2Sžr/127/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobkyne: E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., F.., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Xo-7/2015-Ha zo dňa 16.03.2015, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.20S/104/2015- 96 zo dňa 26. apríla 2016 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. apríla 2016 č. k. 20S/104/2015-96 mení tak, že žalobu zamieta.

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Napadnutým rozsudkom zo dňa 26.4.2016 krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) vyhovel žalobného návrhu podanému v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP postupom podľa § 250a OSP vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhal preskúmania právoplatného rozhodnutia žalovaného č. Xo- 7/2015-Ha zo dňa 6.3.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor č. X 10/2015 zo dňa 17.02.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správny orgán podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona (ďalej aj KZ) nevyhovel návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte a nevymazal z listu vlastníctva č. 3578, k. ú. Kysucké Nové Mesto, poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, zapísanú pod č. zmeny 867/05.

Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil zistením, že podľa zjednodušeného registra pôvodného stavu (ďalej len „ZRPS“) pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, že skutočne vo vzťahu k EKN parcele 1851/1 o výmere 1483 m2 sú vedení ako spoluvlastníci M., M. a V., každý v 1/3. ZRPS pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto č. A98/07387-001 zo dňa

27.03.1998 a zapísaný do katastra nehnuteľností pod Z1393/98 dňa 08.07.1998. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpis z listu vlastníctva č. 7798, k ú. Kysucké Nové Mesto, obec Kysucké Nové Mesto, v ktorom je vedená EKN parcela č. 1851/2, o výmere 5 m2, kde sú vedení ako spoluvlastníci uvedenej parcely každý v 1/3 - M., M. a M. a titul nadobudnutia je uvedený č. d. 1732/31, Katastrálny úrad v Žiline, rozhodnutie č. Zo-3/2006-Lm-1181/06. Súčasťou administratívneho spisu nie je LV, na parcelu E-KN 1851/1, k. ú. Kysucké Nové Mesto, na ktorom by boli vedení vlastníci označení podľa schváleného ZRPS.

Žalobkyňa v návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý doručila na prvostupňový orgán 24.04.2014, požiadala o výmaz poznámky na LV č. 3578, k. ú. Kysucké Nové Mesto, nakoľko uvedený zápis bol vykonaný na základe protokolu 1/04, s ktorým nebola oboznámená pred jeho zápisom na LV ako poznámky. Ona pritom nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy z 21.10.2002 (vklad V 1103/02 z 25.10.2002 vykonaný pod č. pod č. 1770/02), pričom nebol zistený nesúlad obsahu návrhu na vklad kúpnej zmluvy so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Nesúhlasila s názorom správnych orgánov, že poznámku na LV č. 3578 nie je možné vymazať postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona, ale výlučne na postupom podľa § 39 ods. 3 Katastrálneho zákona môže dôjsť k zrušeniu poznámky zapísanej na LV, a to bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis alebo ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.

Krajský súd skonštatoval, že pokiaľ bol právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu schválený a zapísaný ZRPS pre k. ú. Kysucké Nové Mesto do katastra nehnuteľností, tak následne bolo povinnosťou správnych orgánov údaje uvedené v schválenom registri ZRPS zapísať do katastra nehnuteľností, čo vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení k 31.08.2002 o ZRPS, resp. v súlade s § 7 ods. 5 prvá veta cit. zákona v znení neskorších predpisov až následne účastníci konania ZRPS mali časový horizont, v súlade s ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. do 5 rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností požiadať o zmenu údajov schváleného registra, za splnenia podmienky, že sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1. Stotožnil sa s názorom správnych orgánov, že postup pri výmaze poznámok, aj informatívneho charakteru, nemôže byť realizovaný postupom upraveným v § 59 Katastrálneho zákona, ktorý upravuje postup pri oprave chýb v katastrálnom operáte.

Na druhej strane však skonštatoval, že podanie žalobkyne, napriek jeho označeniu podľa § 59 Katastrálneho zákona, bolo potrebné posudzovať podľa obsahu, s poukazom na ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona vo väzbe na ust. § 19 ods. 2 Zákona o správnom konaní, tzn. že pokiaľ správny orgán dospel k záveru, že postup podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je na vec aplikovateľný a jedná sa evidentne o podanie žalobkyne, ktorým žiada výmaz poznámky informatívneho charakteru z listu vlastníctva, bol povinný správny orgán, aj vo väzbe na ust. § 38 až § 40 Katastrálneho zákona, obsah návrhu vyhodnotiť.

Nakoľko v čase rozhodovania správnych orgánov, ako aj v čase rozhodovania správneho súdu, bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou E-KN parcely č. 1851/1 - orná pôda o výmere 1485 m2 kat. úz. Kysucké Nové Mesto LV č. 3578 v celosti a súčasne bolo preukázané, že táto parcela bola predmetom aj schváleného Registra ZRPS, ktorý je zapísaný do katastra nehnuteľností. Na rovnakú parcelu bolo vedené vlastníctvo podľa ZRPS na iné fyzické osoby, i keď ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, vyjadrenia žalovaného pred súdom, v zmysle záverov ZRPS vo vzťahu k E-KN parcele č. 1851/1 nebol založený list vlastníctva v prospech vlastníkov, ktorí sú vedení ako vlastníci podľa schváleného ZRPS.

Keďže neexistujú dve LV na rovnakú parcelu, parcelu E-KN parcelu č. 1851/1 - orná pôda o výmere 1483 m2, kat. úz. Kysucké Nové Mesto, nemožno konštatovať duplicitu vlastníctva vedeného v katastri nehnuteľností, a preto ani nebol dôvodný zápis informatívnej poznámky na LV žalobkyne. O duplicitu by išlo vtedy, keby podľa schváleného ZRPS bol založený na rovnakú parcelu, ako má vo vlastníctve žalobkyňa, LV pre vlastníkov podľa ZRPS. Z uvedeného vyplýva, že nebol ani dôvod na vyznačenie uvedenej poznámky na LV žalobkyne. Správny orgán bol bez ohľadu na označenie návrhu žalobkynepovinný postupovať podľa § 38 - 40 Katastrálneho zákona, teda nevyhodnocovať podanie účastníka konania - podľa jeho označenia, ale podľa jeho obsahu, keď v žiadosti žalobkyňa žiada, aby z LV, na ktorom má vedené vlastníctvo k nehnuteľnosti, bola vymazaná informatívna poznámka o duplicite vlastníctva.

V závere krajský súd uviedol, že z tohto dôvodu boli splnené podmienky aj pre zrušenie rozhodnutia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. e) OSP, keď správny orgán aplikoval vo vzťahu k žalobkyni nesprávny úradný postup, keď nebol dôvod konať a rozhodovať meritórne v konaní podľa § 59 Katastrálneho zákona ale vyhodnocovať podanie žalobkyne podľa obsahu a rozhodnúť neformálnym spôsobom o žiadosti žalobkyne o výmaz poznámky, buď pozitívne alebo negatívne. Krajský súd je však toho názoru, že neboli splnené vôbec podmienky pre zápis uvedenej poznámky do katastra nehnuteľností, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že v čase zápisu tejto poznámky ani v čase rozhodovania správnych orgánov existovali dva listy vlastníctva na tú istú parcelu na iných vlastníkov, než bola žalobkyňa, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nesprávny právny názor pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) OSP.

II. Žalovaný vo včas podanom odvolaní poprel tvrdenie uvedené v rozsudku krajského súdu o tom, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o splnení podmienok na zápis poznámky spochybňujúcej zapísanie údajov v katastri. Zdôraznil, že v konaní o oprave chyby nie je možné skúmať splnenie zákonných podmienok pre zápis poznámky ohľadne duplicitného vlastníctva, správne orgány túto skutočnosť ani neskúmali. V zmysle výkladu použitého krajským súdom by pritom bolo možné použiť inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte ako opravného prostriedku bez časového obmedzenia. Zároveň poukázal na logický rozpor v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktorý na jednej strane potvrdil, že poznámky nemožno vymazať v konaní o návrhu na opravu chyby a na druhej strane vytkol žalovanému, že nesprávne posúdil podmienky pre zápis poznámky. Vytkol krajskému súdu, že rozhodoval z dôvodov nad rámec žaloby, keď žalobkyňa nenamietala nesplnenie podmienok pre zápis poznámky duplicitného vlastníctva, ale iba to, že poznámka nebola vykonaná na základe listiny uvedenej prvostupňovým orgánom. Naviac sporná poznámka bola zapísaná v súlade s právnou úpravou platnou § 44 vyhl. č. 79/1996 Z.z. platnou do 30.11.2009.

Zároveň nepovažoval za preukázaný dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) OSP, nakoľko nebola dôvodná aplikáciu § 19 ods. 2 správneho poriadku, medzi označením a obsahom podania žalobkyne neexistuje žiaden rozpor, žalobkyňa svoje podanie označila ako návrh na opravu chyby a v tomto zmysle ho aj odôvodnila. Krajský súd jednak tvrdil, že žalovaný mal postupovať v rozpore s jednoznačne vyjadrenou vôľou žalobkyne v súvislosti s tým zároveň rozhodoval nad rámec žalobných dôvodov, nakoľko žalobkyňa nikdy nespochybnila správnosť posúdenia svojho návrhu a výslovne trvala na tom, že poznámku možno vymazať postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.

Vzhľadom na to, že sa jedná o právne názory významné pre ďalší výkon štátnej správy žiadal o jednoznačné stanovisko najvyššieho súdu k otázke možnosti skúmať zákonnosť zápisov v rámci konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona a k možnosti prekvalifikovania podania v rozpore s vôľou podávateľa.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii o tom, že predmetná poznámka bola zapísaná na základe listu, s názvom Hĺbková kontrola - zaslanie výsledkov šetrenia, ktorý nie je spôsobilý na vykonanie takéhoto zápisu, s poukazom na § 19 správneho poriadku považovala za dôvodné žiadať od správneho orgánu vyzvať účastníka na odstránenie vád, nakoľko ona sa domáhala „odstránenia nesprávneho postupu správneho orgánu, pri zápise tejto poznámky na základe listu Správy katastra...“. Vyslovila názor, že krajský súd vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 OSP a žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania.

V doplnení vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 12.7.2018 poukázala na skutočnosť, že katastrálny orgán bez jej vedomia vykonal na liste vlastníctva 3578 zmeny, príslušný katastrálny odbor postupom podľa §59ods. 1 KZ vykonal zápis na základe Protokolu o oprave chyby č. k. X-4/2018 pod položkou výkazu zmien 319/18, v prípade jej pozemku došlo k zmene výmery z 1483 m2 na 1639 m2. Predmetný protokol bol vyhotovený na základe skutočnosti, že pri príprave podkladov k projektu jednoduchých pozemkových úprav bolo zhotoviteľom pri miestnom šetrení zistené, že výmera a poloha jednotlivých parciel vyhodnotená priamo v teréne sa nezhoduje s výmerou a polohou evidovanou v katastri nehnuteľností.

III. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je dôvodné a sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí do právomoci správneho orgánu (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), podľa ktorého správny orgán vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP), súd je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvedených v rámci lehoty na podanie žaloby (§250h ods. 1 OSP).

IV. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodovanie a postup správnych orgánov, konajúcich o návrhu žalobkyne podanej dňa 24.4.2014 na Okresný úrad, katastrálny odbor, Kysucké Nové Mesto, označený ako „Návrh na opravu chýb v katastri nehnuteľností podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z.z.“ ktorým sa výslovne domáhala vykonania opravy chyby v katastri nehnuteľností v k. ú. Kysucké Nové Mesto tak, že na LV č. 3578 bude v časti B LV č. 3578 odstránená poznámka o spochybnení správnosti a hodnovernosti údajov katastra.

Správne orgány oboch stupňov zotrvávali na stanovisku, že návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte nie je možné vyhovieť, nakoľko tento druh konania neslúži na odstraňovanie poznámok, ktoré je procesne upravené § 39 ods. 3 katastrálneho zákona. V rozhodnutí žalovaného bolo žalobkyni vysvetlené, že konanie podľa §59 katastrálneho zákona slúži len na odstraňovanie formálnych chýb, vyplývajúcich buď z vlastnej činnosti správy katastra alebo iných osôb.

Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na spôsob nadobudnutia nehnuteľností EKN 1851/1 o výmere 1483 m2, k. ú. Kysucké Nové Mesto, zapísané na LV č. 3578, a to kúpnou zmluvou odvkladovanou Správou katastra Kysucké Nové Mesto č. V 1103/02 zo dňa 25.10.2002, v ktorej je uvedené, že zápis vlastníckeho práva pre predávajúceho E. bol vykonaný na základe ZRPS Kysucké Nové Mesto a č. d. 7532/31. Protokolom č. 1/04 bola spochybnená hodnovernosť a záväznosť údajov katastra pod položkou č. 867/05, čím došlo bez toho, aby bolo vydané akékoľvek rozhodnutie o začatí konania o oprave podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona, hoci bolo potrebné ho vydať. Poukázala na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 4 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného o nemožnosti postupovať v predmetnej veci podľa § 59 Katastrálneho zákona.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona, v znení neskorších predpisov, okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Podľa § 19 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Podľa § 39 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov 10b) okresný úrad zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.

Podľa § 40 katastrálneho zákona, na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

V. Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, správne a súdne konanie predchádzajúce jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom pripojených administratívnych spisov a nezistil dôvody pre stotožnenie sa s vysloveným právnym názorom a myšlienkovým postupom, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené.

V prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na legitímny záujem žalobkyne na doriešení dôvodnosti poznámky spochybňujúcej správnosť a hodnovernosť zápisu jej vlastníckeho práva, je treba dôsledne prihliadať na predmet správneho a súdneho konania a v nadväznosti na to vyhodnocovať obsah a rozsah ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu u oboch účastníkov správneho konania.

Pokiaľ sa týka samotného správneho konania, z podania žalobkyne zo dňa 24.4.2014 jednoznačne vyplýva, že sa domáhala návrhu na opravu chyby v katastri nehnuteľnosti podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z.z., teda opravy chyby v katastrálnom operáte. Návrh bol jednoznačný, dostatočné určitý a obsahujúci predvídané náležitosti. Správny orgán teda nemal žiaden dôvod žalobkyňu vyzývať na odstránenie nedostatkov návrhu, zaoberal sa len tým, či namietaný zápis poznámky spochybňujúcej správnosť a hodnovernosť údajov katastra je možné posudzovať ako chybu v katastrálnom operáte. V súlade s judikatúrou súdov, ustálenou rozhodovacou praxou a odbornou literatúrou dospel k záveru, že zápis poznámky na základe akceptovaných listín nie je možné považovať za chybu v katastrálnom operáte v zmysle § 59 KZ.

Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov. Na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky, akými sú protest prokurátora a správne súdnictvo. Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje zmenené alebo potvrdené ďalšou listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa zapísala do katastra (napr. dedičské osvedčenie). V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov katastra s poslednou zapísanou listinou.

So záverom, že výmaz poznámok, aj informatívneho charakteru, nemôže byť realizovaný postupom podľa § 59 katastrálneho zákona sa výslovne stotožnil aj krajský súd vo svojom rozsudku.

Na druhej strane, bez ohľadu na to, že žalobkyňa napriek opakovanému oboznamovaniu tejto možnosti nepodala návrh na výmaz poznámky podľa § 39 ods. 3 katastrálneho zákona, krajský súd nad rámec rozsahu súdneho prieskumu v prejednávanej veci vykonal právne posúdenie listiny, na základe ktorej bola sporná poznámka zapísaná. Na základe svojich záverov následne vytkol správnym orgánom, že nerozhodli neformálnym spôsobom o žiadosti žalobkyne o výmaz poznámky, pričom znovu zhrnul svoje závery v otázke existencie titulu pre zápis poznámky.

Najvyšší súd si je vedomým, že účelom úpravy súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je ochrana práv účastníkov správnych konaní, na druhej strane treba zdôrazniť, že konajúci súd má byť nestranný a nezávislý, prihliadať na rozsah a ochranu práv a povinností oboch účastníkov konania v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. V rámci toho je potrebné zohľadniť aj to, či je dôvodné svojim spôsobom nahrádzať iniciatívu žalobkyne (zásada vigilantibus iura scripta sunt) a na druhej strane citlivo zvažovať, či sa postup súdu nebude javiť ako neprimeraný súdny aktivizmus.

Za situácie, keď sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáhala vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte a nemohlo jej byť vyhovené, pretože namietaný správny akt nespĺňal podmienky pre kvalifikovanie za chybu v zmysle § 59 KZ, Najvyšší súd nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 59 KZ pre nekonanie o (nepodanom) návrhu podľa § 39 ods. 3 KZ. Na tom nič nemení skutočnosť, že krajský súd nad rámec potrieb vedenia konania z vlastnej iniciatívy riešil spôsobilosť právneho titulu pre zápis poznámky v zmysle § 59 KZ v spojení s ust. §44 vyhl. č. 79/1996 Zb. platnej v čase zápisu poznámky.

K požiadavke žalovaného na vyjadrenie sa k dvom zásadným právnym otázkam, majúcim vplyv na rozhodovanie v tejto veci uvádza najvyšší súd nasledovné. Za situácie, keď je návrh na začatie katastrálneho konania vedeného podľa správneho poriadku podaný tak, že obsahuje náležitosti vyžadované § 19 správneho poriadku, nie je dôvodné vyžadovať od katastrálnych orgánov, aby z vlastnej iniciatívy prekvalifikovali zjavne neúspešný návrh na iný druh návrhu, rozhodnutie vo veci ktorého by prípadne mohlo byť pre účastníka priaznivejšie. Navrhovateľke nič nebráni, aby podala riadne odôvodnený návrh na výmaz poznámky, o ktorom budú orgány katastra povinné rozhodovať. RovnakoNajvyšší súd nenachádza relevantnú právnu argumentáciu odôvodňujúcu záver, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte je orgán katastra povinný skúmať správnosť zápisov, ktoré nespĺňajú kritéria pre charakterizovanie ako chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona, tak ako je to všeobecne akceptované doterajšou praxou.

VI. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom preskúmavaného súdneho konania bolo rozhodovanie vo veci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom sám krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku stotožnil so správnosťou postupu žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s ust. § 220 OSP).

Len na doplnenie najvyšší súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní nemal dôvod zohľadňovať obsah doplnenia vyjadrenia k odvolaniu, ani ďalšie žalobkyňou predložené doklady, nakoľko tieto sa nevzťahovali priamo k spochybňovaniu záveru, že výmaz poznámky zapísanej podľa § 39 KZ nie je možné riešiť cestou návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 KZ. Rovnako nepovažoval za dôvodné a hospodárne zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie krajskému súdu, ktorý svoj nesprávny právny záver o dôvodnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného opieral o skutočnosti, netýkajúce sa bezprostredne preskúmavaného konania.

O náhrade trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) rozhodol tak, že vzhľadom na zmenu rozhodnutia vo veci samej nepriznal žalobkyni náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania, nakoľko bola procesne neúspešná v oboch stupňoch súdneho konania. O náhrade trov procesne úspešného žalovaného nerozhodoval, nakoľko pre ich priznanie neboli splnené zákonné podmienky.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.