2Tdo/13/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvineného W. Z., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2014, sp. zn. 3 To 70/2013, sp. zn. 4 To 43/2011 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného W. Z. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 2. mája 2013, sp. zn. 1 T 207/2010.

Odvolaním napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. Z. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (pod bodom I/) a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (pod bodom 2/) na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 2.októbra 2007 v Prievidzi prevzal od W. V. sumu 100.000,--Sk (3.319,39 Eur) patriacu poškodenému W.G., ktorú od neho vylákal s tým, že uvedená suma bude predstavovať zálohu z kúpnej ceny bytu číslo XXX/X na U. M. H. v B., k odpredaju bytu poškodenému nedošlo, obvinený minul peniaze pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenému W.G. škodu 3.319,39 Eur,

2/ i napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Topoľčanoch sp. zn. ČVS:ORP-640IDI-SK-2009 zo dňa 27. januára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, bol uložený aj zákaz činnosť viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 40 mesiacov, dňa 18.augusta 2010 o 12.00 hod. viedol po ceste I/50 v Meste Nováky, okres Prievidza osobné motorové vozidlo značky VW Passat evidenčné číslo Z.- XXX O..

Za tieto prečiny bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 32 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 4 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému W.G., nar. XX. J. XXXX, bytom Z., X., K.. XXXX/XX škodu vo výške 3 319,39 eur.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu doručeným okresnému súdu 15. januára 2015, ktoré doplnil podaním doručeným okresnému súdu 28. januára 2015.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, d/ a k/ Tr. por., teda porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, keď na to neboli splnené zákonné podmienky a proti obvinenému bolo vecne trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Ako podkladovou okolnosťou pre takto uplatnené dovolacie dôvody označuje dovolateľ novo zistený (po odmietnutí predchádzajúceho dovolania rozhodnutím najvyššieho súdu zo 16. októbra 2014) dôkaz, a to znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria z 28. februára 2014, podaný v inej trestnej veci obvineného, na základe ktorého Okresný súd Partizánske 5. decembra 2014 porušil trestné stíhanie obvineného Z. vedení pre prečin podvodu, nakoľko obvinený nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania.

Na základe tejto okolnosti a v kontexte reálie konania zavŕšeného napadnutým rozhodnutím dovolateľ tvrdí, že už v čase konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu (na Krajskom súde v Trenčíne 15. januára 2014) nebol vzhľadom na psychickú poruchu schopný chápať zmysel trestného stíhania. Pokiaľ obhajca obvineného na verejnom zasadnutí krajského súdu predložil súhlas obvineného s vykonaním tohto úkonu v neprítomnosti obvineného, menovaný (W. Z.) nebol duševne spôsobilý ani na poskytnutie takého súhlasu (na ktorý si nepamätá).

Ďalšie čiastkové prvky dovolacích námietok a obsah priložených dokumentov odráža nasledujúca časť odôvodnenia, ktorá sa aj s uplatnenými dovolacími námietkami vysporiadava.

Finálne dovolateľ navrhujem aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona (bez uvedenia ustanovenia) z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/, d/, a k/ Tr. por. v neprospech obvineného a po zrušení napadnutého uznesenia prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Zároveň žiada, aby dovolací súd podľa § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon trestu obvineného.

Prokurátor a poškodený (obsahovo) navrhli dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.

Najvyšší súd zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych dôvodov (§ 382 písm. a(, b/ alebo d/ až f/ Tr. por.). Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 Tr. por. (dostupné pre dotknutého dovolateľom len v zmysle ods. 1 tohto ustanovenia).

Uplatnená dovolacia námietka je nedôvodná a žiaden z označených (ani iných uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por.) dovolacích dôvodov nie je splnený.

Pokiaľ ide o postup Krajského súdu v Trenčíne na verejnom zasadnutí 15. januára 2014 a predložené mu lekárske správy a potvrdenia, z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (pripojeného aj k dovolaniu) vyplýva, že obvinený bol práceneschopný od 24. júla 2013 (podľa spisového materiálu ochorenie chrbtice).

K výbuchu bomby, ktorá má byť dôvodom neskorších psychických problémov dovolateľa však došlo až 6. októbra 2013. Nemôže teda ísť o okolnosť, na ktorú viaže posttraumatickú stresovú poruchu obvineným predložený znalecký posudok z inej jeho trestnej veci z 28. októbra 2014 (viď závery znaleckého posudku).

To isté sa týka aj vyhlásenia lekára - MUDr. E. B. z 19. novembra 2013, pripojeného k dovolaniu, pričom opäť (ako u skôr uvedeného potvrdenia MUDr. F.O.) ide o doklady vystavené všeobecným lekárom pre dospelých, nie psychiatrom.

Nález psychiatričky MUDr. W. zo 4. a 8. novembra 2013 nebol v pôvodnom konaní predložený, ku možnostiam účasti W. Z. na úkonoch súdu sa nevyjadruje.

Dôvodom ospravedlnenia neúčasti na verejnom zasadnutí krajského súdu 11. decembra 2013 boli len zdravotné problémy obhajcu, čo predsedovi senátu oznamoval telefonicky samotný obžalovaný. Verejné zasadnutie bolo odročené na 15. januára 2014.

Vzhľadom na okolnosť, že na verejnom zasadnutí 15. januára 2014 obhajca predložil súhlas s vykonaním tohto úkonu bez osobnej účasti obžalovaného (vyhlásenie W. Z. zo 14. januára 2014), odvolací súd nemal dôvod pochybovať o jeho aktuálnom duševnom stave. umožňujúcom taký prejav vôle obžalovaného akceptovať a verejné zasadnutie vykonať (nebolo ani potrebné posudzovať dotknuté podanie podľa kritérií § 293 ods. 7 Tr. por., nakoľko nešlo o prípad uvedený v § 293 ods. 6 Tr. por.).

Za týchto okolností nejde o chybu postupu v konaní, ktorá by znamenala porušenie práva na obhajobu závažným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), ani verejné zasadnutie nebolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (§ 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) a nejde ani o prípad neprípustnosti trestného stíhania (§ 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por.).

Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný až po napadnutom rozhodnutí krajského súdu a ktorý má spochybniť duševnú spôsobilosť obvineného na účasť na predmetnom verejnom zasadnutí, ako aj jeho spôsobilosť na vtedajší prejav vôle učinený prostredníctvom obhajcu, ktorý sa týka účasti na verejnom zasadnutí, môže byť za týchto okolností len dôkazom súdu skôr neznámym, ktorý by mohol (s ohľadom na možnú obhajobu obvineného na verejnom zasadnutí) odôvodniť iné rozhodnutie o vine v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. (v čase pôvodného konania nerozhodnutie o vine, ale prerušenie trestného stíhania), teda byť dôvodom na obnovu konania.

Taký záver však najvyšší súd jednoznačne a autoritatívne nečiní (keďže nejde o otázku riešiteľnú v dovolacom konaní), len naznačuje potencionálne použiteľný (mimoriadny) opravný prostriedok (podľa vyjadrenia prokurátora k dovolaniu sa o takom návrhu obvineného už koná).

Za daných okolností bolo dovolanie obvineného odmietnuté ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

V dôsledku vyššie uvedeného nebol ani dôvod na prerušenie výkonu trestu v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por., pričom pri negatívnom posúdení takej žiadosti dovolací súd osobitné rozhodnutie nevydáva (možnosť prerušiť výkon trestu má aj súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 396 ods. 1 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.