2Tdo/18/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obvinenému Mgr. T.I. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 12. apríla 2016 v Bratislave o dovolaní obvineného Mgr. T.I. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2014, sp. zn. 4To/116/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. T.I. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 20. augusta 2014, sp. zn. 2T/9/2014, bol obvinený Mgr. T.I. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že 3. mája 2012 v čase medzi 17:00 hod. a 17:30 hod. potom, čo vypil väčšie množstvo alkoholických nápojov predstavujúce 3,31 g/kg (promile) alkoholu v krvi, riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Megane evidenčného čísla NZ-220CX po verejných komunikáciách v meste Štúrovo až na Štefánikovú ulicu.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a za nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.) trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu určenú podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. na dva roky.

Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na tri roky a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. mu bolo tiež uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený Mgr. T.I. odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením zo 4. decembra 2014, sp. zn. 4To/116/2014, podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený Mgr. T.I. prostredníctvom zvolenejobhajkyne 7. januára 2016 dovolanie, ktoré oprel o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.. V ňom súdom oboch stupňov v podstate vyčíta, že rozumné a dôvodné pochybnosti, pre ktoré ho nemožno spoľahlivo uznať vinným a ktoré vyšli najavo pri hodnotení vykonaných dôkazov, neboli vyhodnotené v jeho prospech, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa dovolateľa nebolo totiž preukázané, že 3. mája 2012 v čase od 17:00 hod. do 17:30 hod. viedol motorové vozidlo potom, čo vypil väčšie množstvo alkoholických nápojov. Poukázal pritom na to, že súdny znalec Ing. Ivicsics pripustil, že prvá dychová skúška zaregistrovala požitie alkoholu po odstavení motorového vozidla. Zároveň zdôraznil, že nedošlo k žiadnej škode na žiadnom zo stojacich vozidiel ani na jeho osobnom motorovom vozidle, žiaden zo svedkov ho nevidel šoférovať osobné motorové vozidlo Q., videli ho v ňom iba sedieť, a nebol zabezpečený žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že by vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Súdu prvého stupňa tiež vyčíta, že nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukazoval, či mal alebo nemal v aute fľašu od alkoholu a neodstránil rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov. Napokon poukázal na to, že v prípravnom konaní boli 15. februára 2013, 17. decembra 2013 a 27. januára 2014 vydané návrhy na zastavenie trestného stíhania s odôvodnením, že sa mu nepodarilo preukázať spáchanie skutku. Vyslovil pritom názor, že prezumpcia neviny vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba. Preto z praxe súdov vyplýva, že ak pochybnosti o určitej skutkovej otázke (ktorá je pre posúdenie viny obvineného právne významnou) nemožno odstrániť (vyplniť) inými dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech obvineného.

Z týchto dôvodov obvinený Mgr. T.I. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že vyššie uvedeným uznesením Krajského súdu v Nitre bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a to v jeho neprospech, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky vo vyjadrení k podanému dovolaniu poukázala na to, že vypočutí svedkovia T. Y., J. Q., R. U. a H. N. potvrdili, že obvinený Mgr. T.I. po skončení svojej jazdy javil príznaky požitia väčšieho množstva alkoholu. K alternatíve obvineného, že alkohol požil až po zastavení vozidla, uviedla, že znalec z odvetvia toxikológie túto vylúčil s tým, že na základe údajov obvineného by v čase skutku mal hladinu etanolu na úrovni medzi 0,89 a 2,11 promile. Navrhla preto dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por., prostredníctvom obhajcu (podmienka dovolania podľa § 373 ods. 1 Tr. por.), potom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Dovolací súd ale zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie je splnený obvineným Mgr. T.I. uplatnený dôvod dovolania.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý obvinený použil, totiž slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb, ktoré spočívajú v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin. Okrem toho je tento dovolací dôvod daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale môže sa dotýkať napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm. i/, veta zabodkočiarkou Tr. por.). V rámci jeho uplatnenia nie je preto prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdom prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne, a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (R 47/2014).

Z dôvodov podaného dovolania je zrejmé, že obvinený Mgr. T.I. nevyčíta napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Nitre a ani predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky žiadne pochybenia, pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutku alebo o použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia (sám sa domáha vyslovenia porušenia iba procesných ustanovení). Podstata jeho dovolacích námietok spočíva výlučne vo výhradách voči skutkovým zisteniam, ktoré považuje za nesprávne tvrdiac, že súdy oboch stupňov nevyhodnotili rozumné a dôvodné pochybnosti plynúce z vykonaného dokazovania, na ktoré súčasne poukázal (svedkovia ho nevideli šoférovať, ale iba sedieť v aute, nedošlo k škode na motorových vozidlách, znalec pripustil, že prvá dychová skúška zaregistrovala požitie alkoholu po odstavení motorového vozidla, absencia dôkazu o tom, či mal alebo nemal v aute fľašu od alkoholu), v jeho prospech.

Námietky dovolateľa tak nemajú hmotnoprávnu povahu a vecne (obsahovo) stoja zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu je v takom prípade potrebné podané dovolanie odmietnuť pre zrejmé nesplnenie použitého dôvodu dovolania a to podľa § 382 písm. c/ Tr. por., čo najvyšší súd vzhľadom na skôr uvedené zistenia musel urobiť aj v prerokúvanej veci.

Na záver dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že súdom prvého stupňa ustálený skutok, ktorý si osvojil aj odvolací súd, napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Vedenie motorového vozidla po predchádzajúcom vypití alkoholických nápojov v množstve zodpovedajúcom 3,31 promile alkoholu v krvi je nesporne vykonávaním činnosti, pri ktorej by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo by mohla byť spôsobená značná škoda na majetku, v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si obvinený privodil vplyvom návykovej látky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.