Najvyšší súd
2 Sžp 3/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. - H., s.r.o., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13 940 028 08/9174-39552/22/2008/Hyč zo
dňa 27. novembra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1 S 22/2009-94 zo dňa 18. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1 S 22/2009-94 zo dňa 18. marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom 18. marca 2010, č. k. 1S 22/2009-94
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13 940 028 08/9174-39552/22/2008/Hyč zo dňa
27. novembra 2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinností
ustanovených v § 39 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vodný zákon“), pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami na čerpacej stanici
pohonných látok Sabinov podľa § 75 ods. 5 zákona o vodách za správny delikt
uvedený v § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách.
Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský
súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, keď konanie žalobcu bolo správne
klasifikované ako porušenie povinnosti ustanovenej v § 39 zákona o vodách.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší
súd SR rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2
v spojení s § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca
v konaní, v ktorom musí byť povinne zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie sám, nebol v konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom.
Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde
koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu,
alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia,
sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia
v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania
zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej
ochrany.
Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca pri podaní žaloby nebol
zastúpený advokátom. Krajský súd ho nevyzval, aby si ustanovil zástupcu z radov
advokátov ani nezisťoval, či žalobca resp. jeho poverený pracovník má alebo nemá
právnické vzdelanie, a to napriek skutočnosti, že v konaniach podľa druhej hlavy
piatej časti OSP je takéto zastúpenie povinné.
Odvolaciemu súdu nie je známy dôvod, prečo krajský súd tento postup
nedodržal. Pokiaľ sa však domnieval, že v danom prípade nie je zastúpenie
advokátom povinné, nakoľko ide o konanie o priestupku, na ktorý sa vzťahuje
výnimka zakotvená v § 250a OSP, tak tento právny názor nie je v súlade so zákonom.
Zákon o vodách v jedenástej časti upravuje zodpovednosť za porušenie
povinností, pričom rozlišuje správne delikty upravené v §74 až 76 a priestupky,
upravené v § 77.
Podľa § 74 ods. 1 písm. i) orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej
osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené
v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.
Podľa ods. 3 inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených
v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho
vodoochranného dozoru.
Podľa § 75 ods. 5 pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť
do výšky 6 638,78 eura.
Podľa § 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada
najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých
sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ
pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
Podľa ods. 2 pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. n) sa neuloží, ak sa súčasne
porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a) až l).
Podľa ods. 3 konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného
roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností,
najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Podľa ods. 4 konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy,
ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.
Podľa ods. 5 pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.
V § 77 sú upravené skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany vôd,
vodných tokov a vodných stavieb, výška možných uložených pokút, ktorá je rádovo
nižšia ako v prípade správnych deliktov, ako aj príslušnosť orgánov, ktorými sú obce
a obvodné úrady životného prostredia, na prejednanie priestupkov a uloženie sankcií,
pričom podľa ods. 4 sa na priestupky a ich prejednávanie vzťahujú všeobecné
predpisy o priestupkoch, t. j. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.
Žalovaný, ktorý v tomto prípade rozhodnutie o uložení pokuty rozhodol
je odborný kontrolný orgán, ktorý vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti
o životné prostredie, ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie,
vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly
znečisťovania životného prostredia a ďalšie činnosti podľa zák. č. 525/2003 o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú
štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu podľa § 9 ods. 1 vo svojich
územných obvodoch.
Podľa ods. 5 na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie
v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie.
Podľa ods. 6 inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.
Z uvedených ustanovení zákona o vodách je zrejmé, že je potrebné rozlišovať
konanie o správnych deliktoch a konanie o priestupkoch, nakoľko tieto konania
sa od seba odlišujú jednak príslušnosťou správnych orgánov, ale aj hmotnoprávnymi
a predovšetkým procesnými predpismi a preto ich nemožno stotožňovať.
Preto krajský súd nepostupoval správne, keď o žalobe žalobcu konal
a rozhodol bez toho, aby vyriešil otázku povinného právneho zastúpenia žalobcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221
ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí
krajský súd odstráni vytknutý nedostatok a vo veci opätovne rozhodne, tiež rozhodne
aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie
náležite odôvodní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 24. novembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová