2 Tdo 20/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci obvineného V. A. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 24. mája 2011 o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2011, sp. zn. 3 To 312/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. A. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) zamietol odvolanie obžalovaného V. A. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len okresný súd) z 12. augusta 2010, sp. zn. 1 T 121/2009.

Roszdukom okresného súdu bol V. A. uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je vymedzený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenej V. M. 9. augusta 2008.

Za to mu bol uložený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. 1) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1,2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a desať mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota zo 17.06.2008, sp.zn. 2T 63/08.

Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to kuchynského noža. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenej V. M. škodu v sume 498,24,- Eur.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu z 28. marca 2011.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Namieta, že pri ukladaní trestu nemala byť použitá asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. nakoľko skutok, ktorý je predmetom konania, je kvalifikovaný ako jednočinný súbeh trestných činov. Spochybňuje postup okresného súdu a jeho odobrenie krajským súdom pri úprave trestnej sadzby podľa § 38 a § 41 ods. 2 Tr. zák.

Súd mal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom.

Pri rozhodovaní o treste neboli zohľadnené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, j/, l/ a n/ Tr. zák. Taktiež poukazuje na pozitívne hodnotenie svojej osoby podľa dokladov, datovaných neskoršie než 12. januára 2011 (teda než krajský súd rozhodol), ktoré k dovolaniu pripojil.

V naposledy uvedenej i ďalších súvislostiach poukazuje na neprimeranosť uloženého mu trestu, v súvislosti s čím cituje ustanovenia § 34 ods. 3 a 4 Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd podľa § 377 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie a predložené spisy predsedom senátu, pričom nezistil dôvod na postup podľa § 382 písm. a/, b/, d/ alebo e/ Tr. por. Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu nie je opodstatnená námietka, týkajúca sa nesprávneho použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a tomu zodpovedajúcej úpravy trestnej sadzby. Žalovaný skutok v prejednávanej veci je síce jednočinným súbehom dvoch trestných činov (prečinu a zločinu), ktorý aplikáciu asperačnej zásady nevyvoláva, súhrnný trest bol však ukladaný aj vo vzťahu k ďalšiemu úmyselnému prečinu spáchanému samostatným skutkom (kde vina bola uznaná trestným rozkazom okresného súdu Rimavská Sobota). Ide teda o postih viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, ktorý zákon v zmysle § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. spája s príslušným navýšením trestnej sadzby tak, ako to zodpovedá výroku rozsudku okresného súdu.

K uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 125/2010, zo 4. mája 2010, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok v tejto veci je potrebné dodať, že v dotknutej situácii paralelnej aplikácie ustanovení §§ 38 a 41 ods. 2 Tr. zák. je potrebné najprv vykonať prípadnú úpravu trestnej sadzby v zmysle § 38 Tr. zák., až potom navýšenie hornej a dolnej hranice takto upravenej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2009).

V prejednávanej veci sa trestná sadzba neznižovala podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ani nezvyšovala podľa § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. Po úprave podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. bol potom trest uložený v polovici takto určenej sadzby (aj keď mal byť uložený nad jednu polovicu tejto sadzby, teda viac než 82 mesiacov, čo však dovolací súd nemohol použiť v zmysle § 385 ods. 2 Tr. por., keďže tento dôvod by bol v neprospech obvineného).

Nepoužiteľná je dovolacia námietka týkajúca sa nezohľadnenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d/, j/ a n/ Tr. zák. (poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. bola zohľadnená). Zohľadnenie prevažujúcich poľahčujúcich okolností by v nadväznosti na úpravu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. síce znížilo hranicu trestnej sadzby určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (na 5 rokov a 8 a 2/3 mesiaca až 8 rokov a 5 a 1/3 mesiaca), súdom uložený trest (6 rokov a 10 mesiacov odňatia slobody) by to však nepostavilo do pozície jeho výšky, ktorá je mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá okolnosť by teda mohla splniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Ak je trest uložený v rámci zákonom ustanovenej sadby, dovolací súd nepreskúmava jeho primeranosť, teda neskúma trest z hľadiska iných hmotnoprávnych ustanovení (§ 34 ods. 3 až 5 Tr. zák.), než tých, ktoré určujú rozsah trestnej sadzby. Z tohto titulu teda nemožno uplatniť ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a pri dovolacom prieskume je možné vo vzťahu k výroku o treste (z hľadiska jeho druhu a výšky) použiť len dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. ako podľa špeciálneho ustanovenia. Vo vzťahu k ďalšej dovolacej námietke (nepoužitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu) je potrebné uviesť, že (aj v zmysle použiteľnej judikatúry najvyššieho súdu) nemožno na absencii aplikácie zmierňovacieho ustanovenia založiť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ (ani písm. i/) Tr. por. Ako už bolo uvedené, výška trestu je v dovolacom konaní revidovateľná len vtedy, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej sadzby.

Ak teda dovolateľ v rôznych obmenách opakovane namieta neprimeranosť uloženého trestu, nie je možné na podklade tejto okolnosti výšku právoplatne uloženého trestu, nevybočujúceho z rámca zákonom ustanovenej sadzby, preskúmavať.

Ďalšia čiastková námietka (nedostatok úmyslu pri spáchaní činu) nezodpovedá uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. (zároveň ide v tomto prípade o skutkovú okolnosť, ktorú dovolací súd nemôže skúmať a meniť v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., naviac tiež platí, že uvedená námietka obsahovo odporuje uznaniu viny dovolateľom na hlavnom pojednávaní i potvrdeniu tohto priznania v písomnom dovolaní).

Na základe uvedených okolností bolo dovolanie obvineného A. odmietnuté podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. mája 2011

  JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková