Najvyšší súd
2 Tdo 13/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému B. B., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5 T 97/2005 prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený B. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 22. mája 2007, sp. zn. 2 To 86/06 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného B. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 17. januára 2006, sp. zn. 5 T 97/2005 bol obvinený B. B. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a / Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 20. apríla 2005 o 21.38 hod v T. na K. rozbil sklenenú výplň vchodových dverí videopožičovne R. V. v objekte A., vnikol dnu a z videopožičovne odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 5110, IMEI X. s nabíjačkou následne von pred dvere videopožičovne odniesol videoprehrávač zn. TOSHIBA a videoprehrávač zn. DAEWOO a vnútri požičovne pri dverách mal pripravené na odnesenie videorekordér zn. SONY a videorekordér zn. DAEWOO, rádiomagnetofón zn. TCM, 10 ks videokaziet a 10 ks DVD nosičov, ktoré však nestihol odniesť, nakoľko bol prichytený na mieste činu pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby, čím poškodenému M. R. spôsobil odcudzením škodu vo výške 9000 Sk, pričom rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1 T 306/02 zo dňa 16. septembra 2003 bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody 1 rok v II. nápravnovýchovnej skupine.
Za to bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 2 a ½ (dva a pol) roka nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por., v znení účinnom do 1. januára 2006 bol poškodený M. R., nar. X., trvale bytom N. nad V., H. s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený B. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením z 22. mája 2007, sp. zn. 2 To 86/06 podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený B. B. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ Tr. por. z ktorých prvý predpokladá, že došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom, druhý, že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie boli vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a ostatný, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., videl obvinený v tom, že o verejnom zasadnutí 22. mája 2006 (správne malo byť 22. mája 2007) nebol upovedomený jeho ustanovený obhajca, v dôsledku čoho tento nemohol pred odvolacím súdom predniesť odvolanie a podrobne odôvodniť pochybenia prvostupňového súdu. Tento postup odporoval ustanoveniu § 326 ods. 3 Tr. por., resp. § 263 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 podľa ktorých na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní. Obhajca mu bol ustanovený opatrením Okresného súdu Trenčín z 21. apríla 2005, sp. zn. 4 Tp 79/2005 a toto ustanovenie až do právoplatného rozhodnutia vo veci nebolo zrušené. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. bol naplnený postupom odvolacieho súdu, ktorý vykonal verejné zasadnutie v jeho (obvineného) neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Dovolateľ svoje námietky v tomto smere bližšie nerozviedol, len poukázal na ustanovenie § 293 ods. 4 Tr. por. upravujúce podmienky vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného.
Napokon pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. tento je podľa názoru obvineného naplnený preto, že okresný súd zistenie, či bol alebo nebol pre duševnú chorobu za spáchaný skutok trestne zodpovedný, založil len na vyjadrení ošetrujúcej lekárky z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a nepribral do konania dvoch znalcov – psychiatrov, ktorí podľa Trestného poriadku sú oprávnení skúmať duševný stav.
Z uvedených dôvodov obvinený B. B. navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušovanie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa opierajú dôvody dovolania. Ďalej navrhol napadnuté rozhodnutia ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce zrušiť a prikázať súdu (dovolateľ neuviedol ktorému), aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Pri uplatnení postupu podľa § 376 Tr. por. v lehote určenej súdom prvého stupňa sa žiadna zo strán, ktorá by mohla byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknutá nevyjadrila k dovolaniu obvineného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočnej vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Vyššieuvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje v posudzovanej veci na obvineným B. B. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Lekárska správa ošetrujúcej lekárky obvineného z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne svojim obsahom vôbec neriešila otázku príčetnosti obvineného, ale prvostupňovému súdu slúžila iba ako jeden z podkladov pre posúdenie toho, či je v posudzovanej veci potrebné nariadiť aj skúmanie duševného stavu obvineného pribratím dvoch znalcov psychiatrov. Vykonanie spomenutého dôkazného prostriedku prečítaním správy nemožno preto považovať za naznačenej situácie považovať za vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom. O rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom by išlo za predpokladu, že lekárska správa by skutočne riešila otázku duševného stavu obvineného, ktorá patrí do kompetencie dvoch znalcov psychiatrov. Námietky obvineného B. B. smerujú práve proti tomu, že Okresný súd Trenčín takéto (ním navrhované) dokazovanie nevykonal a že prvostupňový súd záver o jeho príčetnosti (viď stranu 5 rozsudku okresného súdu) urobil bez potrebného dokazovania. Z tohto hľadiska však ide o námietky spochybňujúce správnosť a úplnosť skutkových záverov prostredníctvom výhrad voči rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré v otázke príčetnosti páchateľa podľa názoru dovolateľa nebolo dostatočné. Uvedené výhrady sa dotýkajú už spomenutej správnosti a úplnosti skutkových zistení. Tie však nie je dovolací súd oprávnený posudzovať (§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou).
Aj pokiaľ ide i ďalšie dva uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por. je zjavné, že neboli naplnené.
V spojitosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. obvinený B. B. celkom nepriliehavo argumentuje ustanovením § 293 ods. 4 Tr. por. upravujúcim vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, pretože jeho aplikácia vôbec neprichádzala do úvahy. V posudzovanej veci bola totiž obžaloba podaná ešte 6. júla 2005, a preto vzhľadom na prechodné ustanovenie § 564 ods. 3 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) tak okresný ako aj krajský súd museli vykonať konanie podľa predpisov účinných do 1. januára 2006, t.j. podľa zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. v prípade, že obvinený je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody musí byť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zásadne prítomný. Výnimkou je situácia, keď obvinený výslovne prehlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva. V takom prípade možno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného. V iných prípadoch možno vykonať verejné zasadnutie odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného zásadne za predpokladu, že obvinený bol na verejné zasadnutie včas predvolaný alebo bol o ňom včas upovedomený.
V čase nariadenia verejného zasadnutia Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho (17. apríla 2007 – č.l. 139 p.v.) bol obvinený B. B. ešte vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trenčín 5 T 121/03, pričom o verejnom zasadnutí určenom na 22. mája 2007 bol upovedomený 23. apríla 2007 a následne 24. apríla 2007 po ukončení výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený na slobodu (č.l. 142).
Termín ukončenia trestu odňatia slobody bol odvolaciemu súdu známy už v čase nariadenia verejného zasadnutia, a preto keď obvineného na tento úkon predvolával, tohto zároveň aj upozornil, že dňom jeho prepustenia na slobodu (24. apríla 2007) zaniká dôvod nutnej obhajoby (ten od počiatku až do prepustenia obvineného na slobodu bol založený na dôvode uvedenom v § 36 ods. 1 písm. a/ Tr. por., predpokladajúcom, že obvinený je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave), a preto ak sa chce v odvolacom konaní obhajovať aj prostredníctvom obhajcu, musí si ho zvoliť (č.l. 139 p.v.). Obvinený B. B. na uvedené upozornenie nijako nereagoval, verejného zasadnutia 22. mája 2007 sa nezúčastnil, neoznámil krajskému súdu žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila v účasti na verejnom zasadnutí a ani nepožiadal o odročenie verejného zasadnutia s tým, že chce byť na verejnom zasadnutí prítomný.
Vzhľadom na uvedené boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného, pričom dovolací súd zvlášť pripomína, že pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného nebolo potrebné jeho vyhlásenie podľa §263 ods. 4 Tr. por., že sa vzdáva účasti na verejnom zasadnutí, lebo obvinený B. B. bol takmer jeden mesiac pred vykonaním verejného zasadnutia na slobode a nie vo výkone trestu odňatia slobody.
V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba uviesť, že ten istý obhajca, ktorý bol obvinenému pôvodne ustanovený opatrením sudcu Okresného súdu Trenčín z 21. apríla 2005, sp. zn. 4 Tp 79/2005 (č.l. 12) preto, že obvinený bol vzatý do väzby (dôvod nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a prostredníctvom ktorého teraz obvinený podal dovolanie, dôvodne nebol Krajským súdom v Trenčíne ako súdom odvolacím upovedomený o verejnom zasadnutí 22. mája 2007, pretože splnomocnenie ustanoveného obhajcu bolo citovaným opatrením obmedzené na dobu trvania dôvodov nutnej obhajoby. Dôvod nutnej obhajoby zanikol prepustením obvineného z výkonu trestu odňatia slobody už spomenutého 24. apríla 2007. Z ustanovenia § 41 ods. 5 Tr. por. treba jednoznačne vyvodiť, že splnomocnenie ustanoveného obhajcu zaniklo okamihom zániku dôvodu nutnej obhajoby a na tomto nič nemôže zmeniť ani neexistencia opatrenia formálnoprávnej povahy o zrušení ustanovenia obhajcu podľa § 39 ods. 1 Tr. por.
Z uvedeného vyplýva, že za opísanej situácie vykonaním verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného B. B. a bez účasti pôvodne ustanoveného obhajcu nemohlo dôjsť k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pre nesplnenie obvineným uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného B. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Peter Krajčovič, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková