Najvyšší súd  

2 Sžo 83/2008

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky   senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci žalobcu: T. V., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát v B., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KRP-P-182/DI-SK-2005 zo dňa 25. augusta 2005, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.   1 S 286/2005-25 zo dňa 12. apríla 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 286/2005-25 zo dňa 12. apríla 2007 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 1 S 286/2005-25 zo dňa 12. apríla 2007 zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-182/DI-SK-2005 zo dňa 25. augusta 2005, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. III č. ORP-213/DI-OBCP- 2005-V-III zo dňa 16. júna 2005, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 8500 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. 2 Sžo 83/2007

o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o priestupkoch) za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) a k) zákona o priestupkoch, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 17. apríla 2005 v čase o 20,50 hod. viedol v B. po N. ulici smerom na V. ulicu osobné motorové vozidlo tov. zn. Daewoo Lanos EČ X, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Pri kontrole ho policajt vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške prístrojom Dräger alebo lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nebol v čase vedenia vozidla ovplyvnený alkoholom, inou návykovou látkou alebo liekmi, čo bezdôvodne odmietol vykonať. Vozidlo viedol aj napriek tomu, že nemal pri sebe doklad totožnosti, osvedčenie o evidencii a vodičský preukaz. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so závermi žalovaného, že žalobca týmto konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 2 písm. b), v spojení s § 65 ods. 1 písm. c), § 77 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o premávke na pozemných komunikáciách) a § 23 ods. 7 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o podmienkach prevádzky vozidiel).

Krajský súd považoval dokazovanie pred správnymi orgánmi oboch stupňov za dostatočné, skutkový stav bol riadne zistený a žalobcom navrhovaná rekonštrukcia odmietnutia dychovej skúšky by bola nadbytočná (vzhľadom na spisový materiál). Vychádzal z obsahu administratívneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca pri sebe nemal doklad totožnosti a odmietnutie dychovej skúšky vyplýva   zo zápisníc spísaných príslušníkmi polície a z lekárskeho potvrdenia zo dňa 17.apríla 2005.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal náhradu trov konania. Poukázal na rozpory vo výpovediach o podnete, na základe ktorého policajná hliadka vozidlo zastavila. K. H. (poškodená), R. M. (svedok), J. L. (svedok) potvrdzujú, že v čase, kedy mal údajne pritlačiť vozidlom pravú nohu poškodenej na ľavú časť vozidla Škoda Octavia, sedela s ním v aute žena, potom autom odišiel a neskôr sa autom vrátil, ale bez ženy. Uviedol, že dňa 17.apríla 2005 po incidente s poškodenou zaparkoval auto pri dome spolu s družkou, ktorá v aute pri ňom sedela, a išli spolu domov. Po uplynutí nejakého času sa vrátil k autu pre tašku, ktorú v aute zabudli. Uvoľnilo sa miesto, kde stabilne parkuje, tak auto preparkoval. Mal po práci, bol pri svojom bydlisku, nebol účastníkom cestnej premávky, nebol vodičom, preto ani pri sebe nemal žiadne doklady, preto odmietol dychovú skúšku na alkohol a lekárske vyšetrenie. Bol šokovaný hrubým a situácii nezodpovedajúcim správaním policajtov. Má za to, že rekonštrukcia celého skutkového deja je významným dôkazom pre zistenie rozhodujúcich skutočností a jej nepripustenie bolo opomenutím jeho práva na obhajobu.

2 Sžo 83/2007

Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predloženého spisu OHS OR PZ B. I, z ktorého je zrejmé, že žalobca porušil povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o premávke na pozemných komunikáciách, povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) a k) zákona o priestupkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení   s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok (§ 212 Občianskeho súdneho poriadku) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 25. júna 2008 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 214 ods. 1, § 156 ods. 1, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného č. KRP-P-182/DI-SK-2005, vyplýva, že žalobca dňa 17. apríla 2005 o 20,50 hod. viedol v B. po N. ulici smerom na V. ulicu osobné motorové vozidlo tov. zn. Daewoo Lanos EČ X a bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Pri kontrole v cestnej premávke bol vyzvaný policajtom Oddelenia hliadkovej služby OO PZ B. I, aby sa podrobil dychovej skúške prístrojom Dräger alebo lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nebol v čase, keď viedol vozidlo, pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo liekov; žalobca dychovú skúšku bez uvedenia dôvodu odmietol (záznam o podaní vysvetlenia V. P. podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch č. ORP-213/DI-OBCP-2005-V-III zo dňa 24. mája 2005, záznam o podaní vysvetlenia P. D. podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch č. ORP-213/DI- OBCP-2005-V-III zo dňa 24. mája 2005, záznam o podaní vysvetlenia npor. J. B. podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch č. ORP-213/DI-OBCP-2005-V-III zo dňa 15. júna 2005, záznam o podaní vysvetlenia npor. Š. B. podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch č. ORP-213/DI-OBCP-2005-V-III zo dňa 29. júna 2005). Motorové vozidlo viedol aj napriek tomu, že pri sebe nemal doklad totožnosti, osvedčenie o evidencii a vodičský preukaz, ktorého je držiteľom. Týmto konaním žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 65 ods. 1 písm. c), § 77 ods. 3 a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 7 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel a dopustil sa tým priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) a k) zákona o priestupkoch. Na základe toho mu bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. III, Okresného dopravného inšpektorátu, č.   ORP-213/DI-OBCP-2005-V-III zo dňa 16. júna 2005 uložená pokuta v sume 8500 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu osemnásť mesiacov.

