2Sžp/11/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: P. D., bytom M.,
zastúpenej JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63,
proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Prešove, Námestie mieru 3, Prešov,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2011-397/1776-3/SP-ZV
zo dňa 4. júla 2011, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 51/2011-27 zo dňa 30. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
č. k. 3S 51/2011-27 zo dňa 30. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia
zastavil, keď dospel k záveru, že v správnom súdnictve V. časť O.s.p. inštitút predbežného
opatrenia nepozná a ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. odkazuje len na primerané použitie prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p., pričom inštitút predbežného opatrenia je systematicky
zaradený do druhej časti O.s.p.
Proti uzneseniu krajského súdu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby Najvyšší
súd SR napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že vo svojom
návrhu žiadala odložiť i vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedla, že ak dôjde k odstráneniu stavieb, tak nastane nenapraviteľný stav. Uviedla, že žalovaný v správnom
konaní so žalobkyňou nekonal a že v zmysle zákona s ňou konať mal.
Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobkyne vyjadril a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.
V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského
súdu o tom, že v konaní podľa piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo) nemožno vydať
predbežné opatrenie. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že
zatiaľ i aplikačná prax rozhoduje v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (viď. R 65/1998).
Inštitút predbežného opatrenia zákonodarca zakotvil do II. časti O.s.p., ktorú časť
správny súd nemôže aplikovať vo svojej rozhodovacej činnosti, pretože ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. umožňuje súdu rozhodujúcemu v oblasti správneho súdnictva
aplikovať primerane iba ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p.
Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že by krajský súd mal
rozhodnúť aj o odklade vykonateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, pretože takýto návrh
skutočne podaný nebol a táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že i návrh na odklad
vykonateľnosti správnych orgánov musí mať svoje zákonné náležitosti.
Taktiež nie je náležité tvrdenie žalobkyne, že o návrhu na odklad vykonateľnosti musí krajský súd rozhodnúť písomným rozhodnutím. Z ust. § 250c ods. 1 veta posledná O.s.p.
vyplýva, že ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. O takýto
prípad však v konaní nejde.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie krajského súdu v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c os. 1 veta prvá O.s.p.
Žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému v odvolacom konaní trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. júna 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth