2 Tdo 15/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí dňa 18. marca 2014 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému T. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2012 sp. zn. 1 To 98/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 10. novembra 2011 sp. zn. 14 T 118/2011 bol obvinený T. K. uznaný vinným zločinom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od novembra roku 2010 až do dňa 30.3.2011 v rodinnom dome v B. K. č. X. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke – poškodenej V. K., nar. X.. D. X. tým, že ju v uvedenom období pravidelne týždenne aspoň dvakrát fyzicky napádal tak, že ju kopal do brucha a do celého tela, päsťou ju udieral do hlavy a spôsobil jej zranenia, pričom jej oplzlo nadával a vyhrážal sa tým, že bude žiť len dva roky, lebo ju zabije a svoje deti už neuvidí, ďalej dňa 17. januára 2011 ju kopol do brucha a následne ju kopol do hlavy, ľadvín a udrel ju päsťou do úst a vybil jej jeden zub, pričom sa jej vyhrážal, že podpáli dom, následkom útoku utrpela poškodená zranenia – pomliaždenie mäkkých tkanív brucha a chrbta, vyrazený zub s dobou liečenia cca 3-4 dni, pričom jeho konanie naďalej približne dvakrát týždenne obdobným spôsobom pokračovalo, pričom v čase o 20.00 hod. dňa 30. marca 2011 toto jeho konanie vyvrcholilo, kedy sa jej vyhrážal tým, že on kvôli nej sedieť do basy nepôjde na dva, tri roky, ale pôjde do basy navždy, lebo ju dnes večer zabije, vzápätí na to vybehol do komory, vzal sekeru a držiac ju v pravej ruke smeroval ňou na poškodenú, ktorá utiekla na autobusovú zastávku v obci, pričom lekársku pomoc okrem dňa 18. januára 2011 v dôsledku fyzických útokov nevyhľadala.

Za to mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody štyri roky, osem mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci, ručnej sekery s rukoväťou o dĺžke 40 cm.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obvinený na hlavnom pojednávaní dňa 10. novembra 2011 odvolanie.

Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) uznesením zo 17. januára 2012, sp. zn. 1 To 98/2011, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného T. K. zamietol.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený T. K. prostredníctvom svojej obhajkyne dňa 15. októbra 2013 dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Rozhodnutie o jeho vine považuje za nesprávne. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal v dostatočnom rozsahu s obranou obvineného, ktorá nebola výsledkami prevedeného dokazovania jednoznačne vyvrátená. Konštatoval, že skutok sa nestal. Vylúčil, že by od novembra 2010 do marca 2011 poškodenú týral a akýmkoľvek spôsobom sa jej vyhrážal. Zdôraznil, že súd rozhodoval na základe nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku. Navrhol, aby súd podľa § 388 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec prikázal príslušnému súdu.

K predmetnému dovolaniu podala písomné vyjadrenie okresná prokurátorka v Komárne. Vyjadrila v ňom názor, že dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov sú založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a na správnom použití hmotnoprávnych ustanovení. Podotkla, že v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže dovolací súd skúmať a meniť. Vzhľadom na to tvrdenie o nevine a o tom, že sa skutok nestal, sú z pohľadu dovolania právne irelevantné. Navrhla preto dovolanie T. K. postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným T. K. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti rozhodnutia, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní podstatne užšie.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia (podradenosť), odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Dovolateľom uplatnené argumenty, odôvodňujúce nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného skutku odvodené od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, bez zohľadnenia skutkových zistení a skutkových záverov súdov v pôvodnom konaní, predstavujú len namietanie skutkových zistení, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné. Skutkové zistenia a v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento súd nemôže na nich nič meniť. Podstatou daného dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový a odvolací súd.

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je zločinom. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa vo forme (aktívneho) konania (komisívny delikt) alebo opomenutia (omisívny delikt), prípadne ich kombinácie. Týranie je zlé zaobchádzanie v konkrétnom prípade s blízkou osobou (manželkou), vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví (čo ako vyplýva zo skutkovej vety v konkrétnej trestnej veci naplnené kladne bolo), musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť (fyzická alebo psychická bolesť) pociťuje ako ťažké príkorie. Pre naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené poškodenému fyzické alebo psychické utrpenie, teda stav, vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky – prechodný čas, ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/ Tr. zák. Pre konkrétnu trestnú vec ide o konanie obvineného T. K. uvedené v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., konkretizované formou aktívneho konania vyjadreného v právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa, odzrkadľujúce konkrétny rozvinutý dej ustálený na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, potvrdený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí o zamietnutí odvolania obvineného T. K., v skutkovej vete rozsudku. Dovolací súd bez právnej možnosti revízie skutkových zistení, vychádzajúc z nich, v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (dovolací dôvod), tak hodnotiac správnosť/nesprávnosť právnych záverov súdov nižších stupňov, dospel k záveru zákonnosti právneho posúdenia zisteného skutku súdmi nižších stupňov ako konanie, napĺňajúce znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ako to právne kvalifikovali i súdy v pôvodnom konaní.

Najvyšší súd vychádzajúc zo záverov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia nezistil dôvod vyhovieť dovolaniu obvineného T. K. z ním uvedeného dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením, bez preskúmania veci, dovolanie odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. marca 2014

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová