N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 10/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému
Š. T., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní
obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, sp. zn. 3 To
79/2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Š. T. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 3. októbra 2007, sp. zn. 4 T 57/2006,
bol obvinený Š. T. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 30. augusta 2005 medzi 1,30 hod. a 2,30 hod. z objektu R. T. obžalovaný Š. T.
odcudzil z haly tvarovačky VKT traktor zn. Zetor 7245, EČ: Z. červenej farby tak, že na hale
tvarovačky vylomil dvere, na ktorých poškodil jazýček zámku a zárubňu, v zadnej časti haly
odtrhol visiaci zámok na železnej bráne, za pomoci skrutkovača a veľkého kľukového kľúča,
ktoré zostali na mieste činu, uvoľnil príves traktora, ktorý podložil diskom a drevenou latou,
vylomil uzamknuté dvere na traktore, tento naštartoval a podľa stôp, ktoré traktor zanechal s ním vyšiel cez druhú železnú bránu, na ktorej predtým vylomil zaisťovaciu tyčku a visiaci
zámok a odišiel smerom za obec Č., čím spôsobil poškodenému R. T. škodu vo výške
150 000 Sk.
Za to bol obvinenému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému výkon tohto trestu odňatia
slobody odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva)
roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému súd uložil povinnosť nahradiť
poškodenému: R. T. so sídlom H., IČO: X., spôsobenú škodu vo výške 150 000 Sk.
Na základe podaného odvolania obvineným potom Krajský súd v Nitre rozhodol
uznesením z 13. februára 2008, sp. zn. 7 To 4/2008 tak, že odvolanie obvineného Š. T. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol rozsudkom
z 8. októbra 2008, sp. zn. 6 Tdo 16/2008 tak, že právoplatným uznesením Krajského súdu
v Nitre z 13. februára 2008, sp. zn. 7 To 4/2008, bol z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
písm. c/ a písm. g/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por. a konaním, ktoré
mu predchádzalo aj v ustanoveniach § 2 ods. 9, § 34 ods. 1, § 132 Tr. por. v neprospech
obvineného Š. T., zrušil napadnuté uznesenie krajského súde ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 3. októbra 2007, sp. zn. 4 T 57/2006, ako aj ďalšie rozhodnutia
na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad a zároveň Okresnému súdu Nitra prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Po vrátení veci súdu I. stupňa bol obvinený následne rozsudkom Okresného súdu Nitra
z 26. októbra 2011, sp. zn. 3 T 41/2008, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 30. augusta 2005 v čase medzi 3,30 hod. a 4,00 hod. z objektu R. T. obžalovaný Š.
T. odcudzil z haly tvarovačky VKT traktor zn. Zetor 7245, EČ: Z. červenej farby tak, že na
hale tvarovačky vylomil dvere, na ktorých poškodil jazýček zámku a zárubňu, v zadnej časti
haly odtrhol visiaci zámok na železnej bráne, za pomoci skrutkovača a veľkého kľukového
kľúča, ktoré zostali na mieste činu, uvoľnil príves traktora, ktorý podložil diskom a drevenou
latou, vylomil uzamknuté dvere na traktore, tento naštartoval a podľa stôp, ktoré traktor zanechal s ním vyšiel cez druhú železnú bránu, na ktorej predtým vylomil zaisťovaciu tyčku
a visiaci zámok a odišiel smerom za obec Č., čím spôsobil poškodenému R. T. škodu vo
výške 150 000 Sk (4.979,10 eur).
Za to bol obvinenému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému výkon tohto trestu odňatia
slobody odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch)
rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému súd uložil povinnosť nahradiť
poškodenému: R. T. so sídlom H., IČO: X., spôsobenú škodu v sume 4.979,10 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom z 18. septembra 2012, sp. zn. 3 To 79/2012, podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvinenému
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1 Tr. zák.
uložil peňažný trest v sume 400 (štyristo) eur konštatujúc, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák.
vymožená suma peňažného trestu pripadne štátu. Ďalej podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd
ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Aj proti naposledy uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený
31. decembra 2012 dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho odôvodnení uviedol
ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por.,
z ktorých prvý predpokladá, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu
a druhý, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom.
V dovolaní obvinený odvolávajúc sa na predchádzajúce rozhodnutie dovolacieho súdu
uviedol, že okresný súd opakovane vypočul svedka Ľ. P., ktorý zotrval na svojich
predchádzajúcich výpovediach, pričom sa znova potvrdilo, že s výpoveďou tohto svedka bolo
v prípravnom konaní nezákonne manipulované. Z toho potom vyvodil záver, že nezákonnými
postupmi pri výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní bola dôkazná hodnota tohto dôkazu
trvale znehodnotená, odsúdený bol tak len na základe dôkazu, ktorý nebol vykonaný
zákonným spôsobom a výsluch svedka už v súčasnej dobe ani po splnení zákonných
požiadaviek nevedie k nepochybným skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, že zo strany
okresného súdu po vrátení veci nebol vykonaný žiaden dôkaz o overenie si pravdivosti svedka, napríklad verifikáciou viditeľnosti 30. augusta 2005 o 4.00 hodine ráno
a vyšetrovacím pokusom priamo so svedkom, ako to uložil Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Keďže svedok Ľ. P. takmer úplne stratil zrak, súd prvého stupňa už objektívne
nemohol vykonať vyšetrovací pokus so svedkom, aby objektívne preveril pravdivosť
a hodnovernosť jeho výpovede, t.j. nemohol dospieť k nepochybným skutkovým zisteniam.
Keď sám obvinený navrhoval vykonanie týchto dôkazov a dali sa ešte vykonať, jeho návrhy
boli zamietnuté a preto postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušovaniu
jeho práv na obhajobu a vykonanie navrhovaných dôkazov bolo tak zo strany orgánov
činných v trestnom konaní trvalo zmarené. Podľa jeho názoru súd precenil dôkazný význam
svedeckej výpovede svedka Ľ. P., pretože vzhľadom na jeho zdravotný stav a jej obsah je
absolútne nehodnoverná a vzhľadom na nehodnovernosť obsahu výpovede tohto jediného
svedka bolo potrebné ešte v prípravnom konaní venovať objektívnosti tejto výpovede
osobitnú pozornosť.
Dňa 12. januára 2006 podal obvinený vyšetrovateľovi PZ písomné návrhy
na doplnenie dokazovania v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por., v ktorom okrem iného žiadal
vykonať previerku výpovede na mieste svedka Ľ. P., ktorá však bola zamietnutá ako
nepotrebná, čím malo byť porušené ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. Nesúhlasil tiež so závermi súdu prvého stupňa týkajúcich sa hodnotenia hodnovernosti výpovede svedka
na strane 8, 9 a 10 rozsudku, ktorú hodnotí ako absolútne dôveryhodnú.
Ďalej podľa jeho názoru súdy prvého a druhého stupňa sa nevysporiadali s dôkazmi
svedčiacimi v jeho prospech, pretože výpoveď svedka Ľ. P. okrem jeho tvrdenia, že sa skutku,
ktorý mu je kladený za vinu, nedopustil, vyvracajú aj výpovede jeho manželky a jeho matky,
ktoré potvrdili i pred súdom, že nikdy v noci domu neodchádzal a 30. augusta 2005 bol riadne
v zamestnaní. Nevysporiadali sa ani s časom, kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutku a ani
s výpoveďou svedka F. Š..
Zdôraznil, že doposiaľ nebol ani raz súdne trestaný a je mu ľúto, že R. v T. bol
odcudzený traktor a vznikla mu škoda, ale skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal.
Označil i niektoré osoby (A. V. z T., R. S. z L. a J. Š.), ktoré by mohli byť páchateľmi
trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného.
V závere vyslovil názor, že v dôsledku porušenia práv na obhajobu nebol objektívne
zistený skutkový stav a súdy prvého a druhého stupňa pochybili, keď vzhľadom na množstvo
protichodných dôkazov a neobjasnených pochybností nepostupovali v zmysle zásady
in dubio pro reo.
Z uvedených dôvodov obvinený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 364 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, sp. zn. 3 To 79/2012, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Navrhol, aby podľa § 386 ods. 1, 2 Tr. por. dovolací súd
vyslovil rozsudkom porušenie zákona z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/
Tr. por. v neprospech obvineného Š. T., napadnutý rozsudok zrušil, ako aj predchádzajúci
rozsudok Okresného súdu Nitra z 26. októbra 2011, sp. zn. 3 T 41/2008 a v zmysle § 388
ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa ani poškodený a ani Okresná prokuratúra Nitra nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, sp. zn. 3 To 79/2012, ako súdu odvolacieho.
Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/
Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená
aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373
Tr. por. Bolo podané včas a na zákonom určenom mieste (§ 370 Tr. por.), po vyčerpaní
riadneho opravného prostriedku (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a označuje chyby konania a dôvod
dovolania (§ 374 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.
zistil, že dovolanie podané obvineným Š. T. nie je dôvodné (chyby vytýkané v dovolaní
nepredstavujú naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu), a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr.
por. odmietol.
Na začiatok treba uviesť, že obvinený celé svoje dovolanie postavil na námietkach
zameraných na nesprávnosť hodnotenia dôkazov vrátane nevykonania ďalších navrhovaných
dôkazov, a teda v konečnom dôsledku na námietkach smerujúcich proti skutkovým zisteniam
súdov, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať
a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Len minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti
právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe
vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli
pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými
sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. por.).
Pokiaľ ide o naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por., t.j., že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Obvinený tento dovolací dôvod postavil na skutočnosti, že súdy opreli svoje rozhodnutie
o dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom a jeho návrhy na vykonanie ďalších
dôkazov odmietli vykonať.
Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie
procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných
v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.
Toto právo obvineného spočíva aj v navrhovaní dôkazov v zmysle § 34 ods. l, § 44
ods. 2 Tr. por. a zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu
zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto
návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú. Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri
plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, 11 Tr. por. ako aj ich vlastné hodnotenie dôkazov podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. (k tomu pozri rozhodnutie 7, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2011).
Pokiaľ by aj išlo o porušenie práva na obhajobu, bolo by potrebné skúmať, či toto
právo bolo porušené zásadným spôsobom, t.j. či by porušenie práva na obhajobu mohlo
vyvolať odlišné rozhodnutie o vine obvineného. Keďže ako už bolo vyššie konštatované, v tomto prípade porušenie práva na obhajobu nebolo zistené, potom neprichádza do úvahy
ani skúmanie rozsahu porušenia tohto práva.
Platí, že nesúhlas obvineného s rozsahom vykonaného dokazovania a jeho
hodnotením, nemôže zakladať žiaden dovolací dôvod.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní a súd
sa s jednotlivými dôkaznými návrhmi riadne vysporiadali, čo v konečnom dôsledku obvinený
ani nenamieta a súd prvého stupňa dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu vykonania dôkazov
navrhnutých obhajobou vysvetlil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por. je zrejmé, že aj tento dovolací dôvod je založený na názore
obvineného o nesprávnosti skutkových zistení súdov a nesprávnom hodnotení dôkazov oboma
súdmi. V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom nie je v dovolaní obvineného uvedený
ani jeden dôkaz, ktorý by nebol vykonaný spôsobom, ktorý by pre konkrétny dôkaz
predpisoval zákon.
Obvinený nezákonnosť výsluchu svedka Ľ. P. postavil len na hodnotení jeho výpovede
ako výpovede nepravdivej a absolútne nehodnovernej konštatujúc, že „nezákonnými
postupmi pri výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní bola dôkazná hodnota tohto dôkazu
trvale znehodnotená a odsúdený som bol na základe dôkazu, ktorý nebol vykonaný zákonným
spôsobom“, pričom tento nezákonný spôsob vo svojom dovolaní nevysvetlil.
Pokiaľ obvinený hodnotí túto výpoveď, namieta len jej nevierohodnosť,
nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov a skutkové zistenia súdov, čo ako už bolo
konštatované, nemôže zakladať žiaden dovolací dôvod.
A preto najvyšší súd musel po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí dovolanie
obvineného Š. T. odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová