2Tdo/20/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvinenej G. N. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 29. marca 2022 v Bratislave, o dovolaní obvinenej G. N. K. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 15. júla 2016, sp. zn. 0T/87/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvinenej G. N. K. sa odmieta.

Odôvodnenie

I. Konanie predchádzajúce dovolaniu

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 15. júla 2016, sp. zn. 0T/87/2016, bola obvinená G. N. K. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13. júla 2016 v čase asi o 13.05 hodine v Bratislave pri Rybárskej bráne pri soche „Čumila“ zodvihla zo zeme kabelku zn. Longchamp v hodnote 120,- eur v úmysle ju odcudziť, ktorá obsahovala iPod zn. Apple 32 GB v hodnote 50,- eur, mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S6 v hodnote 200,- eur, kameru zn. Kodak v hodnote 100,- eur a rôznu kozmetiku, ktorých vlastníkom bola poškodená S. Q. O., pričom predmetnú kabelku obsahujúcu vyššie uvedené veci mala poškodená položenú pri svojej nohe, následne s týmito vecami obvinená z uvedeného miesta odišla, pričom následne bola zadržaná poškodenou, čím poškodenej S. Q. O. spôsobila celkovú škodu vo výške 470,- eur.

Za to jej prvostupňový súd podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvinenú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obvinenej uložil aj trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 4 roky.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 15. júla 2016.

II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I podala obvinená G. N. K. dovolanie vlastným písomným podaním zo 4. októbra 2016, podaným na poštovú prepravu toho istého dňa, v ktorom uviedla, že dovolanie odôvodňuje predovšetkým tým, že nebola riadne poučená o svojich ľudských právach v súvislosti s následkami spojenými s týmto riadnym poučením. Prvostupňový súd obvinenej podľa jej vyjadrenia neumožnil vyjadriť sa k všetkým náležitostiam a skutočnostiam v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto smere považuje rozsudok prvostupňového súdu za nezákonný a nespravodlivý. Taktiež uviedla, že k ostatným záležitostiam sa písomne vyjadrí do 5. októbra 2016.

Na základe uvedeného obvinená navrhla, aby Krajský súd v Bratislave (zrejme mala na mysli Najvyšší súd Slovenskej republiky, pozn.) v celom rozsahu zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I z 15. júla 2016, sp. zn. 0T/87/2016, z dôvodu, že prvostupňový súd porušil jej ľudské práva, ktorými sa nezaoberal.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 16. marca 2022.

III. Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, keďže obvinená pred podaním dovolania nevyužila svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.

Z ustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že jednou z podmienok dovolania, ktorú musia oprávnené osoby (okrem ministra spravodlivosti) splniť, je využitie ich zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku (s výnimkami uvedenými v druhej a tretej vete tohto ustanovenia). Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania, ktorá má za následok odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku.

Keďže obvinená G. N. K. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 0T/87/2016 nevyužila svoje právo podať riadny opravný prostriedok (pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, žeriadnym opravným prostriedkom v predmetnom konaní by nebolo podanie odporu proti trestnému rozkazu, ale až podanie odvolania proti rozsudku, ktorým by súd rozhodol po zrušení trestného rozkazu na základe riadne a včas podaného odporu prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní

- viď rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8, roč. 2011), nesplnila tak podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Ide pritom o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani po výzve podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.

Z tohto dôvodu najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie obvinenej G. N. K. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietnuť.

Nad rámec uvedeného je potrebné doplniť, že pozornosti najvyššieho súdu neunikla skutočnosť, že dovolanie bolo podané len vlastným písomným podaním obvinenej a nie prostredníctvom obhajcu, ako to vyžaduje § 373 ods. 1 Trestného poriadku a rovnako tak v dovolaní absentuje vymedzenie dovolacích dôvodov podľa § 371 tak, ako to vyžaduje § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Zároveň je však potrebné uviesť, že ani odstránenie týchto vád dovolania by nič nezmenilo na vyššie uvedenom závere o tom, že obvinená nevyužila svoje právo na podanie riadneho opravného prostriedku, čím nesplnila podmienku dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.