2 Sžo 83/2007

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 92/2006 zo dňa 20. júna 2006).

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe a v odvolaní nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom druhostupňovom odvolacom konaní.

Rozhodnutie o priestupku na úseku dopravy nie je možné označiť za nezákonné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci len preto, že sa neuskutočnila rekonštrukcia odmietnutia dychovej skúšky žalobcom. Zo spisu nesporne vyplýva, že žalobca aj jeho právna zástupkyňa boli riadne predvolaní na ústne pojednávanie pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom žalobca ani jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, a to bez uvedenia dôležitého dôvodu, prípadne ospravedlnenia.

Podľa ustanovenia § 74 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Správny orgán skúmal otázku, či sú splnené podmienky na prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku a jeho právnej zástupkyne. Dospel k záveru, že dôvody nedostavenia sa žalobcu – obvineného z priestupku, príp. jeho právnej zástupkyne na ústne pojednávanie dňa 15.júna 2005 nenapĺňajú znaky ospravedlnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, a preto vec prejednal v ich neprítomnosti. Nemohlo teda prísť k porušeniu alebo opomenutiu práva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta   2 Sžo 83/2007

v odvolaní, pretože jemu a jeho právnej zástupkyni bola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužili a ani svoju neúčasť neospravedlnili (právna zástupkyňa žalobcu zobrala termín ústneho pojednávania na vedomie dňa 6.júna 2005, čo potvrdila svojím podpisom v zápisnici z ústneho pojednávania č. ORP-213/DI-OBCP-2005-V-III   zo dňa 6.júna 2005, a žalobca bol predvolaný písomne – predvolanie prevzal osobne dňa 27.apríla 2005).

Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobcu, že v čase zastavenia a kontrolovania hliadkou polície nebol v práci (ako živnostník – taxikár pre vnútroštátnu prepravu) a nemal v úmysle viesť vozidlo. Toto jeho tvrdenie je vyvrátené ďalším jeho tvrdením, že v tom čase mal v úmysle preparkovať svoje vozidlo, t.j. viesť vozidlo. Pri vedení vozidla vodičovi a účastníkovi cestnej premávky vyplývajú povinnosti zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách. V tomto prípade žalobca svoje povinnosti nedodržal a neuposlúchol pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon; a nemal pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, t.j. doklad totožnosti, vodičský preukaz, osvedčenie o evidencii (§ 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách).

K namietaným rozporom vo výpovediach o podnete, na základe ktorého policajná hliadka zastavila vozidlo žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že nezistil rozpory medzi jednotlivými výpoveďami svedkov J. L., R. M. a poškodenej K. H.. Zhodne sú popísané okolnosti, ktoré viedli k zavolaniu polície, vyhrážanie sa žalobcu, zranenie poškodenej (zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného J. L. č. ORP-1423/1-OSV-B3-05 zo dňa 17.apríla 2005, zápisnica o výsluchu svedka R. M. č. ORP-1423/1-OSV-B3-05 zo dňa 17.apríla 2005 a zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného K. H. č. ORP/DI-B3-2005 zo dňa 21.apríla 2005).

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že v danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci, správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy a správne aplikovali ustanovenia zákona o priestupkoch, zákona o premávke na pozemných komunikáciách a zákona o podmienkach premávky vozidiel.

Žalobca v odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými by bol preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady 2 Sžo 83/2007

správneho konania a konania o priestupkoch (§ 74) a žeby pri hodnotení dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. č.k. 1 S 286/2005- 25 zo dňa 12. apríla 2007 ako vecne správny potvrdil (§ 219 Občianskeho súdneho poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods.1 a § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania   zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. júna 2008

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová