ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci obvineného C. N., pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 14. februára 2024 v Bratislave, s následným verejným vyhlásením rozsudku, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, podľa § 382a Trestného poriadku, takto
rozhodol:
Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného C. N..
Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Mestskému súdu Košice, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Okresný súd Košice - okolie (od 1. júna 2023 Mestský súd Košice, pozn., ďalej aj „okresný súd“ alebo,,prvostupňový súd“) rozsudkom z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, uznal obvineného (v bode A, B, C) vinným z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného zákona (v bode C spolupáchateľstvompodľa § 20 Trestného zákona), v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona (v bode B), na tom skutkovom základe, že
v bode A)
v presne nezistenom čase od 22:30 hod. dňa 4.augusta 2020 do 07:30 hod. dňa 5. augusta 2020 nezisteným spôsobom vnikol na pozemok rodinného domu v obci D., ul. D. č. XX, okres L. - O., nožom rozrezal sieťku proti hmyzu na pootvorenom okne komory na prízemí, cez toto okno vošiel do komory, po schodoch vyšiel do kuchyne uvedeného rodinného domu a odcudzil odtiaľ finančnú hotovosť vo výške 40-eur, Tablet mini zn. Huawei T 1-821 L v hodnote 64,26-eur, mobilný telefón zn. Huawei Ascend Y 200 v hodnote 9,90-eur, pánsky deodorant a vodu po holení v hodnote 4,05-eur a tri fľaše alkoholu značky Fernet citrus, Goral vodka a Becherovka spolu v hodnote 20,60-eur, pričom uvedeným konaním bola poškodenému G. E. spôsobená škoda na odcudzených veciach vo výške 138,81-eur a na zariadení poškodením sieťky proti hmyzu vo výške 11,44-eur,
v bode B)
v presne nezistenom čase od 23.30 hod. dňa 29.augusta 2020 do 06:30 hod. dňa 30. augusta 2020 v obci D., okres L. - O., nožíkom vyrezal sieťku proti hmyzu na jednom krídle okna letnej kuchyne spojenej s rodinným domom č. X na C. Z., okno vytlačil dovnútra a vnikol do letnej kuchyne a tiež rodinného domu č. 4 majiteľa Š. I. a následne z letnej kuchyne z mraziaceho boxu odcudzil 13,5 kg bravčového mäsa, diviny a mäsových výrobkov v celkovej hodnote 80-eur, následne z priestorov rodinného domu odcudzil 1 ks fľaše 0,7 1 whisky nezistenej značky v hodnote 20-eur, 1 ks hnedej koženej peňaženky v hodnote 16,50-eur s hotovosťou 185-eur, občianskym preukazom, s kartou poistenca zdravotnej poisťovne Dôvera, bankomatovou kartou vydanou SLSP a.s., na meno poškodeného, 1 ks mobilný telefón zn. MAXCOM MM 320, čiernej farby, IME1:XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 26,51-eur, kde odcudzením uvedených vecí a hotovosti spôsobil majiteľovi rodinného domu Š. I. škodu vo výške 328,01-eur a to napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie z 3. septembra 2019, sp. zn. 2T/105/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. septembra 2019,
v bode C)
dňa 10. septembra 2020 okolo 00:30 hod. v obci C., D. XXX/X, okres L. O., spolu s H. Ž. neoprávnene vnikli do obydlia rodiny C. Q. a to tak, že preskočili veľkú kovovú bránu a vnikli na dvor a následne obvinený H. Ž. podložil nohy C. N., ktorý sa takto dostal cez pootvorené okno o rozmere 60 x 60 cm, ktoré je vo výške 252 cm od zeme odtrhnutím sieťky do komory bytu, kde boli prichytení C. Q., ktorému následne ušli.
Okresný súd Košice - okolie podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona obvinenému uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre účely výkonu trestu odňatia slobody obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste obvineného C. N. v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice - okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie z 29. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021, ktorým bol obvinenému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd uložil obvinenému C. N. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil aj povinnosť zaplatiť poškodeným škodu, uvedenú vo výroku rozsudku.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodených so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody na civilný proces.
II. Dovolanie a vyjadrenia k nemu
Proti rozsudku okresného súdu, ktorý bol obvinenému ako aj jeho obhajcovi doručený zhodne 11. októbra 2021, podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) dovolanie dňa 8. augusta 2023, na podnet samosudcu Mestského súdu Košice z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a to v prospech obvineného C. N..
V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku ministerka spravodlivosti uviedla, že Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 9. septembra 2021, sp. zn. 2T/47/2021, schválil dohodu o vine a treste a uznal obvineného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom oba trestné činy boli spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Súd mu podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Trestného zákona uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťdva mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce. Stíhaného skutku sa obvinený dopustil 9. septembra 2020.
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, uložil obvinenému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní tridsať mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021.
Obvinený sa skutkov dopustil v presne nezistenom čase v dňoch 4. - 5. augusta 2020, 29. - 30. augusta 2020 a v dňoch 10. septembra 2020 (3T/11/2021), 9. septembra 2020 (2T/47/2021), 22. novembra 2020, 4. februára 2021, 28. apríla 2021 (5T/30/2021). Tieto skutky boli spáchané v súbehu. V ustanovení § 42 ods. 2 Trestného zákona je upravená povinnosť súdu pri ukladaní súhrnného trestu zrušiť výrok o treste uložený skorším rozhodnutím, ako aj zrušiť všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresný súd Košice - okolie pochybil, keď pri ukladaní trestu vo veci sp. zn. 3T/11/2021 uložil obvinenému v rozpore so zákonnou úpravou dvakrát súhrnný trest, namiesto správneho uloženia len jedného súhrnného trestu a zrušil výrok o treste trestného rozkazu, ktorý bol už v čase rozhodovania právoplatne zrušený, a to rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 9. septembra 2021, sp. zn. 2T/47/2021. V súlade so zákonom mal vo veci sp. zn. 3T/11/2011 v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo výroku o treste zrušiť všetky predchádzajúce rozhodnutia, kde skutky tam stíhané boli v súbehu, a uložiť obvinenému jeden súhrnný trest.
Na základe vyššie uvedených dôvodov ministerka spravodlivosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného C. N.. Podľa § 386 ods. 2 Trestnéhoporiadku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, vo výroku o treste zrušil, a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Mestskému súdu Košice, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril obvinený C. N. prostredníctvom ustanoveného obhajcu podaním z 31. októbra 2023, v ktorom uviedol, že dovolanie ministerky spravodlivosti považuje za dôvodné. Je zrejmé, že Okresný súd Košice - okolie pochybil pri ukladaní trestu vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/11/2021, keď obvinenému v rozpore so zákonom dvakrát uložil súhrnný trest namiesto správneho uloženia len jedného súhrnného trestu a zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Košice - okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021, ktorý už bol v tom čase zrušený. Postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu žiadal (zhodne ako ministerka spravodlivosti), aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného C. N.. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, vo výroku o treste zrušil, a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku navrhol, aby dovolací súd prikázal Mestskému súdu Košice, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie podaním z 22. septembra 2023, podľa ktorého Okresný súd Košice - okolie pochybil pri ukladaní trestu, keď rozsudkom z 29. septembra 2021 sp. zn. 3T/11/2021, uložil obvinenému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní tridsať mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021. Prvostupňový súd tak konal aj napriek existencii rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 9. septembra 2021, sp. zn. 2T/47/2021, ktorý už skôr zrušil výrok o treste toho istého trestného rozkazu a uložil obvinenému trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťdva mesiacov. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného, čo prokurátor považoval za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolaniu ministerky spravodlivosti vyhovieť.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací podľa § 377 Trestného poriadku predbežne preskúmal podané dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku, na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a obsahuje nevyhnutné náležitosti podľa § 374 Trestného poriadku.
Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa § 382 Trestného poriadku najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal následne zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podala ministerka spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu a zistil, že dovolateľkou vecne uplatnený dovolací dôvod je v posudzovanej veci daný.
Úvodom tejto časti svojho rozhodnutia považuje najvyšší súd za potrebné poukázať na príslušné zákonnéustanovenia, a to:
Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku minister spravodlivosti môže podať dovolanie len na podnet s tým, že podnet môže podať iba osoba, ktorej sa nepriznáva právo na podanie dovolania (s výnimkou osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku). V prejednávanej veci podal podnet sudca Mestského súdu Košice.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť.
Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Dovolací súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku a v dovolaní sa musí vždy uviesť dôvod dovolania a aké chyby sa vytýkajú (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom však z ustálenej súdnej praxe (R 120/2012-I.) vyplýva, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest stratyčestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy iba v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší z viacčinne sa zbiehajúcich trestných činov. V druhom odseku ustanovenia § 42 Trestného zákona je upravený postup, ktorý musí súd aplikujúc súhrnný trest striktne dodržať, aby bolo možné hovoriť o zákonnom uložení tejto formy trestania zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Účelom je uložiť spravodlivý trest. Zákonodarca zavedením súhrnného trestu reflektoval na požiadavku spravodlivosti v prípadoch zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorá je posudzovaná vo viacerých - minimálne dvoch trestných konaniach. Práve existencia viacerých trestných stíhaní voči jednému páchateľovi za jeho zbiehajúcu sa trestnú činnosť odôvodňuje hodnotenie jeho konania v rámci uloženia jedného trestu - súhrnného trestu. Súd odsudzujúci páchateľa za konkrétny skutok zruší výrok o treste, ako aj ďalšie výroky naň bezprostredne nadväzujúce, ktoré sú obsiahnuté v skoršom odsudzujúcom rozsudku za ostatnú časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Výrok o treste je následne nahradený novým výrokom o treste, ktorý v sebe obsiahne aj ďalší skutok. Podstatnou náležitosťou zákonného postupu ukladania súhrnného trestu je tiež skutočnosť, že súhrnný trest možno uložiť a tým aj zrušiť výrok o treste obsiahnutý v skoršom odsudzujúcom rozsudku výlučne za predpokladu, že tento nadobudol právoplatnosť. Zákonnou požiadavkou na ukladanie súhrnného trestu je tiež skutočnosť, že výmera trestu ukladaného v rámci súhrnného trestu nesmie byť miernejšia než výmera trestu uloženého skorším odsudzujúcim rozsudkom; to však neznamená, že nesmie byť uložený v rovnakej výške.
Vychádzajúc z uvedeného bolo pre rozhodnutie najvyššieho súdu podstatným zistenie, že Okresný súd Košice - okolie schválil dohodu o vine a treste, ktorú potvrdil rozsudkom z 9. septembra 2021 sp. zn. 2T/47/2021, vyhláseným verejne, a teda tento rozsudok nadobudol právoplatnosť jeho vyhlásením v zmysle § 334 ods. 4 a ods. 5 Trestného poriadku. Uvedeným rozhodnutím súd v zmysle § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona odsúdil obvineného C. N. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťdva mesiacov a v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce.
Následne Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 29. septembra 2021, sp. zn. 3T/11/2021, uložil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona obvinenému C. N. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obvineného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice okolie z 28. apríla 2021, sp. zn. 5T/30/2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
Je zrejmé, že Okresný súd Košice - okolie pochybil, keď pri ukladaní trestu vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/11/2021 uložil obvinenému v rozpore so zákonom ďalší súhrnný trest (pri právoplatnom súhrnnom treste v konaní sp. zn. 2T/47/2021) a zrušil výrok o treste trestného rozkazu, ktorý bol už v tom čase právoplatne zrušený. Týmto konaním prvostupňový súd porušil ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona určujúce postup, ktorým sa má súd pri ukladaní súhrnného trestu riadiť, a tým neuložil obvinenému zákonný trest. Okresný súd vzhľadom aj na krátky časový sled vydaných rozhodnutí evidentne nemal v konaní sp. zn. 3T/11/2021 vedomosť o existencii rozsudku z 9. septembra 2021 sp. zn. 2T/47/2021 a z neho vyplývajúceho trestu.
Pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody platí, že súd je povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach obvineného, aby aj negatívny záver súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť mal oporu vo vykonanom dokazovaní nahlavnom pojednávaní, a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu (R 55/2013).
Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že súd prvého stupňa takto nepostupoval, a uvedené pochybenie viedlo k nesprávnemu použitiu ustanovenia Trestného zákona týkajúceho sa súhrnného trestu.
Mestský súd Košice si preto bude musieť v uvedenej trestnej veci pripojiť všetky predchádzajúce trestné spisy obvineného C. N., a po ich podrobnom oboznámení na hlavnom pojednávaní bude musieť opätovne rozhodnúť o treste tak, aby tento bol v súlade s Trestným zákonom.
Na základe vyššie uvedených dôvodov zistiac, že dovolanie ministerky spravodlivosti je dôvodné a došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, najvyšší súd podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V zmysle § 382a Trestného poriadku najvyšší súd rozhodol na neverejnom zasadnutí, nakoľko zistil, že dôvod dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, bol preukázaný. V súlade s vyššie uvedeným bude úlohou súdu prvého stupňa vec opätovne prerokovať a rozhodnúť v potrebnom rozsahu.
S poukazom na to, že najvyšší súd lustráciou v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže zistil, že obvinený sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a to až do 4. decembra 2038, ktorý mu bol uložený rozsudkom Mestského súdu Košice z 8. januára 2024, sp. zn. 3T/86/2023, nebolo potrebné rozhodovať o jeho väzbe.
Výroky o vine, ochrannom opatrení a náhrade škody zostali týmto rozsudkom nedotknuté.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.