N a j v y š š í   s ú d  

2 Tdo 14/2008

  Slovenskej republika

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému Z. C. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 2 T 27/07 prerokoval na verejnom zasadnutí 15. júla 2008 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka dovolanie obvineného Z. C., ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2008 sp. zn.: 1 To 65/2007 a na základe ustanovení § 386 ods. 1, § 377, § 383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1, 386 ods. 1, 2, § 388 ods. 1 a § 391 ods. 1 Tr. por. rozhodol

t a k t o:

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2008 sp. zn. 1 To 65/2007 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodov uvedených v § 371. ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por.

p o r u š e n ý   z á k o n

v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 322 ods. 3 Tr. por. a § 292 ods. 1 a § 293 ods. 8 Tr. por. v n e p r o s p e c h obvineného Z. C..

Napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo sa   z r u š u j ú.

Krajskému súdu v Nitre s a   p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 1. júna 2007 sp. zn. 2 T 27/07 bol obvinený Z. C. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa podľa skutkových zistení prvostupňového súdu dopustil tak, že dňa 16. februára 2006 v čase asi od 01.55 hod. na ulici H. v Š., pod vplyvom alkoholu, obranou tyčou zvanou „viper“ porozbíjal čelné aj bočné bezpečnostné sklá na troch za sebou jazdiacich autobusoch, ktoré zastavil tak, že vbehol do jazdnej dráhy prvého z nich, týmto konaním, konkrétne na autobuse zn. Credo IC, EČ: F. X., rok výroby 2003, v.č. karosérie: T., ktoré riadil V. Z., nar. X. v D., M. R., trvale bytom T., F. U. rozbil čelné sklo a dve bočné sklá na autobuse zn. Credo IC 11, EČ: F. X., v.č. karosérie: T., ktoré riadil L. C., nar. X. v O., M. R., trvale bytom P., D. U., rozbil čelné sklo a 1 bočné sklo na autobuse zn. Ikarus E 95, EČ: H. X., v.č. karosérie: T., ktoré riadil V. D., nar. X., trvale bytom O., M. U., rozbil čelné sklo a 5 kusov bočných skiel, čím poškodenej spoločnosti V. V. T., M. R., spôsobil škodu vo výške 276 249 Sk.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a § 37 písm. f/, m/ Tr. zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. poškodenú stranu V. V. T., M. R., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený Z. C..

Na jeho podklade Krajský súd v Nitre podľa § 321 ods. 1 psím. d/ ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 245 ods. 2 Tr. zákona. § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri zistených poľahčujúcich okolnostiach podľa § 36 písmeno l/, n/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a za použitia § 49 ods. 2 Tr. zákona mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre jeho výkon zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd Nové Zámky 3. marca 2008 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. dovolanie podané obvineným Z. C., prostredníctvom obhajcu JUDr. L. M. smerujúce proti rozsudku ako Okresného súdu Nové Zámky tak aj proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2008 sp. zn.: 1 To 65/2007.

V tomto mimoriadnom opravnom prostriedku obvinený namietal, že verejné zasadnutie na odvolacom súde bolo vykonané bez jeho účasti napriek tomu, že bol v tom čase práceneschopný a požiadal o odročenie verejného zasadnutia. Tým bolo porušené jeho právo na obhajobu a zároveň naplnený dovolací dôvod podľa § 391 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. poriadku.

Okrem toho poukázal, že bol naplnený aj dovolací dôvod podľa § 371. ods. 1 písm. g/ Tr. por., pretože rozhodnutia okresného aj krajského súdu sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Podľa názoru obvineného mal totiž súd pribrať do konania znalcov z odvetvia psychiatrie za účelom zistenia, či v jeho prípade sa nejednalo o patologickú opilosť.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutia a Okresnému súdu Nové Zámky prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu uviedla, že s podaným dovolaním, pokiaľ sa týka nezákonnosti postupu odvolacieho súdu (konanie v neprítomnosti obvineného) sa stotožňuje a navrhla v tomto smere podanému dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po predložení spisového materiálu súdom prvého stupňa a po preskúmaní obsahu samotného dovolania podľa § 383 Tr. por. nariadil vo veci verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, že boli splnené zákonom predpokladané formálno – právne podmienky na podanie dovolania a sú dané dôvody dovolania podľa § 371 písm. c/ a d/ Tr. por. Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie je možné podať ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je zrejmé, že obvinený tento dovolací dôvod založil celkom zrejmé na svojom názore o nesprávnosti skutkových zistení prvostupňového a odvolacieho súdu argumentujúc tým, že nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa súdu vychádzali z dôkazov, ktoré sám považoval za nedostatočné.

K tomuto je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je určený k náprave výslovne uvedených procesný a hmotnoprávnych chýb a nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Okrem toho dôkaz, ktorý nebol (ako v tomto prípade) resp. ani nemohol byť pred súdom vykovaný, nie je dôvodom, ktorý by mohol byť identický s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. ako sa toho domáha vo svojom dovolaní obvinený. Tento dôvod totiž predpokladá, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré v skutočnosti aj boli vykonané, ovšem nie zákonným spôsobom.

Na druhej strane však najvyšší súd zistil, že konanie odvolacieho súdu je zaťažené takou chybou, ktorá zakladá dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. dovolanie možno podať aj v tom prípade ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené podmienky.

Z obsahu spisu vyplýva, že po doručení rozsudku prvého stupňa procesným stranám bola vec Krajskému súdu v Nitre, ako súdu odvolaciemu, na rozhodnutie o včas podanom odvolaní obvineného Z. C. predložená 2. novembra 2007.

Krajský súd v Nitre termín verejného zasadnutia určil na 28. novembra 2007, na ktoré obvineného Z. C. predvolal.

Obvinený požiadal listom z 26. novembra 2007 o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu, že v tom čase bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v H. a s tým, že verejného zasadnutia sa chce osobne zúčastniť.

Krajský súd v Nitre verejné zasadnutie odročil na 16. januára 2008, na ktoré opäť predvolal obvineného Z. C., ktorý sa opätovne ospravedlnil s tým, že jeho liečenie nie je ukončené, priložil zároveň preukaz o svojej práceneschopnosti (č.l. 498, 499). Žiadal o odročenie verejného zasadnutia, na ktorom sa chcel osobne zúčastniť.

Krajský súd v Nitre ospravedlnenie obvineného nepovažoval za dostatočné a verejné zasadnutie o jeho odvolaní 16. januára 2008 vykonal bez jeho prítomnosti.

Uvedený postup odvolacieho súdu tým založil dôvody, pre ktoré najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že boli splnené dôvody podľa už skôr citovaných ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por.

Treba predovšetkým uviesť, že nutnosť účasti obvineného na verejnom zasadnutí je dané tým, že ho súd v zmysle § 292 ods. 1 Tr. por. na verejné zasadnutie predvolá (ako v tomto prípade), čím dáva najavo, že bez jeho prítomnosti nemôže vec rozhodnúť.

Pokiaľ teda bol obvinený na verejné zasadnutie predvolaný a svoju neúčasť na ňom riadne a včas ospravedlnil (ako v danom prípade), potom treba mať za to, že v jeho neprítomnosti verejné zasadnutie nebolo možné vykonať, zvlášť keď krajský súd si možnosť účasti obvineného na ňom nepreveril u ošetrujúceho lekára obvineného v psychiatrickej ambulancii v K., do ktorej bol obvinený poukázaný po skončení hospitalizácie na ďalšiu lekársku starostlivosť.

V dôsledku toho nielenže bolo verejné zasadnutie odvolacieho súdu vykonané v neprítomnosti obvineného hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), ale zároveň tým bolo porušené aj právo obvineného na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), lebo obvinený nemal možnosť predniesť pred odvolacím súdom svoje námietky proti rozsudku súdu prvého stupňa resp. predložiť odvolaciemu súdu dôkazy, ktorými tieto námietky odôvodňoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené zistenia, preto podľa § 361 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v neprospech obvineného Z. C. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2008 sp. zn. 1 To 65/2007 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júla 2008

JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková