UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného C. X. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3T/90/2015, na neverejnom zasadnutí dňa 21. júna 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. X. proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo 17. augusta 2015, sp. zn. 3T/90/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného C. X. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 17. augusta 2015, sp. zn. 3T/90/2015, bola podľa § 255 ods. 3 Tr. por., § 334 ods. 1, ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste medzi obvineným C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., J. P. XXXX/X, prechodne bytom Z., X. XX (ďalej len,,obvinený“) a prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina, podľa ktorej bol obvinený uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že
dňa 01. februára 2015 asi o 05.00 hod. v Žiline, na Mariánskom námestí, pred klubom Enjoy club bezdôvodne fyzicky napadol T. X. tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde mu následne obvinený prehľadal vrecká bundy a odcudzil mu odtiaľ finančnú hotovosť vo výške cca 150,- eur, mobilný telefón zn. HTC Desire 601, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s vloženou pamäťovou kartou zn. Kingston Micro SDHC 32GB v celkovej hodnote 200,05 Eur, spiatočný lístok na vlak z Olomouca do Rajeckých Teplíc a príručnú kapsičku s logom Puma s osobnou kozmetikou v celkovej hodnote 15,98 Eur, ktorú mal poškodený prevesenú cez plece, čím odcudzením vecí spôsobil poškodenému T. X. celkovú škodu vo výške cca 366,03 Eur a fyzickým napadnutím mu spôsobil pomliaždenie hlavy s odreninou v pravej čelovospánkovej oblasti, pomliaždenie tváre v oblasti nosa s krvnou okoločnicovou podliatinou vpravo a zlomeniny nosových kostičiek bez posunu, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva vyžiadali dobu PN v trvaní 6 dní, pričom obvinený sa predmetného skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T 63/99 z 18. marca 1999, právoplatným dňa 05. mája 1999, v spojení s uznesením Krajskéhosúdu v Žiline, sp. zn. 2To 187/1999 bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 roky 6 mesiacov so zaradením do I. NVS a ďalej bol rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5T 10/04 zo dňa 21. apríla 2005, právoplatným dňa 31. augusta 2005, uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 6 rokov 6 mesiacov so zaradením do III. NVS, ktorý trest bol následne zrušený a rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3T 5/08 zo dňa 27. júna 2008, právoplatným dňa 27. júna 2008, mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 7 rokov 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. obvineného súd odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 77 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. súd zaviazal obvineného k náhrade škody poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX v W., Česká republika, trvale bytom Česká republika, W., P. B. XXX/X, a to vo výške 366,03 Eur.
Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol so zreteľom na ustanovenie § 334 ods. 5 Tr. por. právoplatnosť vyhlásením, t. j. 17. augusta 2015.
Proti vyššie špecifikovanému rozsudku podal obvinený dovolanie dňa 19. augusta 2015, ktoré písomne odôvodnila ustanovená obhajkyňa dňa 14. apríla 2016. Dovolanie podal obvinený z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Obvinený dôvodí svoje dovolanie tým, že aj keď sa priznal, že uvedený skutok spáchal a uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste za účasti obhajcu, pričom táto dohoda bola súdom schválená, následne spáchanie skutku poprel. Uvádza, že ku spáchaniu skutku sa priznal iba preto, lebo mal obavy z toho, že mu bude súdom uložený doživotný trest odňatia slobody, vzhľadom na tie skutočnosti, že bol v minulosti už dvakrát odsúdený na trest odňatia slobody za lúpež.
Obvinený opakovane uvádza, že ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by skutok spáchal on.
Odvoláva sa aj na prvú výpoveď poškodeného zo dňa 01. februára 2015, kedy poškodený uviedol na polícii, že bol napadnutý mužom, ktorý bol vyšší ako poškodený a že mohol mať 190 cm a obvinený má výšku cca 164 cm. Svedkyňa H. S. uvádzala, že útočník, ktorý napadol poškodeného, bol neznámy muž vyššej postavy a bol blonďák. U obvineného sa našla taštička zn. PUMA, ktorá patrila poškodenému, avšak svedkyňa H. S. uviedla, že obvinený taštičku a telefón patriace poškodenému iba zodvihol zo zeme po tom, ako poškodeného napadol neznámy útočník. Kamerové záznamy z miesta, kde došlo k napadnutiu poškodeného, neexistujú žiadne.
Obvinený uvádza, že z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nemožno dôvodiť jeho vinu a neexistujú žiadne priame dôkazy o tom, že skutok spáchal on.
Okresný súd Žilina nemal bez pochybností preukázané, že skutok spáchal obvinený. Právoplatné rozhodnutie súdu vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov vpodstatných okolnostiach nesprávne zistený a nebolo zabezpečené náležité objasnenie veci, najmä, že skutok mal spáchať obvinený, v čom vidí porušenie Tr. por. najmä §-u 231 písm. b/ Tr. por., § 232 Tr. por.
V závere obvinený skonštatoval, že podáva dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu tým, že malo byť vykonané riadne dokazovanie na pojednávaní na súde a mala byť daná obvinenému možnosť obhájiť sa.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina, ktorá navrhla dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd“) procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a 2 Tr. por.).
V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v ust. § 331 Tr. por. a nasl. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Tr. por. pod písmenami a/ až j/. Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Tr. por. sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie).
Dovolacie konanie vo vzťahu k rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste je špecifické v tom, že takýto rozsudok možno dovolaním napadnúť len z jedného dôvodu, a to že v konaní, ktoré mu predchádzalo, bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), ktorý uplatnil aj obvinený. Najvyšší súd však následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. možno chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého práva na obhajobu.
Z predloženého spisu je zistiteľné, že právo obvineného na obhajobu nebolo porušené zásadným spôsobom. Prokurátor v konaní o dohode o vine a treste a ani súd v procese vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku neporušili žiadne procesné ustanovenia Trestného poriadku, a teda ani ustanovenia o obhajobe. Okrem toho procesný postup prokurátora i súdu v konaní o dohode o vine a treste prebehol korektne a v súlade so zákonom pri zachovaní i všetkých poučovacích povinností týchto subjektov voči obvinenému.
Námietka zo strany obvineného, že malo byť vykonané dokazovanie na pojednávaní na súde a mala byť daná obvinenému možnosť obhájiť sa je irelevantná, pretože žiadne dokazovanie pred súdom nebolo vykonané práve preto, že obvinený si to neželal a dobrovoľne sa vzdal kontradiktórneho, ústneho, verejného a bezprostredného hlavného pojednávania.
Najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci nezistil žiadne porušenie práv obvineného, a to ani jeho práva na obhajobu, a preto dovolanie odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.