Najvyšší súd
2 Sžo 92/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobkyne: B. D., zastúpenej advokátkou JUDr. V. R., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) M. S., 2) E. S., obidvaja zastúpení advokátkou JUDr. Z. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KSÚBB -2009- 545/847-l:OŠSS, St, My zo dňa 1. júna 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24 S 41/2009-56 zo dňa 22. januára 2010, takto r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24 S 41/2009-56 zo dňa 22. januára 2010, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 24 S 41/2009-56 zo dňa 22. januára 2010 zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KSÚBB-2009-545/847-l:OŠSS, St, My zo dňa 1. júna 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – mesta Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 1601/2009-MA zo dňa 6. marca 2009, ktorým prvostupňový správny orgán povolil stavbu: „R.“ stavebníkom – manželom M. S. a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba rodinného domu + časť prípojok inžinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok inžinierskych sietí) v k. ú. S.
Po preskúmaní predmetného rozhodnutia a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, že dôvody podanej žaloby, pre ktoré považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nezákonné, sú totožné s už skôr podanými námietkami uplatnenými žalobkyňou v stavebnom konaní i v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní stavebného povolenia, ako aj v oneskorene podanom odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení stavby vydanému v územnom konaní.
Krajský súd poukázal na to, že s námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe týkajúcimi sa vydania stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, pri ktorej sa počíta s využitím pozemkov, na ktorých sa nachádzajú inžinierske siete vedúce k rodinnému domu žalobkyne, nerešpektovania ich ochranných pásiem, znemožnenia prístupu k vodovodnej šachte za účelom jej údržby, vlastníctva pozemkov č. X. v k. ú. S. a neriešenia prístupu k rodinnému domu premostením potoka, ako aj k umiestneniu čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), sa tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán zaoberali, vysporiadali sa s nimi a rozhodli o nich.
Stavebný úrad postupoval podľa názoru krajského súdu v súlade s ust. § 61 ods. l a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), pretože pred žiadosťou o vydanie stavebného povolenia bolo už vydané právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom boli o. i. stanovené záväzné podmienky polohového umiestnenia stavby tak rodinného domu, ako aj spôsob a trasy napojenia stavby na inžinierske siete, vrátane umiestnenia dopravného sprístupnenia – premostenia R. potoka, napojenia na rozvodné siete a kanalizáciu, vrátane umiestnenia ČOV, pričom umiestnenie stavby kladne posúdili všetky dotknuté orgány a ich stanoviská boli zosúladené a zapracované do podmienok rozhodnutia.
Krajský súd tiež poukázal na to, že vedenie inžinierskych sietí a napojenie na ne (vrátane určenia ochranných pásiem) podlieha prísnemu technickému procesu, ktorý určuje podmienky na schválenie žiadosti o ich realizáciu, ako aj ich samotné vyhotovenie. Podľa § 61 ods. l tretia veta stavebného zákona, na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa neprihliada. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že vo svojich rozhodnutiach sa tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa umiestnenia stavby (vrátane umiestnenia a napojenia inžinierskych sietí) v stavebnom konaní podrobne vysporiadali, avšak vzhľadom na existujúce právoplatné územné rozhodnutie k nim nebolo možné prihliadať.
Navyše po preskúmaní pripojeného správneho spisu krajským súdom sa niektoré tvrdenia žalobkyne ukázali ako skreslené, zavádzajúce, resp. nepravdivé. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že predmetnými pozemkami vo vlastníctve stavebníkov (ďalších účastníkov) nevedie k rodinnému domu žalobkyne ani trasa zemného plynu, ani podzemné elektrické vedenie (nízkonapäťové vedenie elektrickej energie vedené k rodinnému domu žalobkyne je podľa výkresu X. len v minimálnej miere vedené vzdušne rohom pozemku stavebníkov) a výstavba rodinného domu tieto neovplyvní.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že stavbou rodinného domu sa jej znemožní prístup k vodomernej šachte za účelom jej údržby, krajský súd poukázal na to, že aj toto tvrdenie je nepravdivé, keďže žalobkyňa nemá žiadnu vodomernú šachtu vybudovanú a na verejnom vodovode prechádzajúcom pozemkom vo vlastníctve stavebníkov sa nachádza len vodárenská armatúra – „šupátko“, od ktorého má žalobkyňa do svojho rodinného domu vedený prívod vody – domovú prípojku, pre ktorú nie je potrebné zriadenie ochranného pásma.
Umiestnenie stavby rodinného domu ďalších účastníkov konania napriek tomu tento prívod vody rešpektuje a podľa právoplatného územného rozhodnutia je stavba umiestnená v najbližšom bode 1,5m od predmetnej prípojky, t.j. vo vzdialenosti stanovenej v zákone o verejných vodovodoch, ako ochranné pásmo v prípade, ak by sa jednalo o verejný vodovod. Z územného rozhodnutia ďalej vyplýva, že jeho súčasťou je aj umiestnenie premostenia R. potoka a napojenie na kanalizáciu, pričom kanalizačná prípojka splaškovej kanalizácie bude vedená do novovybudovanej ČOV, ktorej umiestnenie je súčasťou projektovej dokumentácie predloženej pre účely územného konania.
Pre úplnosť krajský súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto stavby podliehajú samostatnému stavebnému povoleniu špecializovaných stavebných úradov podľa osobitných predpisov, pričom v preskúmavacom konaní ďalší účastníci predložili súdu fotokópiu podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia pre vybudovanie premostenia potoka a žiadosti o stavebné – vodoprávne povolenie na vybudovanie ČOV. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie o povolení stavby, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného sa netýka vydania stavebného povolenia na vybudovanie premostenia potoka, resp. ČOV.
Z listov vlastníctva predložených v správnom konaní, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu je nesporné, že vlastníkmi dotknutých pozemkov (vrátane pozemkov parc. č. X v k. ú. S.) sú stavebníci – ďalší účastníci konania, a preto boli splnené podmienky stanovené v § 58 ods. 2 stavebného zákona, keď títo súčasne preukázali iné právo podľa § 139 ods. l písm. a/ stavebného zákona k pozemku parc. č. X.
Krajský súd tiež považoval za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy na základe žaloby musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na postup podľa II. hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Jednou z podmienok je tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutím a postupom žalovaného bola ukrátená na svojich právach. V prípade, že táto náležitosť žaloby je splnená, súd v priebehu konania zisťuje, či je tvrdenie žalobkyne pravdivé. Krajský súd v danom prípade zistil, že žaloba neobsahuje expressis verbis tvrdenie o tom, že žalobkyňa bola rozhodnutím alebo postupom žalovaného správneho orgánu ukrátená na svojich právach, takúto skutočnosť je možné nepriamo vyvodiť len z tvrdenia, že vydaním stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na predmetných pozemkoch stavebníkov jej bude znemožnený pristúp k vodomernej šachte za účelom jej údržby. Toto tvrdenie sa však tak v správnom konaní, ako aj v súdnom prieskumom konaní ukázalo nepravdivým, resp. zavádzajúcim, keďže žalobkyňa žiadnu vodomernú šachtu vybudovanú nemá a teda jej nemôže byť napadnutým rozhodnutím znemožnený prístup k nej za účelom jej údržby.
Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by bola preukázala porušenie, alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv vyplývajúcich jej z právnych predpisov.
Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Podľa jej názoru stavebníci mali v zmysle stavebnej dokumentácie zabezpečiť buď preložku jej vodovodnej prípojky, čo sa nestalo, alebo dodržať ochranné pásmo jestvujúcej prípojky, k čomu tiež podľa jej názoru nedošlo, nakoľko z grafickej časti územného rozhodnutia a stavebného povolenia síce vyplýva vzdialenosť medzi okrajom stavby 1,4metra, ale táto vzdialenosť nie je po vodovodné vedenie, ale po breh susedného potoka. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie spoločnosti V. zo 17. februára 2010, kde vodárenská spoločnosť konštatuje, že vodovodná prípojka žalobkyne, v jednom mieste pri rohu novostavby v dĺžke asi 2 metrov sa približuje k základom na vzdialenosť asi 1 metra. Toto vyjadrenie, kópiu ktorého priložila k odvolaniu, nemohla predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že žiadosť o toto vyjadrenie z 2. októbra 2009 vodárenská spoločnosť odignorovala a vyjadrenie vydala žalobkyni až po osobnej urgencii a návšteve dňa 17. februára 2010.
Ďalej namietala samotný fakt, že stavebníci sú vlastníkmi parciel č. X., ktoré parcely boli ešte nedávno brehmi potoka a dnes sa plánuje na nich stavať. Uvedené je podľa jej názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 1. marca 2010 žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené a navyše tieto boli totožné s námietkami uvádzanými v žalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal.
Ďalší účastníci konania sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejne ný minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu správnych orgánov v stavebnom konaní a zákonnosti rozhodnutia o povolení stavby - „R.“ stavebníkom – manželom M. S. a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba rodinného domu + časť prípojok inžinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok inžinierskych sietí) v k. ú. S.
Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 55 ods. 1 stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 58 ods. 1 žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
Podľa ods. 2 stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
Podľa § 61 ods. 1 stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa ods. 2 od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústne ho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Podľa ods. 3 stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 66 ods. 1 v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, d održanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej už ívania na životné prostredie.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.cz. o regulácii v sieťových odvetviach, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä vodovodné prípojky, ak
1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4. sú dlhšie ako 100m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5l za sekundu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s podrobným odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť len toľko, že pokiaľ žalobkyňa k odvolaniu priložila stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktoré malo dokázať nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel krajský súd, že takéto skutočnosti z predmetného stanoviska nevyplývajú.
V stanovisku sa doslovne uvádza:“... pri vytýčení verejného vodovodu bolo zistené, že stavba nezasahuje do ochranného pásma verejného vodovodu a preto sa upustilo z preložky. V našom stanovisku je osobitne podmienené, že vodovodnú prípojku pre parc. č. X. nie je možné zrušiť. Ďalej medzi inými podmienkami bolo požadované zriadenie časovo neobmedzeného práva vecného bremena ku všetkým pozemkom, ktorými verejný vodovod prechádza. Vzhľadom na to, že vodovodná prípojka nie je v zmysle zákona o verej. vodovodoch a kanalizáciách č. 442/2002 Z.z. súčasťou verejného vodovodu, právo zriadenia vecného bremena na vodovodnú prípojku si musí žiadateľ uplatniť formou občianskoprávneho konania. Ku vyjadreniu manželov S. pripomíname, že preloženie vodovodnej prípojky pre parcelu č. X. je možné len za predpokladu súhlasu vlastníka prípojky. Naša spoločnosť sa nikdy nezaviazala preložením predmetnej prípojky, avšak bude s preložkou súhlasiť za predpokladu dohody medzi spornými stranami.... Verejný vodovod v súčasnosti vedie parcelou č. X. bez narušenia jeho ochranného pásma. Vodovodná prípojka pre parcelu č. X. je napojená a celá vedie cez parcelu č. X. V jednom mieste pri rohu novostavby v dĺžke asi 2m sa približuje k základom na vzdialenosť asi 1m. Pretože vodovodná prípojka nepatrí k verejnému vodovodu a nie je vôľa medzi spornými stranami sa dohodnúť, máme za to, že spor sa môže vyriešiť len v občianskoprávnom konaní.“
Zo stanoviska žalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, že stavebníci vodovodnú prípojku žalobkyne nezrušili a ich stavba je umiestnená tak, že nie je umiestnená na tomto prívode vody. Tvrdenie žalobkyne, že stavebníci porušili ochranné pásmo vodovodnej prípojky je zavádzajúce, nakoľko v skutočnosti sa jedná o domový rozvod, pre ktorý ani zákon ani slovenské technické normy ochranné pásmo nezriaďujú.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že tieto sú zhodné s námietkami uvedenými už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v žalobe.
Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa namietala už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne nevyhove l a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová