Najvyšší súd
2 Sžo 92/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. A., proti odporcovi: M. P., starosta obce Š., so sídlom Obecný úrad Š., o preskúmanie zákonnosti postupu a opravných rozhodnutí odporcu č. 86/07 a č. 127/07 zo dňa 7. júna 2007, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11. marca 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11. marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7. júna 2007 m e n í tak, že opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7. júna 2007 r u š í a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11. marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zo dňa 7. júna 2007 p o t v r d z u j e.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11. marca 2008 v časti, v ktorej bolo konanie zastavené p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11. marca 2008 potvrdil opravné rozhodnutia odporcu č. 86/07 zo dňa 7. júna 2007 a č. 127/07 zo dňa 7. júna 2007. Krajský súd v Trenčíne spojil na spoločné konanie dve konania – vedené u neho pod sp. zn. 13 Sp 40/2007 (o preskúmanie zákonnosti opravného rozhodnutia odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007) a pod sp. zn. 13 Sp 41/2007 (o preskúmanie zákonnosti opravného rozhodnutia odporcu č. 127/07 zo dňa 7.júna 2007) – s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 13 Sp 40/2007.
Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uviedol, že vlastníci parcely č. X. v katastrálnom území Š. sa domáhali u odporcu ochrany podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka. Odporca svojím rozhodnutím č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007 uložil navrhovateľovi povinnosť vykonať opatrenia a úkony na obnovu pôvodného stavu a zakázal mu konať spôsobmi, ktoré sú v rozpore s § 5 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru krajského súdu odporca pred vydaním tohto rozhodnutia náležitým spôsobom zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zo dňa 7. júna 2007, ktorým bola navrhovateľovi uložená poriadková pokuta vo výške 66 eur (pôvodne 2000 Sk) za úmyselné sťaženie postupu správneho orgánu tým, že sa nedostavil dňa 16. mája 2007 na ústne pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný, krajský súd tiež považoval za konformné so zákonom - § 45 ods. 1 Správneho poriadku. Navrhovateľ sa opakovane nedostavil na pojednávanie pred správnym orgánom, na ktoré bol riadne predvolaný. Zdravotné dôvody uvedené v písomnom oznámení navrhovateľa zo dňa 16.mája 2007 odporca ani krajský súd nepovažovali za dôvodné, pretože sa navrhovateľ v deň pojednávania zdržiaval v obci Š. a dokonca aj na Obecnom úrade Š..
Krajský súd v Trenčíne v napadnutom rozhodnutí zaujal aj stanovisko k žiadosti navrhovateľa, aby súd vymedzil jeho práva a povinnosti podľa Občianskeho zákonníka o určenie hranice medzi pozemkami parc. č. X. v katastrálnom území Š. a k žiadosti o uloženie povinnosti V. H. na predloženie dokladov o stavbe drevárne, a tiež aby sa súd vyjadril k jeho fyzickému napadnutiu V. H., ku ktorému malo dôjsť dňa 9.októbra 2006 na pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Súčasne navrhovateľ žiadal, aby súd zaujal stanovisko k postupu Okresného riaditeľstva záchranného zboru (zrejme v P.) na ochranu jeho domu pred požiarom. Krajský súd uviedol, že nemá právomoc podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť o takomto návrhu navrhovateľa, a preto konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu aj opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zrušiť. Zopakoval, že požiadavky a tvrdenia V. H. a jeho synov sa opierajú o sfalšovaný list vlastníctva. Tvrdenia odporcu považuje za nepravdivé a tendenčné, pretože V. H. fyzicky napadol navrhovateľa na jeho dvore, udieral ho palicou, a starosta ho pritom držal za plece. Orgán polície záznam o tomto skutku postúpil, ale dodnes ho nik neprešetril. Odporca predvolal navrhovateľa na pojednávanie do jeho kancelárie, kde by bol starosta, traja H. a navrhovateľ. Navrhovateľ uviedol, že keby ho títo „zmlátili“, nikdy by nedokázal, že nenapadol verejného činiteľa. Navrhovateľ jasne povedal a napísal, že v kancelárii nič nevyriešia, budú sa hádať, preto len za účasti viacerých osôb na mieste môžu hovoriť, kde sú medzníky, rína a pod. Nie je pravdou, že medzi navrhovateľom a V. H. sú dlhodobé susedské spory, spory sú len od chvíle, od kedy navrhovateľ začal opravovať dom č. X., t.j. od leta 2005.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci. Uviedol, že od vydania rozhodnutí č. 86/07 a č. 127/07 nezaznamenal a nemá ani informáciu z iných orgánov, žeby spor medzi susedmi pokračoval, alebo sa rozvíjal do ďalších sporov. Je toho názoru, že citované rozhodnutia boli správne a odvrátili ďalšie možné problémy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007, je potrebné zmeniť a toto rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zo dňa 7.júna 2007 a vo zvyšnej časti konanie zastavené, je potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 11.februára 2008 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Právne postavenie obce (a mesta) upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení). V ustanovení § 4 ods. 4 citovaného zákona je ustanovené, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce (mesta) neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (mesta).
V súvislosti s ustanovením § 5 Občianskeho zákonníka zákon neustanovuje, že by išlo o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy; preto platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (mesta). Pre takéto konanie potom platí zákonná úprava ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy starosta (primátor), vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní (s odchýlkami uvedenými v zákone); o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu (primátora) rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že pri vydaní rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce a o opravnom prostriedku proti nemu sa rozhoduje v súdnom preskúmavacom konaní postupom podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§ 250l a nasl.).
Právna ochrana podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je formulovaná ako predbežná a správny orgán pri jej poskytovaní nevytvára právny stav, ale stav pokojný. O právnom stave rozhoduje súd. Úlohou správneho orgánu je urýchlené poskytnutie ochrany pred zásahom do posledného pokojného faktického stavu zabezpečiť poriadok a kľud. Z povahy konania vyplýva, že konanie musí byť uskutočnené rýchlo. Vždy však musí byť nado všetku pochybnosť zistená skutočnosť, aký bol pokojný stav, ktorý bol narušený, pretože ide o nevyhnutný predpoklad pre poskytnutie ochrany.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal preskúmaním rozhodnutia súdu prvého stupňa v celosti. Preto pre účely prehľadnosti rozdelil svoje rozhodnutie na tri časti: A. preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007, B. preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zo dňa 7.júna 2007, C. preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.
A. Preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007
Odporca svojím opravným rozhodnutím č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007 uložil navrhovateľovi povinnosť vykonať nasledovné opatrenia a úkony, ktorými sa obnoví pôvodný pokojný stav v súlade s ustanovením § 5 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr do 30.júna 2007:
- odstrániť rínu a jej zvod z rodinného domu č. X. zo strany suseda V. H., parc. č. X.,
- odstrániť ostatné nepovolené stavebné úpravy strechy rodinného domu č. X. zo strany suseda V. H..
Zároveň týmto rozhodnutím zakázal navrhovateľovi ihneď konať spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ide o zrejmý zásah do pokojného stavu a to – pokračovať v nepovolených opravách rodinného domu č. X..
Toto rozhodnutie predbežne zabezpečuje ochranu pokojného stavu v tejto veci do doby vyriešenia susedského sporu o spoločnú hranicu medzi parcelami č. X., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa a manželky T., a parcelou č. X., ktorej vlastníkmi sú V. H. a jeho synovia A. H. a V. H., v katastrálnom území H. Š..
Pred uskutočnením prác, ktorými sa nepovolený zásah vráti do pôvodného pokojného stavu, je potrebné vopred nahlásiť vlastníkom susednej nehnuteľnosti V. H. a jeho synom A. a V. H., dátum a čas vstupu na pozemok, z ktorého sa rína (žľab) odstráni. Tento dátum a čas je potrebné nahlásiť aj správnemu orgánu obci Š. v zastúpení starostom obce.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z výpisu lista vlastníctva č. X vedenom pre katastrálne územie H. Š., obec Š., okres P., zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku parc. č. X. v uvedenom katastrálnom území je S. A. a jeho manželka T. (½) a V. B. v ½ (vlastníctvo nadobudol na základe dedičského rozhodnutia č. D 161/92 zo dňa 23.apríla 1997). Ide o zastavané plochy a nádvoria, t.j. pozemky, na ktorých je dvor.
Z výpisu lista vlastníctva č. X. vedenom pre katastrálne územie H. Š., obec Š., okres P., odvolací súd zistil, že výlučným vlastníkom (t.j. v podiele 1/1) nehnuteľnosti – pozemku parc. č. X. je S. A. a jeho manželka T.. Ide o pozemok, na ktorom sú postavené bytové budovy označené súpisným číslom. Touto budovou takisto vo výlučnom vlastníctve S. A. a jeho manželky T. je rodinný dom so súpisným číslom X., ktorý je umiestnený na parcele č. X. v katastrálnom území H. Š..
Z listu vlastníctva č. 334 vedenom pre katastrálne územie H. Š., obec Š., okres P., odvolací súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti – pozemkov parc. č. X. a č. X. sú podieloví spoluvlastníci V. H. (½) A. H. (¼) a V. H. (¼ ). Na parcele č. X. sa nachádza dvor a v prípade parc. č. X. ide o pozemok, na ktorom sú postavené bytové budovy označené súpisným číslom. Touto budovou je rodinný dom súpisné č. X., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú V. H. (½) A. H. (¼) a V. H. (¼ ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v administratívnych spisoch odporcu č. 86/07 a č. 99/05, č. 100/05 sú založené tri katastrálne mapy, z ktorých len jedna je autorizovaná a u ostatných dvoch nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, kedy, kto ich overil, pre aké katastrálne územie boli vyhotovené. Navyše sa tieto dve neoznačené katastrálne mapy líšia v rozmiestnení parciel – kým podľa katastrálnej mapy založenej v administratívnom spise odporcu č. 86/07 s parcelou č. X. (vo vlastníctve H.) susedí parcela č. X. (vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa s manželkou), tak v katastrálnej mape založenej v administratívnom spise odporcu č. 99/05 a 100/05 už s parcelou č. X. susedí parcela X. a v časti aj parc. č. X.. Pričom podľa listu vlastníctva č. X. sa rodinný dom navrhovateľa so súpisným číslom X. nachádza na parcele č. X.. Keďže tieto geometrické plány neboli označené hore uvedeným spôsobom, nie je zrejmé, kto ich do administratívneho spisu založil, odvolací súd na ne neprihliadol.
Napokon, priložená kópia katastrálnej mapy č. V-13 zo dňa 9.júla 2003 v mierke 1:2880 (zrejme ide o túto mierku, pretože nie je dobre čitateľná, pozn.) pre katastrálne územie H. Š. uvádza, že susedným pozemkom k pozemku č. X. je parc. č. X., na ktorej by sa však nemal nachádzať rodinný dom sťažovateľa. Geometrický plán, ktorý by znázorňoval reálne umiestnenie parciel, odporca mohol vyžiadať od navrhovateľa alebo od V. H., A. H. alebo V. H., a pre svoje účely mohol z neho vyhotoviť overenú fotokópiu. Odporca tak však neurobil, z čoho vyplýva, že nemal pre konanie zabezpečený základný doklad preukazujúci rozmiestnenie parciel v reále, a to najmä s poukazom na fakt, že na troch výpisoch z katastrálnych máp sa nachádza rôzne umiestnenie sporných parciel.
Ďalším nedostatkom správneho konania je podľa názoru odvolacieho súdu absencia ohliadky na mieste samom podľa ustanovenia § 38 Správneho poriadku za účasti vlastníkov parciel č. X., č. X., č. X. a č. X.. Správny orgán je povinný prizvať na miestnu ohliadku účastníkov konania, toho, kto je oprávnený nakladať s predmetom ohliadky, ako aj ďalšie zainteresované osoby. Uvedeným osobám poskytne možnosť vyjadriť sa k predmetu ohliadky. O výsledku dokazovania musí správny orgán spísať zápisnicu (§ 22 Správneho poriadku), v ktorej podrobne opíše predmet dokazovania, závery, ku ktorým dospel, vyjadrenia účastníkov a ďalších zainteresovaných osôb. Súčasťou zápisnica môže byť náčrtok, fotografia a pod. Zápisnica potom tvorí podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, umožňuje kedykoľvek sa oboznámiť s priebehom konania, a v neposlednom rade umožňuje posúdiť orgánu, ktorý preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, či postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
V administratívnom spise sa nenachádza zápisnica o vykonaní ohliadky; sú v ňom len založené fotografie prekrývajúcich sa striech a na nich červeným perom dopísané poznámky. Nikde nie je uvedené, ako tieto fotografie vznikli, kto ich vyhotovil, príp. predložil do administratívneho spisu, či boli vyhotovené za účasti s vlastníkmi sporných nehnuteľností (navrhovateľa, V. H., A. H. a V. H.), či mali účastníci konania možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania. V administratívnom spise č. 86/07 sa síce nachádza zápisnica o pojednávaní s V. H. a V. H. zo dňa 23.apríla 2007 na Obecnom úrade v Š., nenachádza sa však už podrobná zápisnica o ohliadne na mieste samom. K absencii zápisnice o pojednávaní pred odporcom s navrhovateľom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberá v bode B. tohto rozhodnutia.
Aj keď zmyslom ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je v čo najkratšej dobe odvrátiť zásahy do pokojného stavu, príp. navrátenie pôvodného pokojného stavu, správny orgán je povinný si aj v tomto prípade zabezpečiť nevyhnutné dôkazy preukazujúce vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam (napríklad prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky www.katasterportal.sk), rozloženie parciel (napríklad výzvou smerujúcou k navrhovateľovi alebo vlastníkom susednej parcely na predloženie autorizovaného geometrického plánu) a vykonanie ohliadky na mieste samom za účasti vlastníkov predmetných nehnuteľností – parciel č. X., X., X. a X.. Tieto úkony nie sú časovo náročné.
Z hmotnoprávnej stránky je odvolací súd toho názoru, že nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľ odstránil celý žľab (rínu) na odvod dažďovej vody, pretože ide o ochranu jeho vlastníctva k predmetnému rodinnému domu a pozemku a v konečnom dôsledku aj ochranu susedného pozemku a na ňom stojacej stavby, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve V. H. a jeho synov. Umiestnením žľabu na odvod dažďovej vody sa zabránilo podmokaniu a zvlhčovaniu rodinného domu navrhovateľa ako aj v susedstve stojacej stavby V. H., čo prispelo k ochrane vlastníctva všetkých subjektov. Na druhej strane však vývod žľabu na odvod dažďovej vody, ktorý je umiestnený na rodinnom dome so súpisným číslom X. vo vlastníctve navrhovateľa, bolo možné riešiť aj iným spôsobom ako vyústením na pozemok suseda, v tomto prípade V. H. a jeho synov. Povinnosťou navrhovateľa bolo včas a vhodným spôsobom upozorniť vlastníkov susedných nehnuteľností na čas vykonávania údržby. Preto predmetom ďalšieho správneho konania by malo byť vyriešenie vyústenia žľabu na odvod dažďovej vody tak, aby neobmedzoval vlastníkov susedného pozemku, a nie odstránenie celého žľabu na odvod dažďovej vody. V tejto otázke odporca nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, čím mohlo prísť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa na užívanie a ochranu jeho vlastníctva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti pre ďalšie konanie aj ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Vychádzajúc z uvedeného, v prípade opravného rozhodnutia odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007 sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) a písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007, nie je v súlade so zákonom (Správny poriadok, Občiansky zákonník), preto v tejto časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zmenil, opravné rozhodnutie odporcu č. 86/07 zo dňa 7.júna 2007 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa aj odporca sú viazaní právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v tomto rozsudku (§ 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Odporca v ďalšom konaní vyzve navrhovateľa alebo vlastníkov susednej parcely č. X. na predloženie autorizovaného geometrického plánu, na ktorom bude uvedené katastrálne územie, mierka a dátum vyhotovenia, kto ho vyhotovil, kedy, kto ho schválil a overil. Ďalej bude postupovať podľa ustanovenia § 38 Správneho poriadku a nariadi ohliadku na mieste samom za účasti vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcelách č. X., X., X. a X., a o priebehu ohliadky spíše podrobnú zápisnicu podľa ustanovenia § 22 Správneho poriadku. Posúdi, či vývod žľabu na odvod dažďovej vody nie je možné riešiť aj iným umiestnením ako je v súčasnosti (t.j. nebude sa zaoberať odstránením žľabu na odvod dažďovej vody ako celku, ale vývodom žľabu v zmysle uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu) a pri svojom rozhodovaní zohľadní aj ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
B. Preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo potvrdené opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zo dňa 7.júna 2007
Opravným rozhodnutím odporcu č. 127/07 zo dňa 7.júna 2007 bola navrhovateľovi podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Správneho poriadku uložená poriadková pokuta vo výške 66 eur (pôvodne 2000 Sk), pretože sa navrhovateľ nedostavil na pojednávanie na Obecnom úrade Š. dňa 16.05.2007 o 16.00 hod., hoci bol naň riadne, včas a opakovane predvolaný. Odporca v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol opakovane predvolaný na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 16.05.2007 o 16.00 hod. Navrhovateľ opakované predvolanie prevzal dňa 30.04.2007, bol poučený o možných následkoch podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku. Navrhovateľ dňa 16.05.2007 o 13.55 hod. doručil osobne na Obecný úrad Š. ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. V tom istom liste žiadal o zaslanie požiadaviek susedov a navrhol uskutočnenie ohliadky na mieste samom za účasti dvoch poslancov a zástupcu stavebného úradu z P..
V opravnom prostriedku proti tomuto opravnému rozhodnutiu navrhovateľ ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní tým, že na pojednávaní by boli starosta, traja H. a navrhovateľ a keby navrhovateľa „zmlátili“, navrhovateľ by nikdy nedokázal, že nenapadol verejného činiteľa. Jasne povedal a napísal, že v kancelárii nič nevyriešia, budú sa hádať, pôjde o tvrdenie proti tvrdeniu, a preto navrhol dokazovanie na mieste samom za účasti viacerých nezainteresovaných osôb.
Úlohou navrhovateľa nie je hodnotiť, či má význam sa na pojednávanie dostaviť, prípadne, čo by sa tam mohlo stať a preto neprísť. Potrebu nariadenia pojednávania hodnotí správny orgán, v tomto prípade starosta obce Š.. Napokon, bolo aj v záujme navrhovateľa sa na pojednávanie dostaviť, prezentovať svoje argumenty, predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa k výpovediam vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa na pojednávaní pred odporcom dňa 16.05.2007 o 16.00 zo zdravotných dôvodov neobstojí, pretože v ten istý deň (16.05.2007) sa o 13.55 hod. nachádzal na Obecnom úrade Š.. Pracovníčka obecného úradu ho skontaktovala so starostom, ktorý mu oznámil, že je na ceste na obecný úrad, o desať minút príde a pojednávanie sa môže uskutočniť aj skôr, nakoľko bol naň predvolaný len navrhovateľ. Navrhovateľ však nevyčkal, odišiel a neprišiel ani v stanovený termín pojednávania, t.j. 16.05.2007 o 16.00 hod. Pracovníčke obecného úradu oznámil, že sa bude do 17.00 hod. zdržiavať v obci Š..
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa v čase konania pojednávania nachádzal v obci Š., a dve hodiny pred ním aj na Obecnom úrade Š.. Napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil. Jeho ospravedlnenie nemožno akceptovať z už uvedeného dôvodu ako aj z toho, že hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu zdravotných dôvodov, pre ktoré sa nemohol dostaviť na pojednávanie (lekárske potvrdenie).
Vychádzajúc z ustanovenia § 45 ods. 1 Správneho poriadku tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.
Na základe uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odporca dôvodne a v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Správneho poriadku uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 66 eur (pôvodne 2000 Sk), pretože sa bez vážnych dôvodov nedostavil na výzvu na správny orgán.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v časti, v ktorej potvrdil opravné rozhodnutie odporcu č. 127/07 zo dňa 7.júna 2007, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
C. Preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo konanie zastavené
Krajský súd v Trenčíne zastavil konanie v časti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
- vymedzenia jeho práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka,
- určenia hranice medzi pozemkami parc. č. X., X. v katastrálnom území H. Š.,
- uloženia povinnosti V. H. na predloženie dokladov o stavbe drevárne,
- zaujatia stanoviska k jeho napadnutiu V. H., ku ktorému malo dôjsť dňa 9.októbra 2006 na pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa,
- zaujatie stanoviska k postupu Okresného riaditeľstva záchranného zboru (zrejme v P.) na ochranu jeho domu pred požiarom.
Krajský súd argumentoval, že v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo) o takomto návrhu nemôže konať, pretože absentuje jeho právomoc.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto argumentom Krajského súdu v Trenčíne v plnej miere stotožnil.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2 citovaného ustanovenia). Rozhodnutím správneho orgánu sa rozumie rozhodnutie vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté (ods. 3).
V tejto časti konania neboli splnené podmienky na postup podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo), pretože neboli vydané rozhodnutia správnych orgánov v správnom konaní, ktoré by zakladali, menili alebo rušili práva, právom chránené záujmy a povinnosti navrhovateľa.
Navrhovateľ sa domáhal okrem iných určenia hranice medzi pozemkami s parcelným číslom X. a X. v katastrálnom území H. Š., o ktorom však rozhoduje súd v občianskom súdnom konaní (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 40/2007-59 zo dňa 11.marca 2008 v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
V prípade trov konania, týkajúceho sa celého odvolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania ani prvostupňového konania. Hoci mal navrhovateľ čiastočný úspech v konaní, sám svojím konaním, resp. nekonaním - nedostavením sa na pojednávanie pred správnym orgánom zapríčinil ťažkosti pri dokazovaní v rámci správneho konania (§ 250k, § 224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 11. februára 2008
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová