N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 22/2012
Slovenskej republiky U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému M. J. a spol., vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3 T 115/2009 na neverejnom zasadnutí 22. mája 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného M.. P. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. júla 2011, sp. zn. 5 To 194/2010, takto
r o z h o d o l:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M.. P. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo 14. apríla 2010, sp. zn. 3 T 115/2009, bol obvinený M. P. uznaný za vinného v bode 8, zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 9, z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- od presne nezistenej doby do 01. 04. 2008 v obci N., v mieste trvalého bydliska v rodinnom doma na T., bez povolenia držal 12 ks nábojov s označením ZV 1397, drevenú pažbu k dlhej zbrani so záverom s označením Česká zbrojovka Brno, výr. č. V 4151 spolu s kovovou hlavňou o dĺžke 590 mm nezisteného kalibru s kovovými mieridlami výr. č. V 4151 (bod 8),
- od presne nezistenej doby do 01. 04. 2008 v rôznych poľovných revíroch bez povolenia aj v čase ochrany lovil zver a v obci N., v mieste trvalého bydliska v rodinnom doma na T., prechovával tri igelitové vrecká s mäsom z dvoch rôznych jedincov jeleňa a s mäsom z diviaka, čím spôsobil pre jednotlivé poľovné revíry škodu aspoň vo výške 1.194,98 Eur (36.000,- Sk), (bod 9).
Za to bol odsúdený podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to 12 ks nábojov S označením ZV 1397, drevenú pažbu k dlhej zbrani so záverom s označením Česká zbrojovka Brno, výr. č. V 4151 spolu s kovovou hlavňou o dĺžke 590 mm nezisteného kalibru s kovovými mieridlami výr. č. V 4151, tri igelitové vrecká s mäsom z dvoch rôznych jedincov jeleňa a s mäsom z diviaka.
Proti tomuto rozsudku okrem iných podal v zákonnej lehote odvolanie aj obvinený M. P.. Na jeho podklade Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom zo 7. júla 2011, sp. zn. 5 To 194/2010 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil u obvineného M.. P. prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že podľa § 249 (správne malo byť § 294) ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1 Tr. zák. mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený M. P. dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. predpokladajúceho, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Dovolateľ poukázal na to, že trestná činnosť mu bola preukazovaná predovšetkým na základe dôkazov zaistených pri domovej prehliadke (mäso z diviny a guľová zbraň), bez ktorých by zrejme existoval stav dôkaznej núdze, ovšem ide o dôkazy nepoužiteľné, lebo boli získané na základe príkazu na domovú prehliadku z 28. marca 2008, ktorý ale nespĺňal zákonné podmienky v tom, že jeho výrok neobsahoval aj označenie veci, ktorá sa mala nariadenou prehliadkou zabezpečiť. V dôsledku toho je daný príkaz nepreskúmateľný a zmätočný, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Pritom samotné odôvodnenie príkazu podľa ktorého je nevyhnutné zamedziť pokračovaniu trestnej činnosti, preukázaniu trestnej činnosti, vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti dokazuje, že sudca pre prípravné konanie nemal ani v úmysle vydaním príkazu dosiahnuť zabezpečenie konkrétnych vecí. Zmyslom vykonania domovej prehliadky je pritom zabezpečenie vecí dôležitých pre trestné konanie, ktorých opis, ak sú známe, sa v príkaze uvedie.
Z návrhu príslušného prokurátora pritom vyplynulo, že ho podal za účelom zaistenia konkrétnej guľovej zbrane o existencii ktorej mali orgány činné v trestnom konaní vedomosť ako aj o údajných častiach neoprávnene ulovenej zveri. Nič teda nebránilo sudcovi pre prípravné konanie, aby vo svojom rozhodnutí (príkaze) konkrétne uviedol aké veci majú byť danou prehliadkou zaistené. Za uvedeného stavu potom ani nie je zrejmé, ako mali prehliadku vykonávajúci policajti postupovať, teda čo mali konkrétne hľadať. To, že v odôvodnení príkazu je uvedené znenie skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania je právne irelevantné, lebo určujúca je výroková časť príkazu. Ak by sa pripustil záver, že nie je potrebné, aby bol v príkaze obsiahnutý výrok ohľadne hľadanej veci (napr. preto, že z uznesenia o začatí trestného stíhania logicky vyplýva, čo sa má hľadať) potom by platilo aj to, že nie je potrebné uvádzať ani to, kto má prehliadku vykonať lebo je logické že ju budú fyzicky vykonávať policajné zložky a nie napr. sudca pre prípravné konanie.
V posudzovanom prípade platí právna zásada, že „z bezprávia nikdy nemôže vzniknúť právo“, a preto všetky dôkazy získané pri predmetnej domovej prehliadke sú v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. dôkazmi nepoužiteľnými v trestnom konaní. Príkaz na domovú prehliadku, ktorý neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti má taký istý právny význam ako keby príkaz na domovú prehliadku ani neexistoval. Pokiaľ by domová prehliadka v predmetnej veci bola akceptovaná ako súladná so zákonom, došlo by k porušeniu ústavou garantovaných práv, a to práva na ochranu súkromia.
Z uvedených dôvod obvinený M. P. navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. júla 2011, sp. zn. 5 To 194/2010 zrušil, zároveň aby zrušil aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica (správne malo byť Brezno) zo 14. apríla 2010, sp. zn. 3 T 115/2009, a aby tomuto súdu vec vrátil s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň podľa § 380 ods. 4 Tr. por. navrhol prerušiť výkon rozhodnutia.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno v podanom vyjadrení navrhol dovolanie obvineného M.. P. odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Tr. por. po tom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že nebol splnený dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., a preto musel jeho dovolanie odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Vo všeobecnosti s právnymi tézami dovolateľa prezentovanými prostredníctvom jeho obhajcu, čo sa týka dôsledkov nezákonným spôsobom zabezpečených dôkazov (ktorými je ich nepoužiteľnosť v trestnom konaní) možno síce súhlasiť, ovšem v posudzovanom prípade sa dovolateľ mýli, že také dôsledky treba vztiahnuť aj na jeho vec z dôvodu, že dôkazy zabezpečené pri výkone domovej prehliadky boli získané na základe príkazu na domovú prehliadku, ktorý nespĺňal všetky zákonom požadované náležitosti.
Vzhľadom na stav dokazovania a poznania k času podania návrhu prokurátorom na vydanie príkazu sudcom pre prípravné konanie a vydania samotného príkazu na vykonanie domovej prehliadky súčasťou výroku príkazu nemohlo byť uvedenie konkrétnych vecí, ktoré sa majú zaistiť, ktorú okolnosť dovolateľ považoval za zásadnú z hľadiska zákonnosti vydaného príkazu.
Ani podnet vyšetrovateľa (č.l. 575) a ani návrh prokurátora (č.l. 576) vôbec neoznačujú žiadnu konkrétnu guľovú zbraň vo vzťahu, ku ktorej malo byť podozrenie, že sa môže nachádzať v dome obvineného M.. P. a tiež iné veci súvisiace s páchaním prečinu pytliactva podľa § 310 Tr. zák. Dovolateľom uvádzané možné dôkazy (guľová zbraň a upytliačená zver) sú obsahom popisu skutku o začatí trestného stíhania tzn. vo veci z 23. januára 2008, dotýkajúceho sa neurčitého počtu vtedy ešte nestotožnených osôb. V prípade dovolateľa (ako to tento koniec koncov sám uvádza na inom mieste dovolania) je návrh prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku v zhode s podnetom vyšetrovateľa odôvodnený podozrením, že dovolateľ M. P. má v nelegálnej držbe najmenej 1 ks zbrane nezisteného druhu kalibru. Vzhľadom k tomu, že táto vec nebola bližšie špecifikovaná, konkretizovaná nemohol byť súčasťou výroku príkazu opis tejto veci ako to pri známej veci predpokladá ustanovenie § 100 ods. 1 Tr. por. Už vôbec vyčítaný nedostatok sa nemôže vzťahovať na neuvedenie upytliačenej zveri, lebo vyšetrovateľ a ani prokurátor nenadobudol dôvodné podozrenie, že u dovolateľa napriek podozreniu z pytliactva sa má nachádzať aj ulovená zver, resp. jej časti.
Za označenej situácie nemožno príkazu na vydanie domovej prehliadky vyčítať jeho neúplnosť a nezákonnosť a spájať s tým nepoužiteľnosť dôkazov zabezpečených z tohto vykonaného dôkazného prostriedku. V žiadnom prípade nejde o umožnenie svojvoľného postupu pre orgány, ktorým sudkyňa pre prípravné konanie prikázala samotný výkon domovej prehliadky, keďže pri tomto úkone boli limitované vymedzením skutku v samotnom príkaze, ktorý determinoval rozsah a obsah domovej prehliadky u dovolateľa. Zmysel a účel tohto úkonu nemôže spochybniť ani sčasti nepresné a nepriliehavé odôvodnenie príkazu sudkyňou pre prípravné konanie. Výhrady v tomto smere dovolací súd hodnotí ako prísne formálne a nie materiálneho charakteru s možným dopadom na zákonnosť vydaného príkazu. Jeho vydaním v tejto podobe ako je zadokumentovaný v obsahu spisu podľa zistenia dovolacieho súdu nebol v posudzovanej veci porušený zákon, a preto nemožno ani akceptovať námietku o porušení práva na súkromie chráneného ústavou.
Z uvedeného vyplýva, že obvineným M. P. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. nebol splnený, a preto musel najvyšší súd jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. mája 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková