UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, N. N., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Obvodného úradu Banská Bystrica č. OBÚ BB OVBP 2013-151-2:SI zo dňa 04. marca 2013, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/141/2013-82 zo dňa 30. júna 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/141/2013-82 zo dňa 30. júna 2014, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici prvým výrokom napadnutého uznesenia zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania a konanie zastavil. Rozhodol tak po tom, čo žalobkyňa požiadala o ustanovenie advokáta, preto ju krajský súd podľa § 30 OSP odkázal s jej žiadosťou na Centrum právnej pomoci. Žalobkyňa nato uviedla, že proti Centru právnej pomoci podala tri žaloby a požiadala o prerušenie konania do skončenia konaní vedených pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/142/2013, 14C/124/2013 a 17C/138/2013. Krajský súd sa oboznámil s uvedenými žalobami a podľa ich obsahu usúdil, že predmetom konaní o nich nie je otázka, ktorej riešenie by bolo potrebné pre rozhodnutie o podanej žalobe v danej veci. Dospel k záveru, že nebol splnený dôvod, pre ktorý súd môže konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Druhým výrokom napadnutého uznesenia krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP s odôvodnením, že žalobkyňa nebola zastúpená advokátom (§ 250a OSP) a napriek tomu, že bola krajským súdom odkázaná, aby sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta obrátila naCentrum právnej pomoci podľa § 30 OSP, tak neurobila.
Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zrušiť uvedené uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 OSP, pretože postupom krajského súdu sa jej odňala možnosť konať pred súdom. Opätovne poukázala na to, že bola nútená podať tri žalobné návrhy na Okresný súd v Banskej Bystrici proti Centru právnej pomoci. Ďalej uviedla, že v predmetnej veci ide o náročnú problematiku, vyžadujúcu znalosť práva a nebolo možné, aby sa mohla obrátiť pred podaním žaloby aj na Centrum právnej pomoci, nakoľko za necelú hodinu konzultácie sa platí 4,50 €, ktorú sumu by si musela požičať, nakoľko je bez akéhokoľvek príjmu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/141/2013-82 zo dňa 30.06.2014 sa úplne stotožňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť.
Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet (§ 109 ods. 2 písm. c/ OSP). Uvedeným ustanovením je riešená fakultatívna možnosť súdu prerušiť konanie.
Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany (§ 250a OSP).
Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí (§ 30 OSP).
Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné (§ 250d ods. 3 OSP).
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 12 OSP).
Podľa obsahu spisu v prejednávanej veci žalobkyňa podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OBÚ BB OVBP 2013-151-2:SI zo dňa 04.03.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne ako neodôvodnené a potvrdené rozhodnutie Mesta Zvolen č. SÚ 2667/2012/2-rozh. zo dňa 03.10.2012, ktorým stavebný úrad pre navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina umiestnilstavbu „R. - obytný súbor Z., rozšírenie NN pre 20 RD" na pozemku parc. č. KN C XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území O..
Správny a súladný s § 30 (v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta) OSP bol postup krajského súdu, ktorý po tom, čo ho žalobkyňa požiadala o ustanovenie advokáta z dôvodu nemajetnosti ju odkázal so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci. Keďže žalobkyňa Centrum nepožiadala o ustanovenie advokáta, pričom povinné právne zastúpenie je v danej veci požadované zákonom (§ 250a OSP), správny bol postup krajského súdu, ktorý následne zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s tým záverom krajského súdu, že predmetom konaní o žalobách, vedených pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/142/2013, 14C/124/2013 a 17C/138/2013 nie je otázka, ktorej riešenie by bolo potrebné pre rozhodnutie o podanej žalobe v danej veci a preto nebol splnený dôvod, pre ktorý súd môže konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobkyni nepriznal ich náhradu, pretože nebola v odvolacom konaní úspešná a žalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.