2Tdo/21/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obvinenému W. T. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 3. mája 2016 v Bratislave o dovolaní obvineného W. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2015, sp. zn. 3To/127/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného W. T. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 8. septembra 2014, sp. zn. 4T/41/2012, bol obvinený W. T. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal tak, že 11. septembra 2007 ako prokurista spoločnosti Dopravná, s. r. o., Majerská cesta č. 65, Banská Bystrica uzavrel ako nájomca so spoločnosťou B.O.F., a. s., Miletičova 1, Bratislava, toho času VÚB leasing, a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, ako prenajímateľom lízingové zmluvy č. 130165, 130196, predmetom ktorých boli ťahač návesu zn. Mercedes Actros 1844 LS 36, VIN: B. v obstarávacej cene 99.365,- eur, ťahač návesu zn. Mercedes Actros 1844 LS 36, VIN: B. v obstarávacej cene 99.365,- eur, pričom po prevzatí predmetov lízingu si ako nájomca riadne neplnil povinnosti vyplývajúce z lízingových zmlúv, riadne neuhrádzal lízingové splátky, na základe čoho prenajímateľ 5. augusta 2008 mimoriadne ukončil predmetné lízingové zmluvy a nájomcu 6. augusta 2008 vyzval na okamžité odovzdanie predmetov lízingu, pričom tento predmety lízingových zmlúv nevrátil, resp. neodovzdal ich postupníkovi - spoločnosti BFS, a. s., Prievozská 2/A, Bratislava, z titulu uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok vyplývajúcich z vyššie uvedených lízingových zmlúv z 21. januára 2009, 21. novembra 2008, pričom obvinený na základe zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Dopravná, s. r. o., Majerská cesta 65, Banská Bystrica, na inú osobu uzavretej 27. septembra 2010 v Banskej Bystrici predmety lízingu odovzdal preberajúcemu A. T., čím takto spoločnosti VÚB Leasing, a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31318045, spôsobil škodu v celkovej výške 180.488,55 eura.

Za to mu bol podľa § 213 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 30. júna 2011, sp. zn. 1T/16/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému tiež uložený trest zákazu činnosti vykonávania akejkoľvek podnikateľskej činnosti vo svojom mene, ako (aj) v mene iného, na päť rokov a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na tri roky.

Napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil okresný súd obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BFS, a. s. škodu vo výške 180.488,55 eura.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený W. T. odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 24. júna 2015, sp. zn. 3To/127/2014, podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Dňa 24. novembra 2015 podal proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici obvinený W. T. prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie, ktoré oprel o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Uplatnený dovolací dôvod pritom vidí obvinený v tom, že rozhodnutie o jeho vine je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pretože tak súd I. stupňa ako aj súd II. stupňa nesprávne vyhodnotili celkovú dôkaznú situáciu, dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o jeho vine (o. i. mali postupovať tak, že dôkazný stav mali vyhodnotiť v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného) a mali aplikovať procesný postup podľa § 285 Tr. por. a spod obžaloby ho oslobodiť.

V dôvodoch podaného dovolania obvinený zároveň zopakoval námietky, ktoré uplatnil už v odvolacom konaní. Predovšetkým zdôraznil, že za spoločnosť Dopravná, s. r. o. konal ako osoba s delegovanou právomocou v mene tejto spoločnosti a nie ako osoba W. T.. Vyslovil pritom názor, že samotné neplnenie povinností vyplývajúcich z lízingových zmlúv je porušením záväzku z obchodnoprávneho vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. V tejto súvislosti namieta, že nebolo preukázané, či a za akých okolností nadobudol vedomosť o obsahu doručenej zásielky o tom, že spoločnosť Dopravná, s. r. o. je povinná okamžite vrátiť predmety lízingu. Podľa dovolateľa zároveň absentuje zodpovedanie toho, akým spôsobom oznámili postupcovia alebo nadobúdatelia pohľadávok z týchto lízingových zmlúv ich postúpenie dlžníkovi. Za sporné a nevyjasnené považuje tiež tvrdenia týkajúce sa toho, koho majetkom boli predmety lízingu, čo má podľa neho zásadný význam pre riadne a náležité zistenie rozhodujúcich skutkových okolností. Osobitne Krajskému súdu v Banskej Bystrici vyčíta, že sa v odôvodnení uznesenia nezaoberal spornou skutočnosťou, či osobou, ktorá 6. augusta 2008 prebrala zásielku B.O.F., a. s. s výzvou na okamžité odovzdanie predmetov lízingov, bol on. V tejto súvislosti tiež namieta, že nebolo dokazované, ako postupovala spoločnosť VÚB Leasing, a. s. proti lízingovému nájomcovi in natura, t. j. pri konkrétnom odobratí predmetov lízingu, keďže lízingová spoločnosť mala vedomosť, že predmety lízingu sú priebežne v sídle spoločnosti a od októbra 2008 odstavené na parkovisku na Mičinskej ceste v Banskej Bystrici. Napokon odvolací súd nebral podľa dovolateľa na zreteľ, že v auguste 2008 došlo k uspokojeniu nárokov VÚB Leasing, a. s. voči Dopravná, s. r. o. predajom nehnuteľností nájomcu - objektu na Majerskej ceste v Banskej Bystrici, pričom nie je dokázané, aké záväzky a v akom rozsahu boli medzi prenajímateľom a nájomcom z titulu lízingových zmlúv vysporiadané. Dovolateľ, v zhode s odvolaním, ďalej namieta, že výška škody nebola riadne ustálená a preukázaná, ale je len predpokladaná, resp. dokazovaná Ing. Koršepovou bez bližšej špecifikácie.

Obvinený sa tiež nemôže stotožniť s tým, že konajúce súdy vychádzali z premisy, že si prisvojil vec, ktorá mu bola zverená, resp. že s ňou naložil v rozpore s účelom, na ktorý mu bola zverená. Podľa jeho názoru totiž z doterajšieho dokazovania nevyplýva, že by si predmety lízingu prisvojil, keďže tieto siprenajímateľ mohol kedykoľvek v období rokov 2008 až 2010 odobrať. Neobstojí podľa neho ani čiastkový záver, že predmety lízingu predal, hoci celú dohodnutú cenu lízingu nesplatil, ani to, že porušil dohodnuté povinnosti a zveril predmetné hnuteľné veci tretej osobe a tým ich odňal z dispozície vlastníka. Argumentuje pritom tým, že neporušil čl. 5 lízingových zmlúv (čo by bolo dôvodom na mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy), lebo neprenechal predmet lízingu bez súhlasu prenajímateľa tretej osobe. Zdôraznil, že zmena osoby spoločníka a konateľa spoločnosti Dopravná, s. r. o. neznamenala zmenu právneho postavenia tejto právnickej osoby a teda predmety lízingu neboli pri tejto zmene odovzdané inému subjektu práva.

V ďalšej časti dovolania polemizuje obvinený s odôvodnením rozsudku, v ktorom prvostupňový súd vyslovil pochybnosti ohľadne vykonania valného zhromaždenia spoločnosti Dopravná, s. r. o. a zároveň konštatoval neštandardné okolnosti prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti.

Napokon dovolateľ namieta, že zostalo nezodpovedané, či je preukázaný úmysel, že si mienil prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bol zverená, a spôsobiť tak škodu, a opakovane uvádza, že dôkazný stav v tejto veci celkom logicky vyvoláva pochybnosti, či sa skutok stal a či sa ho dopustil v mieste, čase a spôsobom uvedeným v rozsudku.

Z týchto dôvodov sa obvinený W. T. domáha, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach § 371 Tr. por. (o ktoré sa ním podané dovolanie opiera) a súčasne zrušil rozsudok (správne uznesenie) Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2015, sp. zn. 3To/127/2014, a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/41/2012 vo výroku o vine a treste a podľa § 388 ods. Tr. por. prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že tak Okresný súd Banská Bystrica ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici skutok správne kvalifikovali ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Navrhol preto dovolanie obvineného W. T. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por., prostredníctvom obhajcu (podmienka dovolania podľa § 373 ods. 1 Tr. por.), potom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Dovolací súd ale zároveň zistil, že podané dovolanie treba odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie je splnený obvineným W. T. uplatnený dôvod dovolania.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý obvinený použil, totiž slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb, ktoré spočívajú v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin. Okrem toho je tento dovolací dôvod daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale môže sa dotýkať napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm. i/, veta za bodkočiarkou Tr. por.). V rámci jeho uplatnenia nie je preto prípustné namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdom prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne, a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (R 47/2014).

Z dôvodov podaného dovolania je zrejmé, že obvinený W. T. nevyčíta napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici a ani predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Banská Bystricažiadne pochybenia, pokiaľ ide o právne posúdenie nimi zisteného skutku alebo o použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Podstata jeho dovolacích námietok totiž smeruje k spochybneniu správnosti a úplnosti skutkových zistení súdov oboch stupňov, keď tvrdí, že nebolo preukázané, aby mal vedomosť o obsahu zásielky, v ktorej bola doručená výzva na okamžité odovzdanie predmetov lízingu, a ani to ako nadobúdatelia pohľadávok z predmetných lízingových zmlúv oznámili dlžníkovi ich postúpenie, koho majetkom boli predmety lízingu, ako postupovala spoločnosť VÚB Leasing, a. s. pri odobratí predmetov lízingu a v akom rozsahu boli medzi prenajímateľom a nájomcom vysporiadané záväzky z titulu lízingových zmlúv v súvislosti s predajom nehnuteľnosti nájomcu. Charakter skutkovej námietky majú aj výhrady dovolateľa, že nebola riadne preukázaná výška škody a ani jeho úmysel. Až v nadväznosti na takto neúplne zistený skutkový stav dovolateľ namieta, že súdy oboch stupňov nesprávne vyhodnotili celkovú dôkaznú situáciu a dospeli k nesprávnemu záveru o jeho vine. Fakticky tak ide o skutkové námietky, ktoré ale dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa.

K názoru dovolateľa, že samotné neplnenie povinností vyplývajúcich z lízingových zmlúv je porušením záväzku z obchodnoprávneho vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, najvyšší súd uvádza, že nebol odsúdený iba za to, že ako prokurista lízingového nájomcu - spoločnosti Dopravná, s. r. o., ktorú zároveň fakticky ovládal, riadne neuhrádzal lízingové splátky. Podstata jeho protiprávneho konania, tak ako ho ustálili súdy oboch stupňov, spočíva v tom, že potom, čo lízingový prenajímateľ v dôsledku neuhrádzania lízingových splátok vyzval lízingového nájomcu, v mene ktorého konal ako prokurista obvinený, na okamžité odovzdanie predmetov lízingu, obvinený tieto nevrátil, ale odovzdal ich tretej osobe, čím lízingovému prenajímateľovi spôsobil škodu vo výške 180.488,55 eur.

Takto zistený skutok, ktorého správnosť a úplnosť nemôže dovolací súd skúmať a meniť, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Obvinený tým, že po mimoriadnom ukončení lízingových zmlúv predmety lízingu na základe výzvy lízingového prenajímateľa zo 6. augusta 2008 nevrátil, ale tieto ďalej bez súhlasu používal, a po 27. septembri 2010 ich fakticky odovzdal tretej osobe, čím sa stali pre lízingového prenajímateľa nedosiahnuteľnými (je preto irelevantné, že predtým na túto osobu previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Dopravná, s. r. o.), nakladal s predmetmi lízingu ako s vlastnými vecami a bez súhlasu ich vlastníka (lízingového prenajímateľa) tieto odňal z jeho dispozície, čím si ich prisvojil v zmysle § 130 ods. 4 Tr. zák.

Z týchto skutkových okolností je zároveň zrejmé úmyselné zavinenie dovolateľa prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená. Nepodstatným je pritom to, že obvinený konal v mene obchodnej spoločnosti. Trestnoprávne následky protiprávneho konania napĺňajúceho všetky znaky skutkovej podstaty totiž znáša fyzická osoba aj vtedy, ak konala v mene právnickej osoby, ktorú zastupovala.

Na základe uvedeného najvyšší súd uzatvára, že námietky dovolateľa nemajú hmotnoprávnu povahu a vecne (obsahovo) stoja zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu je v takom prípade potrebné podané dovolanie odmietnuť pre zrejmé nesplnenie použitého dôvodu dovolania a to podľa § 382 písm. c/ Tr. por., čo najvyšší súd vzhľadom na skôr uvedené zistenia musel urobiť aj v prerokúvanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.