné tento dôkaz považovať za nezákonný.

Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, podané dovolanie odmietol v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por., nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.)

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na jednej strane pripúšťa formálne pochybenie vyšetrovateľa a tým i dozorujúceho prokurátora, ktorí nezabezpečili práva obvineného na spravodlivý proces spočívajúci okrem iného i v tom, že po zadržaní obvineného pre trestnú činnosť monitorovanú políciou dlhšiu dobu pred jeho zadržaním spočívajúcu v neoprávnenej výrobe a prechovávaní väčšieho množstva omamných látok, skôr než mu vzniesli obvinenie, vyšetrovateľ PZ vyhotovil uznesenie zo dňa 4. júna 2014 pod ČVS: ORP-378/2-VYŠ-NZ-2014, ktorým bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ so sídlom v Bratislave.

Tým budúcemu obvinenému nepriznali práva, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach označených obvineným v dovolaní - § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 142 ods. 3 Tr. por. a v spojení s § 185 ods. 2 Tr. por.

Z dôvodu, že toto uznesenie bolo vydané skôr, než bolo vznesené obvinenie C. M., mal ohľadne tohto uznesenia či už vyšetrovateľ alebo prokurátor postupovať po vznesení obvinenia podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a uznesenie obvinenému i jeho obhajcovi doručiť, pretože sa týkalo jeho trestnej veci a osobne jeho práv.

Na strane druhej však najvyšší súd nemohol konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože k porušeniu práva na obhajobu nedošlo zásadným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Porušením práva na obhajobu zásadným spôsobom sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať a orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.

Isteže i odňatie práva obvinenému na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o pribratí znalca alebo ústavu na zodpovedanie odborných otázok je porušením práva na obhajobu, avšak nie zásadným spôsobom a v prerokúvanom prípade dokonca porušením formálnym, pretože, ako správne konštatoval na základe rovnomennej (ako je aj dovolacia námietka) odvolacej námietky obvineného Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku a ako uviedla i prokurátorka vo vyjadrení k dovolaniu, že obvinený ani jeho obhajca počas trestného konania do podania odvolania nenamietali toto pochybenie, ba nenamietali osobu znalca, ústav ani výsledky expertíznych skúmaní, z toho dôvodu oba súdy prihliadali na dôkaz získaný týmto postupom a vychádzali z neho pri rozhodovaní o vine.

V prerokúvanom prípade preto nemožno použiť dovolateľom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v celom kontexte. V uvedenom rozsudku totiž najvyšší súd vytýkal nielen pochybenie spočívajúce v nedoručení uznesenia o pribratí znalca obvinenej, ale i jeho zmätočný obsah a postup znalca pri jeho vyhotovovaní, k čomu však v prerokúvanom prípade nedošlo. To je aj podstatný rozdiel oproti prerokúvanému prípadu a tiež je to vecný dôvod, pre ktorý len samotné nedoručenie uznesenia a tým odňatie práva na opravný prostriedok nemožno vykladať ako zásadné porušenie práva na obhajobu.

V prerokúvanej veci dovolací súd také pochybenia, ktoré by odôvodňovali naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por., nezistil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného C. M. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.