N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 16/2012
Slovenskej republiky U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu
na neverejnom zasadnutí konanom 03. apríla 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti
obvinenému P. K., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zák.,
o dovolaní obvineného P. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. januára
2012, sp. zn. 3Tos/1/2012, takto
r o z h o d o l:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného P. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Brezno uznesením z 12. decembra 2011, č. k. 4T/24/2008-167 podľa § 50
ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený P. K. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a nariadil vykonať trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno z 27. októbra 2008, sp. zn. 4T/24/2008. Pre
výkon tohto trestu ho zaradil podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že obvinený v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neviedol riadny život a dopustil sa viacerých trestných činov viacerými skutkami.
Proti tomuto uzneseniu obvinený ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom
zasadnutí podal sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. januára 2012, č. k. 3Tos/1/2012-189,
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. K. zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu 15. marca 2012 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V jeho odôvodnení
uviedol dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vo svojom dovolaní
vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici je rozhodnutím
vo veci samej, a preto ho možno napadnúť dovolaním. V zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. napadol
i procesné konanie na okresnom súde, ktorým mali byť hrubo porušené jeho procesné práva
ako aj jedna zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 7 Tr. por. Podľa jeho
názoru, okresný súd ako i krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.,
pretože správne mal aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Tr. zák. Aplikáciu tohto ustanovenia
rozsiahlym spôsobom potom vo svojom dovolaní vysvetlil citujúc i rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (R 4/1978, R 5/1978, R 6/1978, R 7/1987 a R 71/1999). Uviedol
tiež, že povinnosťou okresného súdu bolo v zákonom stanovenej lehote, najneskôr však
do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby, rozhodnúť o jeho osvedčení sa resp.
neosvedčení sa v skúšobnej dobe, vzhľadom na existenciu už právoplatných rozhodnutí
existujúcich počas plynutia skúšobnej doby. Lehota dvoch rokov (§ 52 ods. 3 Tr. zák.)
je výnimočným ustanovením, ktoré súd aplikuje len v prípade, ak nebolo možné o premene
rozhodnúť už v lehote 1 roka od uplynutia skúšobnej doby, a to bez viny odsúdeného.
Zdôraznil, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. januára 2012, sp. zn.
3Tos/1/2012, ktorým zamietol sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno
z 12. decembra 2008, sp. zn. 4T/24/2008, ktorým nariadil odsúdenému P. K. vykonať trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného súdu
Brezno z 27. októbra 2008, sp. zn. 4T/24/2008, je založené na nesprávnom použití
hmotnoprávneho predpisu, a to § 50 ods. 4 Tr. zák. Ďalej obvinený uviedol, že aj keď mu bol
za trestné činy spáchané v skúšobnej dobe uložený trest, nemožno to bez ďalšieho hodnotiť
tak, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život, a to najmä ak opakovanie úmyselnej trestnej
činnosti bolo len výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, avšak v žiadnom
prípade nie jeho prejavom negatívneho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem.
Z uvedených dôvodov potom obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 50 ods. 4
Tr. zák. v neprospech obvineného a súčasne podľa § 386 ods. 2 Tr. por. v celom rozsahu
zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. januára 2012, č. k. 3Tos/1/2012-189
ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Zároveň žiadal, aby najvyšší súd zrušil aj ďalšie
rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 T. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Brezno, ktorá nenavrhla
ako má dovolací súd rozhodnúť. Poukázala len na rozdielnu rozhodovaciu činnosť Okresného
súdu Brezno v iných obdobných trestných veciach.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu
súdu (uvedenému v ods. 2 citovaného ustanovenia), ktorým bol porušený zákon alebo ak boli
porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom
dovolania podľa § 371.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov
uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie
Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného
poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone
trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom
prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri
peňažnom treste.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal,
či dovolanie je podané oprávnenou osobou, či je prípustné a či je podané v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať.
Zároveň na neverejnom zasadnutí (§ 381 Tr. por.) zistil, že dovolanie obvineného je podané
neoprávnenou osobou, a preto ho podľa § 382 písm. b/ Tr. poriadku odmietol.
Z obsahu dovolania obvineného je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone
trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ktorým je uznesenie Okresného súdu
Brezno z 12. decembra 2011, č. k. 4T/24/2008-167 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 18. januára 2012, č. k. 3Tos/1/2012-189, ktorým sa rozhodlo,
že sa odsúdený P. K. podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Brezno z 27. októbra 2008, sp. zn. 4T/24/2008 vykoná a pre výkon tohto
trestu bol podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. jednoznačne
vyplýva, že rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti, a to na podnet (§ 369 ods. 1 Tr. por.).
Obvinený zo zákona tak nie je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto dovolania.
Vzhľadom k vyššie uvedenému musel Najvyšší súd Slovenskej republiky bez
preskúmania veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného P. K. podľa § 382 písm. b/
Tr. por. odmietnuť, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 03. apríla 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková