Najvyšší súd  

2 Sžp 3/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. - H., s.r.o., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13 940 028 08/9174-39552/22/2008/Hyč zo

dňa 27. novembra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. 1 S 22/2009-94 zo dňa 18. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 1 S 22/2009-94 zo dňa 18. marca 2010   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a  

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom 18. marca 2010, č. k. 1S 22/2009-94

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne

zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13 940 028 08/9174-39552/22/2008/Hyč zo dňa

27. novembra 2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinností

ustanovených v § 39 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vodný zákon“), pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami na čerpacej stanici

pohonných látok Sabinov podľa § 75 ods. 5 zákona o vodách za správny delikt

uvedený v § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách.  

Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský

súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, keď konanie žalobcu bolo správne

klasifikované ako porušenie povinnosti ustanovenej v § 39 zákona o vodách.  

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší

súd SR rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2

v spojení s § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,  

že   odvolanie   žalobcu je dôvodné a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca

v konaní, v ktorom musí byť povinne zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie sám, nebol v konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom.

Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde

koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu,

alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia,

sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového

zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia  

v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania

zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej

ochrany.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca pri podaní žaloby nebol

zastúpený advokátom. Krajský súd ho nevyzval, aby si ustanovil zástupcu z radov

advokátov ani nezisťoval, či žalobca resp. jeho poverený pracovník má alebo nemá

právnické vzdelanie, a to napriek skutočnosti, že v konaniach podľa druhej hlavy

piatej časti OSP je takéto zastúpenie povinné.

Odvolaciemu súdu nie je známy dôvod, prečo krajský súd tento postup

nedodržal. Pokiaľ sa však domnieval, že v danom prípade nie je zastúpenie

advokátom povinné, nakoľko ide o konanie o priestupku, na ktorý sa vzťahuje

výnimka zakotvená v § 250a OSP, tak tento právny názor nie je v súlade so zákonom.

Zákon o vodách v jedenástej časti upravuje zodpovednosť za porušenie

povinností, pričom rozlišuje správne delikty upravené v §74   až 76 a priestupky,

upravené v § 77.  

Podľa § 74 ods. 1 písm. i) orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej

osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené  

v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.

Podľa ods. 3 inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených  

v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho

vodoochranného dozoru.

Podľa   §   75 ods. 5 pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť  

do výšky 6 638,78 eura.

Podľa § 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada

najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých  

sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba   - podnikateľ

pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

Podľa ods. 2 pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. n) sa neuloží, ak sa súčasne

porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a) až l).

Podľa ods. 3 konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného

roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností,

najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa ods. 4 konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy,

ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.

Podľa ods. 5 pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

V   § 77 sú upravené skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany vôd,

vodných tokov a vodných stavieb, výška možných uložených pokút, ktorá je rádovo

nižšia ako v prípade správnych deliktov, ako aj príslušnosť orgánov, ktorými sú obce

a obvodné úrady životného prostredia, na prejednanie priestupkov a uloženie sankcií,

pričom   podľa   ods. 4   sa na priestupky a ich prejednávanie vzťahujú všeobecné

predpisy o priestupkoch, t. j. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

Žalovaný, ktorý v tomto prípade rozhodnutie o uložení pokuty rozhodol  

je odborný kontrolný orgán, ktorý vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti  

o životné prostredie, ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie,

vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly

znečisťovania životného prostredia a ďalšie činnosti podľa zák. č. 525/2003 o štátnej

správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú

štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu podľa § 9 ods. 1 vo svojich

územných obvodoch.

Podľa ods. 5 na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie  

v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie.

Podľa ods. 6 inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Z uvedených ustanovení zákona o vodách je zrejmé, že je potrebné rozlišovať

konanie o správnych deliktoch a konanie o priestupkoch, nakoľko tieto konania  

sa od seba odlišujú jednak príslušnosťou správnych orgánov, ale aj hmotnoprávnymi

a predovšetkým procesnými predpismi a preto ich nemožno stotožňovať.  

Preto krajský súd nepostupoval správne, keď   o žalobe žalobcu konal

a rozhodol bez toho, aby vyriešil otázku povinného právneho zastúpenia žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221

ods. 1   písm. c)   v spojení s § 246c ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí

krajský súd odstráni vytknutý nedostatok a vo veci opätovne rozhodne, tiež rozhodne

aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie

náležite odôvodní.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 24. novembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová