N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 18/2012
Slovenskej republiky U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 24. apríla 2012 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému K. K., pre
zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2011, sp. zn. 1 To 10/2011, takto
r o z h o d o l:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného K. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 27. októbra 2010, sp. zn. 2 T 44/2010, bol
obvinený K. K. uznaný vinným zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
v čase okolo 10,30 hod. dňa 09.06.2009 v B. na starej V. v areáli spol. A., a.s. fyzicky
napadol poškodeného K. Č., nar. X. tak, že do neho sotil a následne ho silno udrel päsťou do
tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, čím poškodenému K. Č. spôsobil zranenia
podľa znaleckého posudku zlomeninu spodiny lebečnej, zakrvácanie pod tvrdú a mäkkú blanu
mozgu, pomliaždenie mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu a druhotné zakrvácanie
do tkaniva do pravých spodinových uzlín a varlovho mosta mozgu, ako následok tupého
úrazu hlavy, ktorým dňa 12.06.2009 v čase o 06,23 h vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou
L. Dérera v B., podľahol.
Okresný súd za to obvinenému K. K. uložil podľa § 148 ods. 2
Tr. zákona, s poukazom na § 42 ods. l Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 2
Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu ho zaradil do Ústavu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený
obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T 179/2009 zo dňa
19.06.2009.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu poškodeným
M. Č., nar. X., trvalé bytom M., P., M.., B. Č., nar. X., trvalé bytom G. P., P., M.., T. Š., nar.
X., trvalé bytom M., P., M.. vo výške 2125 €.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil do zápisnice o hlavnom
pojednávaní odvolanie obvinený, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnil.
Žiadal, aby krajský súd ho spod obžaloby oslobodil, pretože poškodeného udrel v sebaobrane
a okrem toho v osobe poškodeného išlo o človeka pôsobiaceho mladším dojmom, teda ani
kvalifikácia skutku prvostupňovým súdom podľa § 148 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
nie je namieste.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. februára 2011, sp. zn. 1 To 10/2011, podľa
§ 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom právnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
Uviedol, že poškodeného udrel len v sebaobrane, čo dosvedčujú aj svedkovia, R.
a K. t.j., že K. Č. mal pri konflikte s ním so sebou lopatu. Pokiaľ tohto udrel, bolo to len preto,
že odvracal jeho útok a teda konal v nutnej obrane. Vzhľadom k tomu konajúce súdu mali
aplikovať ustanovenie § 25 Tr. zák.
Súdy nepostupovali dôsledne v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 10 a 12 Tr. por.,
keď prihliadali len na dôkazy svedčiace v jeho neprospech a nevyhodnotili ich v celom
ich komplexe. Pokiaľ by boli dodržali predpísaný postup, mali dôjsť k záveru o neexistenciu
zavinenia spôsobiť poškodenému ublíženie na zdraví a smrť.
Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2011, sp. zn. 1 To 10/2011, a jemu predchádzajúci
rozsudok Okresného súdu v Bratislave III z 27. októbra 2010, sp. zn. 2 T 44/2010, a prikázal
tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
po preskúmaní veci zistil, že dovolanie obvineného spĺňa všetky formálno – obsahové
náležitosti; najmä, že bolo podané prostredníctvom obhajcu, uvádza konkrétne chyby, ktoré
sú rozhodnutiu vytýkané a uvádza aj konkrétny – zákonný dovolací dôvod uvedený v § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým
stavom veci, tak ako ho ustálili vo svojich rozhodnutiach súdy prvého a druhého stupňa.
Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ môže byť len skutočnosť, že rozhodnutie
súdov je založené na nesprávnom právnom posúdení už zisteného skutku. Správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a ani meniť.
Z práve uvedeného potom vyplýva, že v rámci dovolacieho dôvodu podľa uvedeného
zákonného ustanovenia nie je teda možné namietať, že skutok ako bol zistený súdmi prvého
a druhého stupňa bol zistený neúplne, či nesprávne, čo zahrňuje samozrejme aj autonómne
hodnotenie dôkazov týmito súdmi podľa § 2 ods. 10 a 12 Tr. por., ktoré tvorí jadro dovolacích
dôvodov obvineného.
Pretože dovolací súd je povinný striktne vychádzať zo skutkového stavu ako bol
zistený v priebehu doterajšieho trestného konania (je vyjadrený v skutkovej vete rozsudku)
je potrebné potom konštatovať, že skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Bratislava
III z 27. októbra 2010, sp. zn. 2 T 44/2010, (odvolací súd skutok nijako nemodifikoval)
bol v súlade s Trestným zákonom správne posúdený ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Oba konajúce súdy totiž produkované dôkazy vyhodnotili tak
(čo je výlučne v ich kompetencii), že konanie obvineného nenapĺňalo znaky nutnej obrany
podľa § 25 Tr. zák., pretože neodvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem
chránený Trestným zákonom (základná podmienka nutnej obrany), ale zároveň jeho konanie
vyhodnotili aj tak, že útok obvineného smeroval proti osobe používajúcej ochranu
tzv. chránenej osoby – v tomto prípade osoby staršej ako 60 rokov, čo explicitne vyjadrili v skutkovej vetre rozhodnutia a v jeho odôvodnení.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, že nebol
splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto dovolanie obvineného
K. K. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania
veci odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. apríla 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková