Najvyšší súd  

2Sžp/19/2011

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: UNIQA Real II, s.r.o., Lazaretská č. 15, Bratislava, zastúpený JUDr. Romanom Hajdučíkom, advokátom so sídlom Ľ. Fullu č. 3, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská

cesta 8, Bratislava, s pribratým účastníkom konania: ARON Consulting, spol. s r.o.,  

Mostná 29, Nitra o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: A/2007/1978/HRL  

zo dňa 19.12.2007, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 177/2010-67 zo dňa 10. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 177/2010-67 zo dňa 10. júna 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil konanie vo veci v zmysle

ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že

žaloba bola podaná oneskorene. Krajský súd takto rozhodol, keď mal za preukázané, že

v územnom konaní žalovaný správny orgán nezneužil inštitút formy doručovania verejnou

vyhláškou, ako to tvrdí žalobca, pretože formou verejnej vyhlášky vyvesenej na úradnej tabuli žalovaného bolo účastníkom konania doručené rozhodnutie č. SU-2006/16812/1974-UR/07-

Kš zo dňa 22.5.2007 a to dňom 25.6.2007 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.12.2007 bolo

uvedeným spôsobom doručené dňa 31. januára 2008. Žalobca v zákonom určených lehotách

nepodal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie a žaloba bola podaná  

na súd dňa 28.4.2010 po uplynutí lehoty 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho

orgánu v poslednom stupni, t.j. po uplynutí posledného dňa na podanie žaloby, ktorým bol  

31. marec 2008, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Krajský súd poukázal  

na to, že zákon o správnom konaní a taktiež ani stavebný zákon nestanovujú správnemu

orgánu, aký počet účastníkov konania možno považovať za veľký a posúdenie vhodnosti

hospodárnosti a účelnosti doručovania verejnou vyhláškou závisí od úvahy správneho orgánu.

Žalobca v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu krajského súdu podal

odvolanie a poukázal na to, že týmto postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, taktiež pre nesprávne právne posúdenie žiadal, aby Najvyšší súd SR

uznesenie krajského súdu ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,

že krajský súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, keď namietal, že stavebný úrad ako

i žalovaný nezvolili kombinovanú formu doručovania a to verejnou vyhláškou ako

i doručovaním do vlastných rúk a to pre najviac dotknutých účastníkov konania, aby bol

naplnený účel zákona a účastníci sa dozvedeli o konaní. Ďalej uviedol, že takúto formu

doručovania krajský stavebný úrad i bežne využíva. Spôsob doručovania verejnou vyhláškou

tiež nespĺňal zákonné požiadavky správneho poriadku. Taktiež i úradná tabuľa mala byť

nepretržite prístupnou verejnosti a to nielen po dobu úradných hodín úradu. Žalobca preukázal

fotodokumentáciou a videodokumentáciou, že rozhodnutia žalovaného krajského stavebného

úradu sú často vyvesované mimo úradnej tabule, pričom žalovaný nepreukázal riadne

vyvesenie rozhodnutia týmto spôsobom. Taktiež na mieste, ktorého sa územné konanie týka,

mala byť zriadená takáto dočasná úradná tabuľa, čo sa však nestalo a poukázal v tejto

súvislosti na porušenie ústavných práv žalobcu garantovaných ústavou, Rezolúciou 7731

a Chartou základných práv Európskej únie. Žalobca uviedol, že od vydania rozhodnutí

správnych orgánov neuplynula trojročná lehota uvedená v § 250b ods. 3 O.s.p. Ďalej uviedol,

že krajský súd mal preto nariadiť doručiť územné rozhodnutie žalovaného a odložiť jeho

vykonateľnosť až do rozhodnutia o žalobe, tak ako to navrhovali. Poukázal aj na to, že

krajskému súdu boli predložené dôkazy, že projektová dokumentácia, ktorá bola predložená

v územnom konaní, je v rozpore s platnými predpismi a stavebník porušil svetlotechnické

predpisy, ktorú skutočnosť skonštatovala aj Doc. Ing. I., PhD.  

Stavebník ARON Consulting, s.r.o. so sídlom v Nitre sa k odvolaniu žalobcu písomne

vyjadril tak, že je podľa neho nedôvodné. Rovnaké argumenty žalobca uvádzal i v priebehu

územného konania, s ktorými sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal v dôvodoch

svojho rozhodnutia.

Krajský stavebný úrad sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, taktiež ho považoval  

za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako súladné  

so zákonom potvrdil.  

Odvolací súd mal z rozhodnutí správnych orgánov za preukázané, že predmetom

rozhodnutia o umiestnení stavby v územnom konaní bola stavba – Polyfunkčný objekt  

na Dunajskej ul. v Bratislave – Staré mesto. Ide o 6 poschodový objekt.

Vzhľadom na námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, bolo potrebné v odvolacom

konaní vyriešiť spornú otázku medzi žalobcom a žalovaným a to, či bolo možné v danom

prípade postupovať v územnom konaní v procese doručovania správnymi orgánmi formou

verejnej vyhlášky.

Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného

konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie

spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky

a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne

neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď  

je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.  

Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona začatie územného konania o umiestnení líniovej

stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom

účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere

a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom

územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania

verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

Podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné

rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití

územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční

vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň

tejto lehoty je dňom doručenia.

V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že

jednak zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a taktiež ani stavebný zákon bližšie

neupravujú otázku, že aký podnet účastníkov územného konania možno považovať za veľký,

aby mohol stavebný úrad postupovať tak, že pri doručovaní rozhodnutia použije formu

verejnej vyhlášky.

Najvyšší súd SR je toho názoru, že vzhľadom na charakter predmetnej umiestňovanej

stavby a polohu jej umiestnenia (Dunajská ul. v Bratislave) skutočne nemohlo potom

stavebnému úradu resp. žalovanému z objektívneho pohľadu nič brániť, ak v procese

doručovania rozhodnutia aplikoval a použil inštitút verejnej vyhlášky.

V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z rozhodnutia

stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto zo dňa 22.5.2007 o umiestnení

stavby nesporne vyplýva, že viacerí účastníci konania si uplatnili príslušné námietky,

o ktorých bolo správnym orgánom rozhodované, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu

rozhodnutia stavebného úradu a taktiež viacerí účastníci konania využili odvolanie voči

správnemu orgánu 1. stupňa a o ich odvolaní rozhodol žalovaný meritórnym rozhodnutím.  

Aj vzhľadom na tieto skutočnosti považuje odvolací súd doručovanie rozhodnutia verejnou

vyhláškou žalovaným v danom prípade za štandardné a zákonné.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval žalovaný pri doručovaní svojho

rozhodnutia v súlade s ust. § 42 od. 2 stavebného zákona, pretože vzhľadom na uvedené

skutočnosti bolo potrebné predmetnú umiestňovanú stavbu považovať za stavbu s veľkým

počtom účastníkov konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupoval krajský súd správne, keď konanie  

vo veci zastavil pre oneskorene podanú žalobu v zmysle ust. § 250d ods. 3 O.s.p.  

Taktiež ani odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol akceptovať

argumentáciu žalobcu, že by mu malo prislúchať postavenie opomenutého účastníka v zmysle

ust. § 250b ods. 2 O.s.p. Takýto výklad žalobcu považuje odvolací súd za účelový a v rozpore

s aplikačnou praxou súdov v správnom súdnictve. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd

poukazuje na známu zásadu, podľa ktorej právo praje bdelým a ostražitým, príp. každý si má

strážiť svoje práva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie krajského

súdu ako súladné so zákonom potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá O.s.p.

Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle  

ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní úspech nemal

a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Staviteľovi ako pribratému

účastníkovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. marca 2012

  JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth