2Sžo/86/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: T. D., bytom B. č. XXX/XX, U., zastúpeného advokátom Mgr. Iankom Troiakom, Dukelských hrdinov č. 34, Zvolen proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, za účasti: 1/ T. D., bytom B. XXX/XX, U., 2/ J. W., bytom U. XX, S., 3/ J. A., bytom U. XX, 4/ J. R., bytom S. XXX/X, S., 5/ L. P., bytom K. armády XXX/XX, U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 4/2014-3 z 26. júna 2014, o odvolaní žalobcu a pribratého účastníka v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/159/2014-46 z 28. januára 2015 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/159/2014-46 z 28. januára 2015 p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalobcu odmieta.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom č. k. 23S/159/2014-46 z 28. januára 2015 Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Co 4/2014-3 z 26. júna 2014, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru č. C-1/2008-363 zo 17. apríla 2014 o námietke žalobcu proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP") v katastrálnom území Pliešovce. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.") rozhodol tak, že nevyhovel námietke

- v časti týkajúcej sa zámennej zmluvy V 4125/07 k parcelám č. XXX/X a XXX/X, ktorú navrholdoplniť do návrhu registra,

- v časti týkajúcej sa pozemkovoknižnej parcely č. XXX/X, ktorá je v pozemkovej knihe zapísaná vo vložke č. XXX a aj vo vložke č. XXX,

- a v časti týkajúcej sa parciel zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré sa nenachádzajú vo výpise. V časti námietky týkajúcej sa vlastníctva k parcele č. XXX/X zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX a veľkosti spoluvlastníckeho podielu uvedeného vo výpise okresný úrad vyhovel.

Ďalej Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor rozhodol, že v písomnej časti návrhu registra sa zapíše spoluvlastnícky podiel k parcele určeného operátu (ďalej len „UO") č. XXX/X o výmere 185 m2 v prospech vlastníka T. D., a to k parcele UO č. XXX/X v podiele 1/3 a v grafickej časti registra v grafickom súbore určeného operátu zapracuje túto parcelu podľa grafického znázornenia právneho stavu v geometrickom pláne (ďalej len „GP") č. 114/2007, úradne overeného pod č. XXX/XX.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že parcely pozemkovej knihy pkn. č. XXX/X až XXX/X sú v pkn. vložkách zapísané ako parcely bez výmery a v mape pozemkovoknižnej nie sú a ani nikdy neboli zobrazené, a preto žalobca nesprávne stotožňuje parcelu pkn. č. XXX/X s parcelou CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 534 m2 a z nej si vypočítava svoj spoluvlastnícky podiel. Takúto výmeru, t. j. 534 m2 mala parcela EN XXX v operáte bývalej evidencie nehnuteľností a neskôr aj v katastri nehnuteľností parcela CKN XXX. Označenie parcely skratkou EN vyjadruje, že ide o parcelu bývalej evidencie nehnuteľností, ktorá trvala od r. 1964 do roku 1992, od roku 1993 došlo k premenovaniu evidencie nehnuteľností na kataster nehnuteľností a parcely EN sa začali označovať skratkou CKN a ide o parcely registra „C" evidované a zobrazené na katastrálnej mape. Naproti tomu označenie parcely skratkou EKN vyjadruje parcelu registra „E", evidovanú na mape určeného operátu, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami.

Práve z dôvodu absencie výmer, ako aj grafického zobrazenia v mape pri parcelách pkn. č. XXX/X až XXX/X bolo potrebné vyhotoviť GP č. XXX/XXXX, na základe ktorého boli potom stanovené výmery jednotlivých pkn. parciel a ich geometrické určenie. Geometrický plán bolo potrebné vyhotoviť, aby sa dali zapísať právne listiny, v ktorých tieto parcely síce figurovali, ale pre ich chýbajúce identifikačné parametre boli nezapísateľné do operátu KN, nakoľko grafické zobrazenie parcely a ich výmera sú jedny z podstatných znakov potrebných na zápis do operátu KN. Z tohto dôvodu aj pokonávka Nc 44/55-5 bola nezapísateľná do operátu KN, aj keď súd pokonávku schválil.

Vo výpise z registra ROEP sa nachádza parcela pkn. č. XXX/X totožná s parcelou UO XXX/X o výmere 185 m2 vytvorenou GP č. XXX/XXXX, kde na základe kúpnej zmluvy RI 218/80 z 9. júna 1980 - pol. VZ 73/80 kúpili manželia T. D. a S. D. rod. U. do BSM spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 z pkn. vl. č. XXXX pod Q a Q Následne na základe rozhodnutia o dedičstve D 1089/90 po zomr. manželke S. D. rod. U., t. j. zrušením BSM, nadobudol k parcele pkn. č. XXX/X spoluvlastnícky podiel 1/3 T. D. v celosti. Z parcely UO XXX/X o výmere 185 m2 predstavuje podiel vo výške 1/3-ny 62 m2 a takáto výmera sa aj nachádza vo výpise z ROEP. Ďalej sa vo výpise pre T. D., os. č. XX nachádza aj parcela CKN XXX/X, zastavaná plocha o výmere 52 m2, ktorú T. D. získal na základe vydržania podľa § 11 ods. l a 2 zákona č. 180/1995 Z.z.

Na námietku žalobcu, že príloha č. 2 k rozhodnutiu č. C-1/2008-363 nezodpovedá GP č. XXX/XXXX, pretože je odstránený diel (6) s vyznačeným novým parcelným číslom č. XXX/X, čím malo byť neoprávnene zasiahnuté do uznesenia súdu Nc 44/55-5, v ktorom plocha označená 1-2-3-4-1 je aj vlastníctvom L. U. r. U. a takto bol okradnutý o časť dedičstva po nej, sa žalovaný vyjadril nasledovne. Parcely pkn. č. XXX/X - XXX/X nemali v pkn. vložkách uvedenú výmeru a zároveň chýbalo aj ich grafické zobrazenie v pkn. mape. Hlavnou úlohou GP č. XXX/XXXX bolo vyriešiť grafické zobrazenie týchto parciel s následným určením ich výmery. Zameranie sa uskutočnilo za asistencie T. D., otca J. W., ktorý potvrdil, že grafické zobrazenie pkn. parciel XXX/X - XXX/X vyjadruje stav v teréne užívaný a akceptovaný a teda tento stav nadobudol povahu právneho stavu. Diel (6) označený v grafike GPprávne vychádza z parcely pkn. č. XXX/X, čo vyplýva aj z výkazu výmer v časti: stav právny - zmeny. Príloha č. 2 zelenou farbou zobrazuje grafické zobrazenie pkn. parciel XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré sa v tejto podobe stali parcelami určeného operátu. Diel (6) nezmizol z GP č. XXX/XXXX, ale grafické zobrazenie v GP č. XXX/XXXX vyjadruje dva stavy grafiky, t. j. stav určeného operátu (UO) a stav súčasnej katastrálnej mapy (CKN). Parcela pkn. č. XXX/X totožná s parcelou CKN XXX/X bola vydržaná T. D..

K námietke žalobcu, že predchodcovia J. R. a L. P. nikdy nevlastnili žiaden podiel z dvora, a že zmluva, ktorou mala J. L. predávať v roku 1963 domček s dvorom pod miestnymi číslami bez výmery ako parcely č. XXX/X a č. XXX/X manželom I. a J. Y., je vzhľadom na chýbajúcu výmeru parciel nezrozumiteľná, a preto neplatná, žalovaný uviedol, že J. R., rod. Y. a L. P., rod. Y. majú právne listiny

- rozhodnutie o dedičstve, kde predmetom dedenia bola aj parcela pkn. č. XXX/X z pkn. vl. č. XXX pod Q Q pričom je možné, že užívanie a vlastnenie spoločného dvora bolo rozdielne a rodina D. stotožnila užívanie s vlastnením. S. poukázal na to, že žalobca považuje túto zmluvu za neplatnú z dôvodu absencie výmery, ale svoje zmluvy, kde tiež chýba pri parcelách č. XXX/X a č. XXX/X výmera, považuje za platné.

Na námietku žalobcu, že parcela CKN XXX už nemá výmeru 534 m2, pretože vlastníci domu súp. č. XXX, postaveného na parcele CKN XXX/X pristavili k domu nepovolenú čiemu stavbu o výmere 20 m2 sčasti aj na jeho dvore, na parcelách č. XXX/X a č. XXX/X, a dom predali cudzej osobe, žalovaný konštatoval, že cudzou osobou, ktorá kúpila uvádzanú čiemu stavbu, je syn žalobcu, a to T. D., pričom nie je povinnosťou katastra legalizácia čiernych stavieb. Parcely č. XXX/X a č. XXX/X nezanikli, stali sa súčasťou plochy pod rodinným domom, t. j. ich užívanie ako spoločného dvora už nepripadá do úvahy, avšak nič nebránilo tomu, aby pred kúpou domu T. D. požadoval od predávajúcich legalizáciu a majetkovoprávne vysporiadanie. Ak tak neurobil a kúpil nehnuteľnosť aj s touto vadou, zrejme mu na tom nezáležalo.

K námietke žalobcu, že podľa ním predloženej fotokópie LV č. XXX kúpil 178 m2 dvora z parcely č. XXX vedenej v katastrálnej mape, dvor bol vedený na mene U. U. č. p. XXX, ktorého manželka bola L. U. rod. U. ako vlastníčka dvora vedeného vo vložke č. XXX a v ev. liste č. XXX, žalovaný uviedol, že v pkn. vl. č. XXX (str. 37 spisu) sa nenachádza parcela č. XXX, je tu zapísaná parcela XXX/X, dvor bez výmery. Je potrebné dôsledne rozlišovať vlastníctvo a užívanie, ako aj to, o aké parcely ide, či sú to parcely pozemkovej knihy alebo parcely bývalej evidencie nehnuteľností alebo súčasné katastrálne parcely. V spise sa na str. 46 nachádza fotokópia originálu LV č. XXX, z ktorej vyplýva, že tento LV č. XXX bol založený pol. VZ XX/XX na základe kúpnej zmluvy RI 105/68 (str. 67 - 69 spisu) a týkal sa prevedenia vlastníctva z pkn. vl. č. XXX. Zápis bol prevedený na parcelu CKN XXX, zastavaná plocha o výmere 534 m2, nakoľko súčasťou zmluvy bola identifikácia č. z. 651/68 z 13.5.1968. Z fotokópie originálu LV č. XXX vyplýva, že pol. VZ XX/XX bola parcela CKN XXX z LV č. XXX z časti B ‐ majetková podstata, vyčiarknutá a zapísaná do LV č. XXX do časti D - Poznámka, ako parcela pozemkovej knihy s odkazom na listinu RI 105/68. Identifikácia doložená ku kúpnej zmluve R 218/80, kde kupujúcim bol aj žalobca, už parcely pozemkovej knihy s kmeňovým číslom XXX identifikuje ako neidentické, t. j. ich zápis do operátu KN mohol byt' vykonaný len zápisom do časti D - Poznámka, s odkazom na príslušnú právnu listinu alebo bolo potrebné doložiť geometrický plán. Z časti D - poznámka, z LV č. XXX vyplýva, že kúpna zmluva žalobcu RI 218/80 je tu zapísaná pol. VZ 73/80.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že správny orgán dostatočne vykonal dokazovanie a spoľahlivo zistil skutkový stav, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti o nezohľadnení podkladov a dôkazov predložených žalobcom v konaní. Žalovaný vyhodnotil jednotlivé dôkazy, rešpektujúc aj účel konania v zmysle § l ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., pričom zdôvodnil, z akého dôvodu ten ktorý dôkaz akceptoval a na ktorý dôkaz nebolo možné prihliadať.

Námietky žalobcu, že bol ukrátený na svojom vlastníckom práve, keď bola znížená výmera jeho spoluvlastníckeho podielu o 64 m2, ktorá bola podľa neho správnym orgánom nesprávne zapísanáneoprávneným osobám, krajský súd nepovažoval za opodstatnené. Z administratívneho spisu mal krajský súd za dostatočne preukázané, že J. R. a L. P., deti po I. Y. a manželke J., rod. B., sa preukazovali listinami - rozhodnutím o dedičstve D 3089/92 (pol. vz. 75/96) a Osvedčením o dedičstve 14D/788/2003 (pol.vz. 145/05), podľa ktorých predmetom dedenia bola aj parcela pkn. č. XXX/X z pkn. vl. č. XXX pod Q a Q preto spracovateľ registra túto skutočnosť musel zohľadniť a nemohol opomenúť J. R. a L. P. ako účastníčky konania ROEP. Ich právni predchodcovia kupovali dvor od J. Q., rod. U., ktorej vlastnícke právo vyplynulo z pkn. vl. č. XXX.

Krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že uznesením Ľudového súdu v Krupine Nc 44/55-5 sa rozhodovalo o celej parcele CKN XXX o výmere 534 m2, čo majú dokazovať nákresy k uzneseniu a pkn. vl. č. XXX. Z pkn. vl. č. XXX vyplýva, že sa v nej nenachádza parcela č. XXX, ale je v nej zapísaná parcela č. XXX/X ako dvor bez výmery. Preto sa krajský súd stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca dôsledne nerozlišuje, či ide o vlastníctvo alebo o užívanie, ani to, o aké parcely sa jedná. Žalobca totiž nesprávne stotožňuje parcelu pkn. č. XXX/X s parcelou CKN XXX - zastavená plocha o výmere 534 m2, z ktorej si vypočítava svoj spoluvlastnícky podiel. Z pokonávky v zmysle citovaného uznesenia Ľudového súdu v Krupine vyplýva, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva majiteľov a užívateľov domu súp. č. XXX, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX, a nie v ďalších pozemnoknižných vložkách (XXX, XXX, XXX a XXX, v ktorých sa nachádzajú pozemnoknižné parcely č. XXX/X až č. XXX/X). V náčrte z pokonávky nie sú zobrazené podlomenia parcely č. XXX, t. j. č. XXX/X až XXX/X, preto žalovaný správne argumentoval, že na základe nákresu nebolo a nie je možné polohovo lokalizovať pozemnoknižné parcely č. XXX/X až XXX/X. Nedostatočným pre lokalizovanie parciel tvoriacich spoločný dvor bol aj grafický podklad k rozdeleniu dvora z roku 1947 v rámci č. d. X/XX, keďže opäť išlo len o náčrt vyhotovený bez mierky, s chýbajúcimi overenými mierami jednotlivých pozemnoknižných parciel č. XXX/X až č. XXX/X. Grafiku parciel zobrazuje až geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorý dal vyhotoviť žalobca a bol použitý ako podklad k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom, titulom vydržania, k parcele č. CKN XXX/X o výmere 52 m2 podľa právoplatného rozhodnutia C - X/XXXX-XXX zo dňa 30. novembra 2012.

Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, ak zohľadnil prevodové zmluvy, ktorými nadobúdali nehnuteľnosti či už I. a J. Y., resp. T. D., a to s prihliadnutím na povahu predmetného konania. Záver žalovaného vyznieva podľa krajského súdu v prospech spravodlivého usporiadania vzájomných majetkových vzťahov dotknutých vlastníkov spoločného dvora. Na pojednávaní J. R. a L. P., právni nástupcovia po manželoch I. a J. Y., prejavili ochotu previesť svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi v záujme doriešenia sporu ohľadom vlastnenia spoločného dvora.

Krajský súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu, že v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného nemá možnosť vlastniť majetok, ktorý nadobudol zákonnou cestou, nebolo preukázané. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď zohľadnil verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo aj iných spoluvlastníkov spoločného dvora. Naopak, z listín predkladaných žalobcom nevyplynula ním tvrdená skutočnosť o nadobudnutí konkrétnych nehnuteľností tak, ako tvrdil žalobca, a to na základe dodatočne vyhotoveného geometrického plánu, ako aj skôr predložených identifikácií a zo samotného obsahu listín, v ktorých neboli dostatočne konkretizované jednotlivé parcely. Krajský súd v závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že nie je vylúčené, aby sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žalobou na všeobecnom súde.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca a pribratý účastník v 1. rade.

V prípade odvolania podaného žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky pri skúmaní existencie podmienok na konanie o podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Napadnutý rozsudok krajského súdu bol žalobcovi doručený dňa 5. marca 2015, pričom krajský súd účastníkov v rozsudku správne poučil o možnosti podať proti rozsudku odvolanie, a to v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 6. marca 2015 a jej koniec pripadol na deň 20. marca 2015. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie dňa 26. marca 2015, a to osobne na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podal odvolanie po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 218 ods. 1 písm. a) v spojení s § 246c ods. l veta prvá OSP tak, že oneskorene podané odvolanie žalobcu odmietol.

Pribratý účastník v 1. rade vo svojom odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a uložil krajskému súdu zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V odvolaní uviedol, že vložky v pozemkovej knihe sú pozmeňované tak, že držba vo vložke č. XXX je prepísaná na vlastníctvo a vo vložke č. XXX je osobné vlastníctvo troch súrodencov prejednávané ako spoluvlastníctvo s neoprávnenými osobami. Namietal, že výmera parcely č. XXX/X uvádzaná v listine RI XXX/XX ako zastavaná plocha 534 m2, nie je akceptovaná.

Rozsudok krajského súdu považuje pribratý účastník v 1. rade za nesprávny, keďže neakceptuje osvedčenie o dedičstve 14S/1538/2002, Dnot 246/2002, na základe ktorého spolu so sestrou (pribratou účastníčkou v 2. rade) nadobudol dvor vo vložke č. XXX a dvor vo vložke č. XXXX. Krajský súd neakceptoval evidenčný list č. XXX vedený aj v liste vlastníctva T. U. č. XXX s výmerou 356 m2 dvora. Podľa odvolateľa vlastníctvo po starom otcovi nadobudli so sestrou obaja po 178 m2 dvora.

Pribratý účastník v 1. rade v odvolaní ďalej uviedol, že po smrti F. U. od jeho manželky J. U. rod. D. a jej detí odkúpili druhú polovicu dvora T. U. U. s jeho manželkou J. rod. B. a stal vlastníkom celého dvora, ktorý bol z hárkov č. XXX a XXXX zapísaný do vložky č. XXX. Vložka č. XXX dokazuje, že dvor kúpený z hárkov zmluvou č. XXXX nadobudli súrodenci J. D., rod. U., T. U. ktorého manželka je S. rod. W. č. XXX a L. U., rod. U..

Odvolateľ ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou napísanou v notárskej zápisnici N 376/2011, NZ48992/2011, NCRIs 50123/2011 zo dňa 29.11.2011 kúpil od predávajúcej J. A., rod. F. rodinný dom č. XXX aj s parcelou XXX/X a XXX/X vo vložke č. XXX. Tiež namietal, že aj keď sa J. A. nezúčastnila pojednávania, krajský súd v rozsudku uviedol, že bol vykonaný za jej účasti.

Vo vyjadrení k odvolaniu pribratá účastníčka v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnila s odvolaním pribratého účastníka v 1. rade.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vyplýva celá chronológia prešetrovania veci. Správny orgán vysvetlil princíp konečného vyriešenia právneho stavu spoločného dvora s podrobným vysvetlením grafických podkladov návrhu registra zamestnancom s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z odboru geodézia a kartografia. Naopak, žalobca opakovane argumentoval tvrdeniami o chybách, ktoré ničím hodnoverne nevyvrátil.

K žiadosti odvolateľa, aby súd preskúmal, že „či dvor vo vlastníctve jeho prastarého otca v celosti predaný jeho deťom platnou zmluvou č. XXXX uvedenou vo vložke č. XXX do vlastníctva troch súrodencov vedený v liste vlastníctva č. XXX môže byť radený do ROEP, keď zákon č. 180/1995 Z. z. nepripúšťa pozemky na LV schvaľovať v ROEP, žalovaný uviedol, že ide o nepochopenie zákonnej úpravy konania o registroch ROEP v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., nakoľko predmetom konania je aj vyriešenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili podľa pozemkovoknižného stavu spoločný dvor a stali sa predmetom ROEP z dôvodu neúplného evidovania na liste vlastníctva preabsenciu grafiky v súbore geodetických informácií KN.

Pokiaľ ide o pokonávku v zmysle uznesenia Nc 44/55, vyplýva z neho zrušenie spoluvlastníctva majiteľov a užívateľov domu s. č. XXX (a to J. D. r. U., T. U., L. U. r. U.) zapísaných v pkn. vl. č. XXX. Došlo teda k zrušeniu spoluvlastníctva len v rámci zápisu v jednej pkn. vložke XXX z piatich pkn. vložiek (XXX, XXX, XXX, XXX, XXX), v ktorých sa nachádzajú zapísané pkn. parcely XXX/X až XXX/X. Situačný náčrt z pokonávky je len náčrtom a nie sú v ňom zobrazené podlomenia parcely XXX, t. j. XXX/X až XXX/X. Po vydaní uznesenia mali byť nehnuteľnosti v prírode označené, k čomu nedošlo. Išlo len o nákres (pozemky boli zobrazené plochami ozn. rímskymi číslicami, arabskými číslicami, malými a veľkými písmenami abecedy), pri ktorom z pohľadu použiteľnosti pre potreby katastra sa na ňom nenachádzalo jediné parcelné číslo, ktoré by označovalo jednotlivé pozemky, ktoré boli predmetom pokonávky. Na základe nákresu nebolo a nie je možné polohovo lokalizovať pkn. parcely XXX/X - XXX/X.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Zvolen) o námietke žalobcu proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, pričom správny orgán časti námietok žalobcu nevyhovel a časti vyhovel (tak, ako je to podrobne uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register").

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií 2) (ďalej len "pozemok"),ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:

Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. rozhodnuté o námietke žalobcu proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov.

Krajský súd sa podrobne vyporiadal so žalobnými námietkami a zrozumiteľne v odôvodnení rozsudku vysvetlil dôvody zamietnutia žaloby, preto najvyšší súd jeho dôvody nebude opakovať, len ich správnosť v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP konštatuje. Najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal svoje nároky a tvrdenia relevantnými právnymi listinami. Zhodne so závermi krajského súdu najvyšší súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, z akých dôvodov nie je možné časť námietok žalobcu akceptovať.

Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby, rozhodol v súlade so zákonom a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenienapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP).

Na návrh žalobcu na vylúčenie sudkyne JUDr. Drahomíry Mikulajovej, predsedníčky senátu z prejednávania a rozhodovania veci, podaný 23.2.2015, teda po rozhodnutí vo veci, najvyšší súd neprihliadol. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods.1 v spojení 146 ods. 1 písm. c/, § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko odvolanie žalobcu bolo odmietnuté a pribratému účastníkovi v prvom rade a žalovanému zákonný nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.