UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N. X., bytom S. R. J. XXX proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici, so sídlom Stred 46/6, Považská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORHZ-PB1-514/2013-014 zo dňa 5.8.2013 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13/S/119/2015-13 zo dňa 11. mája 2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13/S/119/2015- 13 zo dňa 11. mája 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP p zistení, že preskúmavané rozhodnutie (ktorým žalovaný zastavil konanie vo veci priestupku podľa § 61 ods. 4 písm. f/ zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť obvinený N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. R. J. XXX tým, že dňa 26.04.2013 o 11.00 hod. v lokalite S. pod J., osada N. č. XXX vypaľoval suchú trávu a lístie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané) je právoplatné, ale nie v dôsledku vyčerpania riadneho opravného prostriedku. Krajský súd mal za preukázané, že po doručení napadnutého rozhodnutia žalobca proti nemu nepodal v zákonnej lehote odvolanie (t.j. žiadne podanie, z obsahu ktorého by krajský súd mohol vyvodiť, že sa jedná o odvolanie vo veci) za účelom preskúmania jeho vecnej správnosti a zákonnosti. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť už na prvom stupni konania z dôvodu nevyužitia dovoleného riadneho opravného prostriedku. Vzhľadom na uvedené krajský súd konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, zastavil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a uznal jeho zákonné právo na úhradu požadovaných 600 EUR.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí v plnom rozsahu s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13/S/119/2015 zo dňa 11. mája 2016.
Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozhodnutie, preskúmania zákonnosti ktorého sa žalobca domáhal (a ktoré pripojil k žalobe), obsahovalo správne poučenie, že proti nemu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk a prevzal ho 16.8.2013. Jeho vecnému preskúmaniu preto bráni znenie ustanovenia § 247 OSP, podľa ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy (druhej hlavy piatej časti), aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel v danej veci k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 2 OSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta a § 250ja ods. 3 druhá veta OSP, poukazujúc aj na dôvody zastavujúceho uznesenia krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožnil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá veta. Žalobcovi pre neúspech trovy odvolacieho konania nepatria a žalovanému trovy podľa zákona neprináležia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.