2Sžo/9/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: l/ pána H.. I. S., 2/ pani U. S., obaja bytom H. XXX, H., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci - Kancelária Hlohovec so sídlom M. R. Štefánika 1, Hlohovec v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.: N 1052/12 zo dňa 11. júna 2012 o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2012, č. k. 4Sp/85/2012-38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2012, č. k. 4Sp/85/2012-38, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 7. decembra 2012, č. k. 4Sp/85/2012-38 odmietol opravný prostriedok, ktorý podala navrhovateľka v druhom rade proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. N 1052/12 zo dňa 11. júna 2012, podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") s tým, že navrhovateľka nebola účastníčkou konania v konaní pred odporcom, a preto nebola osobou oprávnenou podať opravný prostriedok podľa § 250l a nasl. OSP.

Proti uvedenému uzneseniu podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podali obidvaja, preto aj opravný prostriedok voči rozhodnutiu, ktorým bola ich žiadosť zamietnutá mohli podať obidvaja.

Odporca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo 16. januára 2013, v ktorom žiadal uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť s tým, že žiadateľom o poskytnutie právnej pomoci bol len navrhovateľ v 1. rade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojenís § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250l ods. 2 a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi sa konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie") začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa ods. 2 účastníkom konania je žiadateľ.

Podľa § 250p OSP, ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bol odporcovi doručený 4. apríla 2012, pričom ako žiadateľ bol uvedený len navrhovateľ v prvom rade. Navrhovateľka v druhom rade, ako manželka žiadateľa, bola pre potreby poskytnutia právnej pomoci posudzovaná s manželom spoločne, avšak sama o sebe takýto formulár odporcovi nedoručila. Preto odporca postupoval správne, keď navrhovateľku v druhom rade nepovažoval za žiadateľku o poskytnutie právnej pomoci, ale za spoločne posudzovanú osobu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci a správne postupoval aj krajský súd, keď ňou podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu odmietol, aj keď nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo tak urobil samostatným uznesením, keď o tejto skutočnosti mohol rozhodnúť aj v rozhodnutí, v ktorom by posudzoval dôvodnosť odvolania navrhovateľa v 1. rade, t. j. vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Skutočnosti, ktorými navrhovateľka v 1. rade v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z väčšej časti irelevantné a netýkali sa predmetu tohto konania.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že postup Krajského súdu v Bratislave ako aj jeho uznesenie sp. zn. 4Sp/85/2012-38 zo 7. decembra 2012 je správne a v súlade s OSP ako aj so zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, a preto napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1, § 250l ods. 2, § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovatelia nemali v odvolacom konaní úspech a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleží

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.